Májové ozveny


//Májové ozveny

Miestny odbor Matice slovenskej Janíkovce a Matica slovenská si 27. mája 2026 pripomenuli 110. výročie narodenia Márie Juskovej. Po druhý rok sa tak matičiari rozhodli viac propagovať regionálne osobnosti či menej známe mená spojené s pôsobiskom odboru a jeho okolím. Podujatie spojili aj s pripomenutím si dátumu vzniku matičnej činnosti v Janíkovciach a zakladajúcich členov. Prednášky viedol Pavol Halák a o hudobné slovo sa postarala SSk Janíkovská studnička.

Nitru a Slovensko nosila celý život vo svojom srdci.

Mária Jusková sa narodila 27. 5. 1916 v Nitre, kde vychodila aj ľudovú  školu a učiteľský ústav. Bola súčasťou nitrianskej študujúcej mládeže, ktorá najmä počas letných prázdnin organizovala kultúrne podujatia spojené s výstupom na Zobor. Hovorilo sa im aj „Zoborskí štúrovci“.  M. Jusková sa  stretávala s významnými predstaviteľmi katolíckej moderny, napríklad s básnikom Jankom Silanom či Rudolfom Dilongom. Ako učiteľka pôsobila v neďalekých Mojmírovciach a neskôr počas druhej svetovej vojny v Svätom Antone.

Na jar v roku 1945 emigrovala so svojou rodinou najskôr do Rakúska, neskôr do Argentíny (Buenos Aires, San Antonio de Padua) a USA (Chicago). Jusková sa počas života za hranicami vlasti venovala spolkovej činnosti Slovákov. Bola členkou Zahraničnej Matice slovenskej, Slovenského kultúrneho spolku v Argentíne, Slovenskej ligy v Amerike, Spolku slovenských spisovateľov a umelcov či Slovenského ústavu v Clevelande.

Ako jedna z mála poetiek vydala básnickú zbierku Za snom šťastia (1940). Zahraničná Matica slovenská v Kanade vydala po revolúcii básnickú zbierku Hovory duše (1992), ktorá čakala na svoje vydanie polstoročie. V Juskovej dielach cítiť silné citové väzby k rodnej vlasti, ako aj k milovanej Nitre, kam sa napriek veľkej túžbe už nikdy nevrátila.

Mária Jusková zomrela 4. marca 2005 v Chicagu vo veku 88 rokov.

Inšpirujúce Textorisovej samovzdelávanie.

MO MS v Janíkovciach v rámci prednáškového popoludnia s názvom Májové ozveny venoval samostatnú prednášku aj botaničke Izabele Textorisovej. I. Textorisová sa narodila 16. marca 1866 v Ratkovej v rodine advokáta Andreja Textorisa. Otec jej predurčil profesijnú dráhu a vybral za povolanie poštový úrad, hoci sama chcela byť učiteľkou. Blatnická poštárka však po práci vyrážala do okolitej prírody, študovala a zbierala rastliny. Výsledkom tejto vášne a postupne sa prehlbujúcich znalostí bolo niekoľko odborných prác o flóre Veľkej Fatry a Turca. K hlbšiemu štúdiu botaniky ju priviedol aj Andrej Kmeť. Na jeho podnet zbierala herbárové položky nielen kvetov, ale aj machov a lišajníkov. Jej vedeckým záujmom boli aj minerály.

Textorisovej sa podarilo nájsť mimoriadne vzácne druhy horských bylín ako lykovec voňavý, cyklámen fatranský a plesnivec alpínsky. Začiatkom mája 1893 našla na vrchu Tlstá zaujímavý bodliak, ktorým sa zapísala do botanickej nomenklatúry. V roku 1893 pomenovali novoobjavený Textorisovej bodliak Carduus x textorisianus. Herbár Izabely Textorisovej (HerbariumTextoris) patrí k najvýznamnejším historickým botanickým zbierkam na Slovensku. Herbárová zbierka Turca obsahuje 4 874 položiek. Vďaka svojmu vzdelaniu a ovládaniu viacerých jazykov si herbárové položky mohla vymieňať s viacerými európskymi botanikmi.

Aktívna a činná zostala Izabela Textorisová aj na predčasnom odchode do dôchodku. Spolupracovala pri vzdelávacích kurzoch pre ženy. Po chorobe 12. septembra 1949 zomrela v Krupine u svojej sestry Almy.  Pochovaná je na národnom cintoríne v Martine.

Veronika Bilicová, Dom MS v Nitre

 

2026-06-23T09:47:25+00:0023 júna 2026 |Nitriansky kraj|
X