„Najznámejší z neuznaných, ktorý hľadal nevysloviteľné…“
Serge Charchoune – Сергей Иванович Шаршун – Sergej Šaršún.
(4. 8. 1888 – 24. 11. 1975)
Autor: Michal Bada
Dnes si pripomíname päťdesiate výročie úmrtia Sergeja Šaršúna, umelca vnútorne silne spätého zo Slovenskom a slovenskou identitou. Významného autora modernej európskej maľby formálne zaraditeľného do parížskeho kubizmu, dadaizmu i k abstraktnému umeniu, o ktorom samotný Pablo Picasso povedal: „Pre mňa existujú iba dvaja umelci: Juan Gris a Charchoune!“ Jeho diela sa dnes nachádzajú v Musée National d´Art Moderne (Paríž), The Museum of Modern Art (New York), Moskovskom múzeu moderného umenia, Štátnej Treťjakovskej galérii v Moskve, Štátnom ruskom múzeu v Petrohrade, Puškinovom múzeu krásneho umenia v Moskve i v parížskom Musée d´Art Moderne de la Ville de Paris. Napokon, niekoľko jeho diel môžete vidieť aj Slovenskej národnej galérii v Bratislave, či Turčianskej galérii v Martine, prípadne v niektorej zo súkromných zbierok. O Šaršúnove diela je komerčný záujem v zahraničí (obraz „Cubisme Ornemental“ v Londýne v roku 2014 vydražený za 255 481 USD), no objavujú sa aj na slovenských dražbách.
Po otcovi – olejkárovi a šafraníkovi pochádzal z dedinky Ležiachov v Turci. Narodil sa v malom mestečku Buguruslan v Samarskej provincii západne od pohoria Ural. Jeho matka bola z ruskej kupeckej rodiny. A hoci ho encyklopédie zaraďujú medzi ruských alebo francúzskych umelcov, hrdo a vedome sa hlásil ku Slovensku. Jeho tvorba bola natoľko široká, poeticky subtílna a ťažko uchopiteľná, že sa vyhýbal škatuľkovaniu. Šaršún v sebe ctil svoj pôvod a cítil jeho význam, povedal: „Moja slovanská povaha s jej nenásytnou zvedavosťou ma prinútila vrhnúť sa doslova na najpokročilejšie umenie, najpokročilejšiu poéziu a myšlienky, na všetko, čo je najnovšie.“ Po intenzívnom vstrebávaní umeleckého kvasu v Kazani a Moskve, prišiel roku 1912 do Paríža (študoval na Académie de la Palette) a stal sa plnohodnotným účastníkom súdobého výtvarného i literárneho avantgardného diania. Inšpiratívne umelecké pobyty absolvoval v Barcelone a Berlíne. Od tamojšieho pobytu až takmer do svojej smrti vydával dadaistický občasník v letákovej forme. Vo výtvarnom prejave začal intenzívne experimentovať s farebnosťou a kompozíciou.
Kombinoval abstraktné „ornamentálne“ kompozície s elementmi hudobnosti a poetického rytmu; vytváral kresby, koláže, maľby i texty, kde sa prelínali slovo a obraz. Badáme silné viazanie na hudobnú logiku — on sám zdôrazňoval prepojenie hudby, poézie a výtvarného jazyka. Šaršún o sebe povedal „… môj otec sa narodil na dedine a ako všetci Slováci bol lyrický a muzikálny. To som po ňom zdedil ja…” Nie náhodou sa bol jeho obraz s názvom „Modrý valčík“ roku 2002 použitý ako vizuál na plagát Bratislavských hudobných slávností. A práve hudba, ktorú sa snažil výtvarne zachytiť (aj formou hudobných nástrojov; či malieb skladieb), bola pre neho veľmi silným zdrojom inšpirácie. Od abstraktného lyrizmu, muzikalizmu sa napokon prepracoval až ku monochrómnosti, v ktorej požíval iba jedinú farbu – bielu.
Do rodného Ruska sa nikdy nevrátil, no v rokoch 1963 a 1968 prišiel na Slovensko. Bol v Martine a navštívil aj hroby svojich starých rodičov v Ležiachove, kde povedal: „Tak tu som pri prameňoch otcovskej krvi.“ Od istého času svoje diela nesignoval iba po francúzsky a azbukou po rusky, ale aj slovenskou podobou svojho mena – Šaršún alebo tiež Šaršun.
Zomrel 24. novembra 1975 vo Villeneuve-Saint-Georges vo Francúzsku. Jeho hrob sa nachádza na ruskom pravoslávnom cintoríne v Sainte-Geneviève-des-Bois, neďaleko Paríža.
Na Slovensku po ňom nie je pomenovaná ani jedna ulica, námestie, či park…