Martin, 31. júla – 2. augusta 2026 – Areál sídelnej budovy Matice slovenskej sa počas Medzinárodného krajanského festivalu stal miestom stretnutia Slovákov žijúcich doma i za hranicami vlasti. Trojdňové podujatie, ktoré bolo súčasťou osláv Roku Viliama Paulinyho-Tótha a 163. výročia vzniku Matice slovenskej, prinieslo odborné diskusie, prezentácie krajanských komunít, folklórne vystúpenia, program pre deti, slávnostný galaprogram i večerné koncerty.
Brány festivalu sa pre širokú verejnosť otvorili v piatok 31. júla 2026. Slnečné dopoludnie bolo venované spoznávaniu Martina, jeho histórie a kultúrneho dedičstva. Krajania mohli navštíviť martinské múzeá, absolvovať prehliadku mesta a zavítať na Národný cintorín, miesto posledného odpočinku viacerých významných osobností slovenského národného, kultúrneho a spoločenského života. Oficiálny program sa začal popoludní diskusiami a prezentáciami krajanských komunít.
Slávnostne ho otvoril predseda Matice slovenskej Marián Gešper, ktorý vo svojom príhovore zdôraznil význam zahraničných Slovákov pre slovenský národný život a potrebu udržiavať živé kontakty medzi Slovenskom a krajanskými spoločenstvami. Pripomenul, že slovenskosť sa neviaže iba na územie Slovenskej republiky, ale žije všade tam, kde sa zachováva slovenský jazyk, kultúra, tradície a vedomie príslušnosti k slovenskému národu. Matica slovenská má podľa jeho slov prirodzenú úlohu mosta medzi Slovenskom a Slovákmi rozptýlenými po celom svete. Marián Gešper zároveň poďakoval krajanským organizáciám, folklórnym súborom, pedagógom, kultúrnym pracovníkom a všetkým jednotlivcom, ktorí sa dlhodobo venujú zachovávaniu slovenského povedomia za hranicami vlasti a jeho odovzdávaniu mladším generáciám. Účastníkom festivalu sa prihovoril aj podpredseda vlády Slovenskej republiky a minister životného prostredia SR Tomáš Taraba. Vo svojom vystúpení ocenil prácu slovenských krajanských komunít pri udržiavaní materinského jazyka, kultúrnych tradícií a národného povedomia. Zdôraznil, že Slovensko krajanom za ich dlhoročné úsilie veľa dlhuje, keďže neraz aj v náročných podmienkach uchovávajú vzťah k vlasti svojich predkov a odovzdávajú ho svojim deťom a vnukom. Súčasne vyjadril podporu Matici slovenskej, jej postaveniu a historickej úlohe v slovenskom národnom živote.
Po oficiálnom otvorení dostali priestor predstavitelia krajanských komunít, ktorí návštevníkom priblížili svoju činnosť, kultúrne aktivity, vzdelávanie v slovenskom jazyku i každodenné zápasy o zachovanie slovenskej identity v rozličných častiach Európy. Ich vystúpenia ukázali, že podmienky života zahraničných Slovákov sú v jednotlivých krajinách rozdielne, no spája ich úsilie zachovávať jazyk, kultúrnu pamäť, ľudové tradície a kontakty so Slovenskom. Výraznou súčasťou piatkového programu bola diskusia so spisovateľom, publicistom, bývalým diplomatom a cestovateľom Jozefom Banášom. Rozhovor sa venoval otázkam slovenskej identity, vzťahu k národným koreňom, významu kultúrnej pamäti, ale aj postaveniu Slovákov v súčasnom globalizovanom svete. Jozef Banáš čerpal zo skúseností zo svojho diplomatického pôsobenia, ciest a stretnutí s ľuďmi v rozličných kultúrnych prostrediach. Publikum zaujal rozhľadom, nadhľadom a dôvtipom, vďaka ktorým mala diskusia živý, podnetný a zároveň bezprostredný charakter.
Prvý festivalový deň uzavrel večerný koncert venovaný známym slovenským piesňam. Do areálu sídelnej budovy Matice slovenskej prilákal množstvo návštevníkov, ktorí si našli cestu na festival a spoločne si vychutnali nestarnúce melódie i uvoľnenú hudobnú atmosféru.
Sobotný program patril deťom aj krajanskému folklóru
Druhý hlavný festivalový deň sa začal v sobotu 1. augusta programom pre rodiny s deťmi. Moderátorskej úlohy sa zhostil podpredseda Matice slovenskej Marek Nemec, ktorý dopoludňajší blok otvoril vystúpeniami detských folklórnych súborov. Najmladší účinkujúci predstavili piesne, tance a tradície, ktoré sa v slovenských krajanských komunitách odovzdávajú z generácie na generáciu. Ich vystúpenia ukázali, že vzťah k slovenskému kultúrnemu dedičstvu zostáva živý aj medzi deťmi vyrastajúcimi za hranicami Slovenska. Po detských folklórnych súboroch si javisko prevzal Kúzelník Michal s čarovnou šou plnou prekvapení a kúziel. Dopoludňajší program vyvrcholil vystúpením obľúbeného Zahrajka a myšky Elišky, ktoré prilákalo množstvo detí i ich rodičov.
Popoludnie pokračovalo programom Krajania Matici slovenskej. Na pódiu sa postupne predstavili Slovenský kultúrno-umelecký spolok Pivnica a jeho orchester zo Srbska, Folklórny súbor Morena z Londýna, Mužská spevácka skupina Kultúrneho centra Aradáč zo Srbska, Slovenský kultúrno-osvetový spolok Ľudovíta Štúra – Matica slovenská Ilok z Chorvátska, Folklórny súbor Kolovrat zo Slovenského Komlóša v Maďarsku a Folklórny súbor Limbora z Prahy. Vystúpenia jednotlivých kolektívov neboli iba prehliadkou folklóru. Stali sa živým svedectvom o tom, že slovenské piesne, tance, kroje, nárečia a zvyky zostávajú pevnou súčasťou života krajanských komunít aj po desaťročiach či stáročiach života mimo územia Slovenska.
Galaprogram ako vyjadrenie krajanskej spolupatričnosti
Vrcholom sobotného programu bol slávnostný galaprogram. Otvorila ho pieseň Slovensko moje, otčina moja v podaní Slovákov z Chorvátska, ku ktorým sa postupne pridali predstavitelia všetkých zúčastnených krajanských spolkov. Spoločné vystúpenie symbolicky vyjadrilo jednotu Slovákov žijúcich v rozličných štátoch. Prítomným sa počas galaprogramu prihovoril predseda Matice slovenskej Marián Gešper.
Vo svojom vystúpení zdôraznil, že Matica slovenská už od svojho vzniku udržiava plameň slovenského vlastenectva, národnej identity a kultúry. Pripomenul, že hoci Slováci patria medzi početne menšie národy a v 19. storočí nemali vlastnú štátnosť ani politickú autonómiu, dokázali si vybudovať moderný národný život a 1. januára 1993 dosiahli vznik samostatnej Slovenskej republiky. Podľa jeho slov môže matičné hnutie s oprávnenou hrdosťou konštatovať, že Matica slovenská ako najstaršia slovenská národná, kultúrna, vedecká a vydavateľská ustanovizeň významnou mierou prispela k zachovaniu národnej identity, rozvoju slovenského kultúrneho a spoločenského života i k historickému úsiliu, ktoré napokon vyústilo do vzniku vlastnej štátnosti.
Marián Gešper zároveň pripomenul, že jednou zo základných úloh Matice slovenskej bola od jej založenia starostlivosť o Slovákov žijúcich mimo materského územia. Zahraniční Slováci si podľa neho prostredníctvom vlastných matíc, folklórnych súborov, škôl, kultúrnych spolkov a ďalších ustanovizní dodnes uchovávajú pomyselný plameň slovenskosti. Osobitne vyzdvihol význam jazyka, rodiny a kultúry ako základných atribútov, prostredníctvom ktorých sa Slováci identifikujú ako národ. Práve tieto hodnoty umožňujú slovenskému národu tvorivo sa presadzovať vo svete kultúry, umenia a vedy. Ich strata by podľa predsedu Matice slovenskej znamenala oslabenie samotnej podstaty národa, ktorý po stáročia žije v priestore strednej Európy. Aj Medzinárodný krajanský festival označil za dôkaz toho, že vzťah Slovákov zo zahraničia k materskému územiu zostáva živý a pevný. Hoci išlo iba o druhý ročník podujatia, festival podľa neho nadväzuje na omnoho hlbšiu tradíciu krajanskej spolupatričnosti a potvrdzuje silné prepojenie medzi Slovákmi doma a vo svete.
S pozdravnými príhovormi vystúpili aj poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Marián Kéry a Michal Bartek, ako aj primátor mesta Martin Ján Danko. Rečníci ocenili prácu krajanských komunít pri uchovávaní slovenského jazyka, kultúrneho dedičstva a národného povedomia. Poukázali tiež na význam podujatí, ktoré vytvárajú priestor na osobné stretnutia, výmenu skúseností a upevňovanie vzťahov medzi Slovenskom a jeho krajanmi.
Kultúrnu časť galaprogramu tvorili vysťahovalecké piesne v podaní Folklórnej skupiny Poluvsie, spev a tanec Kultúrneho centra Aradáč zo Srbska, ilocké tance Slovákov z Chorvátska, Komlóšsky marš Folklórneho súboru Kolovrat zo Slovenského Komlóša, tance z Detvy v podaní Folklórneho súboru Morena z Londýna a tance z Parchovian, ktoré predstavili členovia Folklórneho súboru Limbora z Prahy. Mužská spevácka skupina SKUS Pivnica zo Srbska doplnila program venčekom ľudových piesní. Každé vystúpenie predstavilo osobitú podobu slovenského folklóru, ktorú si jednotlivé komunity zachovali a ďalej rozvíjali vo svojom novom domove. Slávnostný galaprogram vyvrcholil spoločnou interpretáciou hymny Matice slovenskej Kto za pravdu horí. Za sprievodu Orchestra SKUS Pivnica ju zaspievali účinkujúci zo všetkých zúčastnených krajanských komunít. Záverečná pieseň sa stala pôsobivým vyjadrením národnej spolupatričnosti a vzťahu zahraničných Slovákov k vlasti ich predkov.
Hudobná bodka za sobotným programom patrila populárnej slovenskej skupine Hrdza a ďalšiemu vystúpeniu SKUS Pivnica zo Srbska. Večer tak spojil súčasnú slovenskú hudbu s tradičným folklórom a krajanskou kultúrou. Festivalový areál počas oboch hlavných programových dní dopĺňali stánky ľudových remesiel, gastronomická zóna a atrakcie pre deti. Mimoriadne nás potešila rekordná návštevnosť, za ktorú všetkým účastníkom úprimne ďakujeme. Napriek extrémnym horúčavám vytvorili návštevníci účinkujúcim príjemnú, srdečnú a povzbudzujúcu atmosféru. Vysoký záujem verejnosti je pozitívnym signálom, že festival má svoje opodstatnenie a dokáže osloviť široké publikum. Zároveň je pre organizátorov záväzkom, aby v budúcich rokoch pokračovali v nastolenom trende a podujatie ďalej rozvíjali.
Na záver patrí úprimné poďakovanie všetkým partnerom, sponzorom, organizáciám i jednotlivcom, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom podieľali na príprave a realizácii Medzinárodného krajanského festivalu. Osobitná a najväčšia vďaka patrí Ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a mestu Martin, bez ktorých finančnej, organizačnej a partnerskej pomoci by nebolo možné festival zrealizovať v takomto rozsahu a kvalite.
Poďakovanie patrí aj všetkým autorom mediálnej hystérie súvisiacej s úpravou priestoru pred matičným sídlom – a osobitne televízii Markíza za mimoriadne intenzívnu propagáciu podujatia. Hoci to zrejme nebolo ich zámerom, zabezpečili Medzinárodnému krajanskému festivalu, Aleji národných dejateľov i samotnej Matici slovenskej publicitu v rozsahu, na aký by sme len veľmi ťažko hľadali finančné prostriedky. Aj vďaka tejto nečakanej mediálnej pozornosti si na festival našlo cestu viac návštevníkov ako v predchádzajúcom roku.
Festival uzavreli nedeľné bohoslužby
Medzinárodný krajanský festival vyvrcholil v nedeľu 2. augusta 2026 duchovným programom. Účastníci sa stretli na službách Božích v Evanjelickom kostole na Memorandovom námestí a na svätej omši v rímskokatolíckom Kostole sv. Martina. Nedeľné pobožnosti priniesli priestor na spoločnú modlitbu, poďakovanie za priebeh festivalu a pripomenutie duchovných základov, ktoré mali v živote slovenských krajanských komunít vždy významné miesto.
Medzinárodný krajanský festival v Martine ukázal, že hranice štátov nemusia byť hranicami národnej spolupatričnosti. Slováci zo Srbska, Chorvátska, Maďarska, Česka, Veľkej Británie a ďalších krajín sa nestretli iba preto, aby predstavili svoje piesne, tance a kroje, ale najmä preto, aby spoločne potvrdili živý vzťah k slovenskému jazyku, kultúre a národným koreňom. Martin sa tak od 31. júla do 2. augusta 2026 stal miestom, na ktorom sa symbolicky spojili Slováci zo zahraničia i z domova a kde slovenskosť zaznela v mnohých podobách, no s rovnakým posolstvom spolupatričnosti.
RNDr. Ján Seman, tajomník Matice slovenskej
