Odhalenie tabuľky k pamätnej lipe pri pamätníku Milana Rastislava Štefánika v Myjave


//Odhalenie tabuľky k pamätnej lipe pri pamätníku Milana Rastislava Štefánika v Myjave

Úspešný štart matičiarov z rodiska po Slovensku so Štefánikovou vlajkou

Všetko sa vlastne začalo už minulý rok, keď myjavských matičiarov oslovil pán Michal Maliarik s výzvou, či nepripomenieme tradíciu sadenia líp osadením tabuľky pri našej zachovanej z obdobia vzniku Česko-Slovenska, a to  pri Štefánikovom pamätníku v Myjave (1921). Ťažkosti spojené s hľadaním podpory od Mesta Myjavy, tunajšej evanjelickej cirkvi či ďalších potrebných inštitúcií sa napokon spoločnými silami podarili zdolať. Pán Maliarik napokon urobil definitívnu bodku, keď nechal zhotoviť pamätnú tabuľku s už legendárnym nápisom z tých čias spred 107 rokov dozadu.

Ďalšou našou matičnou výzvou bol aj fakt, že niekto odcudzil z Infobodu na Bradle repliku Štefánikovho návrhu zástavy či vlajky pre vtedy nový štát Česko-Slovensko.  Zasiahlo nás to, lebo naši myjavskí matičiari si ju niekoľko rokov požičiavali od p. Tomáška s úmyslom, aby sa viac zviditeľňovala návštevníkom Bradla a Slovákom, ktorí ho pravidelne navštevovali pri Štefánikových i štátnych sviatkoch. A keď sa s ňou šiel aj český prezident pochváliť až do Vatikánu a naši predstavitelia to iba konštatovali, myšlienka vlastného zhotovenia tejto vlajky nedala dlho na seba čakať. Na spoločnom matičnom stretnutí sme tento návrh uvítali spolu s novou matičnou zástavou nášho myjavského MO Matice slovenskej-.

Vďaka iniciatíve spolumatičiarov Janka Dugu a Mirka Daneka sme tieto obe predstavili na veľmi peknom a dôstojnom podujatí predpoludním 3. mája 2026 – počas ODHALENIA TABUĽKY K PAMÄTNEJ LIPE PRI MYJAVSKOM PRVOM ŠTEFÁNIKOVOM PAMÄTNÍIKU NA SLOVENSKU To sa za prítomnosti vyše 50 účastníkov nieslo nielen v znamení spomienky na tragický pád Milana Rastislava Štefánika  pred 107 rokmi, ale najmä poodhalilo udalosť z 1. mája 1919, ktorá sa tri dni pred týmto nešťastím odohrala.

Išlo totiž o sadenie líp, ktoré sa nielen na Myjave – vtedy ešte nazývanej Veľká – ale aj po širokom okolí pri príležitosti vzniku oslobodenej novej republiky Č-SR. Vtedy zazneli aj tieto slová z úst vtedajšieho prvého myjavského richtára v novodobom najmä Štefánikom vybudovanom štáte Martina Kovarčíka ( citované v dobovom jazyku z Pažického novín Slobodný Slovák z 1.5.1919) :

„Vy všetci, aj tl, ktorí ešte pridu, nech sa dlvajú na tieto stromy slobody, jako na posvätných svedkov dejinných radostnej udalosti, na ktorú náš národ vyše tisíc rokov čakal, za ktorú dobu trpel pod jarmom maďarských vykorisťovateľov a utlačiteľov. Až sa rozložia nad nami tieto dva stromy slobody, z ktorých jeden bude mať meno: lipa Masarykova, a druhá: Štefánikova, keď sa rozvetvia tieto stromy, jejich listy nám šepkať budú v tichom vetre milú spomienku na našich osloboditeľov. Nech šum týchto listov vnikne až do našlch sŕdc a upomenie nás na nesmrtelné činy našich osloboditeľov.- nášho drahého otca Masaryka a hrdinských legionárov našich jak z Ameriky, z Francie, z Itálie a ešte dosiaľ sa nevrátivších z ďalekej Sibírie, a našich dobrovolnlkov, ktorí išli obetovať svoje vlastné životy za našu zlatú slobodu…“

Pridávam aj niektoré vety z vtedajšej reči evanjelického farára Pavla Lacku, manžela Anny Lackovej Zory, myjavskej autorky románu Anička Jurkovičová, z ktorých najdôležitejšie vyberám : „ Pred rokom národ náš bol by považoval za dobrodenie a s najväčšou radosťou a vďakou bol by prijal od svojich utlačovateľov uznanie tých najprirodzenejších ľudských a národných práv, Bohom mu daných, ale ich nedostal darmo prosil o ne — a po polroku už sám vyhlasuje úplné odlúčenie sa od neprajníkov, svoju samostatnosť a diktuje premoženým tyranom svoju vôľu, svoje požiadavky, svoje rozkazy ! Sme voľní, slobodní 1 O svojom osude, spôsobe života sami budeme rozhodovať! … Kedykoľvek padne zrak náš na tieto lipy, nech vždy hrdosťou a radosťou zahorí pohľad na ne, vzbudí v nás úctu a vďačnosť oproti týmto našim osloboditeľom, lebo jestli by sme boli nevďační, nuž nie sme hodní ich práce, obetí a toho dobrého mena, ktoré oni pre Čechoslovákov v cudzine vydobyli, nie sme hodní ani našej slobody. Ale jestli si ich uctíme a ich príklad nasledovať budeme, nuž svetovládny Boh, ktorý národ náš v ťažkom, dlhom otroctve od zahynutia ochránil a k slobodnému životu zase navrátil, ochráni národ náš vo všetkých búrach tajomnej budúcnosti a udrží ho v rozkvete, slobode a sláve na mnohé a mnohé pokolenia…“

Naša slávnosť sa odohrávala v podobnom duchu ako pred 107 rokmi pri ich sadení :Po úvodnom veľmi výstižnom a dejinné momenty približujúcom hlavnom príhovore pána Michala Maliarika ho takisto – ako v pamätný 1. máj – nasledoval akt odhalenia tabuľky k zachovanej jednej z dvoch pôvodných líp slobody(Masarykova lipa tu rastie dodnes). Po ňom prihovorili k prítomným primátor Myjavy Ľubomír Halabrín a evanjelický kazateľ Ján Velebír.

O krásnu hudobnú vsuvku sa bravúrne postaral spevák, básnik a maliar v jednej osobe Jarko Hargaš, keď zaspieval jednu z najobľúbenejších piesní Milana Rastislava Štefánika Keby som bol vtáčkom – tú mimochodom zhudobnil Štefánikov pražský spolužiak, priateľ a spoluautor aj inej Milanovej piesne Našiel som si v šírom poli fialôčku-frajerôčku, a to Mikuláš Schneider-Trnavský. Hargašov hlas sa niesol celým námestím a mnohých povzbudil k spevu.

Myjavskí matičiari práve tu v svojom rodisku po prvýkrát symbolicky predstavili nielen svoju, ale aj Štefánikovu vlajku, položili kyticu kvetov v národných farbách k Štefánikovmu pamätníku k ostatným prineseným vencom a krátkym príhovorom predsedníčky MO MS.. Tento rok pamätník 10. júla oslávi 105. výročie svojho odhalenia v roku 1919 založenou myjavskou Telovýchovnou jednotou Sokol, na čo upozornila a pozvala prítomných na júlové podujatia na Myjave a v Košariskách. Pripojil sa aj prítomný primátor Brezovej pod Bradlom s pozvaním na spomienkový pochod a tradičné zapálenie štyroch vatier večer na Bradle.

Zo záverečnej reči p. Maliarika sme sa dozvedeli, že na tomto pamätnom mieste, z ktorého „sála duch vzácnej 440. ročnej histórie Myjavy“ : Tu položili naši predkovia  základný kameň Tolerančného kostola v apríli 1784 a v máji 1845 začali stavať slávnu myjavskú vežu. V septembri 1848 tu vyhlásili Štúr s Hurbanom neposlušnosť maďarskej vláde aj začiatok Slovenského povstania. 3. novembra 1918  tu prečítal Ján Lajda Deklaráciu slovenského národa, kde sa v nej aj naši rodáci spolu s ostatnými Slovákmi prihlásili k vznikajúcemu Československu. Železnica na Myjave ešte nebola, preto ju priniesol až o pár dní z Martina Samuel Jurenka, správca Myjavskej banky. 8. apríla 1945 po oslobodení Myjavy tu bol za sprievodu zvonov ohlásený koniec vojny, dočasne tu pochovali padlých  sovietskych vojakov. Vítali tu významných hostí, sokolské oddiely z Čiech i USA, zahraničné delegácie, mládež tu končila školský rok začínali regrácie. Chodilo sa na Bradlo…

Myjavčania patrili medzi prvých nielen pri sadení líp slobody s menami M. R. Štefánika a T. G. Masaryka, symbolmi  nového spoločného štátu Keď o tri dni po zasadení líp zasiahla všetkých tragická správa o Štefánikovej smrti, už 6. mája vzdelanci z prostredia myjavského verejného života rozhodli, že v mestečku bude stáť Štefánikov pomník, Jeden z hlavných iniciátorov doktor. Dvořák napísal brožúrku na pamiatku poslednej cesty generála Štefánika, ktorú vydal myjavský Sokol v tlačiarni Daniela Pažického. Táto sa predávala už počas pohrebu a výnos z nej išiel tiež na myjavský pomník. Jeho základný kameň kládli už o 2 roky 5. mája 1921 a 10. júla toho pamätného roku už stál pred majestátnou vežou v celej svojej kráse:

„V centre mesta stojí už 105 rokov a radí sa medzi rodinné striebro Myjavy. Je to prvý pamätník postavený Štefánikovi, jediný pamätník, ktorý prežil všetky režimy na pôvodnom mieste, je jedinečný architektonicky kubistickým slohom a aj tým, že je obojstranný…Viackrát sa v tlači objavili poznámky o jeho zápise do pamiatok UNESCO. No dnes nie je ani tou obyčajnou kultúrnou pamiatkou. Je to výzva. Pamätníci budovania pomníka a sadenia líp sú vo večnosti. Naša generácia mala možnosť získavať informácie od svojich rodičov, ktorí zažili obdobie nadšenia a úprimného vzťahu k Štefánikovi. Mladá generácia nevie o tejto časti 440-ročnej histórie Myjavy takmer nič. Obraciam sa preto na vás, odovzdávajte tieto informácie deťom a vnukom, aby nezapadli prachom dejín. Pripomeňte im túto lipu slobody, jej hlboké korene, vďaka ktorým už ustála mnohé víchrice, ktoré tu za tie roky prehrmeli.“

Pamätník prešiel viacerými opravami, Veľká oprava  pomníka prebehla aj v roku 1948, už menej priaznivom pre Štefánikovo meno, a to pri  storočnici  meruôsmych udalostí. Odolal aj tlaku fanatikov 50–ych rokov, proti ktorým zásahom ho naši otcovia ubránili vlastnými telami.  V slobodných 60-ych rokoch, najmä v roku 1968 sa robila oprava a parková úprava pri príležitosti návštevy  Myjavy Štefánikoouj  snúbenicou  markízou Giulianou Benzoni. Špecifičnosť Myjavy dokresľuje skutočnosť, že aj v ďalšej dobe, keď Štefánik nebol v móde v roku 1985,  vedenie mesta súhlasilo s očistením  pomníka i keď s určitými   podmienkami: (nie ráno a poobede, keď autobusy privážali alebo odvážali robotníkov a školákov . Tieto práce robili bezplatne brigádnici počas opravy evanjelického kostola.  Ďalšiu opravy v roku 1998, 2009  a  2021 už zabezpečovalo  mesto.

Myjavskí matičiari sa v ten deň už tradične zúčastnili zapálenia vatier na Bradle, kde znova vyniesli – teraz už vlastnú nanovo zhotovenú – Štefánikovu vlajku, Niektorí z nich aj spomienkového pietneho pochodu z Košarísk na Bradlo, kde vyniesli a držali aj československú zástavou. S protokolárnymi hosťami i  inými účastníkmi spoločne vzdali úctu Štefánikovi tiež položením venca za MO MS Myjava a spolu s evanjelickým speváckym zborom zaspievali obe hymny.

Svoju púť so Štefánikovou vlajkou myjavskí matičiari zavŕšili v centre nášho kraja, priamo v Trenčíne pri Štefánikovom pomníku, ktorý zozadu lemujú slnečné hodiny. Aj tento deň 5. máj 2026 bol výnimočný, lebo sa tu stretli nielen s mnohými ďalšími matičiarmi s rôznych kútov kraja. Prinesenou Štefánikovou vlajkou symbolicky pozdravili a neskôr sa zoznámili aj ďalšími organizátormi podujatia Považskou  sokolskou župou  a členmi Zväzu protifašistických bojovníkov. Zaujímavou zhodou okolností jeden z jej starších predstaviteľov, pozerajúc na našu „štafetu mieru“ zviditeľňujúcu odkaz nášho velikána, nám doslova vyrazil dych, keď vysvetli všetkým prítomným symboliku rovnosti Slovákov, Moravanov, Slezanov a Čechov, vyjadrenú štyrmi hviezdičkami bielo-modro-červenej vlajky.

Preto mi na záver tohto môjho príspevku nenapadá nič iné, iba odkaz, slová farára Hajnócziho, nájdené a uložené v bani pod krížom myjavskej evanjelickej veže, ktoré – aj keď veľmi dávno vyslovené sú vysoko aktuálne i dnes :

Bratia a sestry pokoj a svornosť nech je heslom naším, lebo len svornosťou malé veci vzrastajú. Nesvornosťou i tie najväčšie veci sa rozpadajú, preto svorní buďte, bratri! “

Text : Blanka Ušiaková, preds. MO MS Myjava
Foto : M. Kovanič,, R.Masár

 

 

 

2026-05-15T15:13:09+00:0015 mája 2026 |Trenčiansky kraj|
X