V Bratislave diskutovali talentované spisovateľky


//V Bratislave diskutovali talentované spisovateľky

„Dnes už máme možnosť akademicky študovať, koľko úsilia to stálo. Vzdelaná žena je povinná pracovať kultúrne a verejne v záujme druhých. Žena dneška má pracovať na novej epoche ľudstva, v ktorej nebude nezaslúženej biedy. Má bojovať o lepšie sociálne pomery. Má kultúrou, sociálnou činorodosťou a umením napĺňať formu života.“ – Hana Gregorová

BRATISLAVA, 16. december 2022 – V bratislavskom Dome Matice slovenskej (v Knižnici slovenskej štátnosti, ktorá sa nachádza v budove bývalej Slovenskej ligy) sa uskutočnilo ďalšie zo série spoločných podujatí Slovenského literárneho ústavu Matice slovenskej a Spolku slovenských spisovateľov. Podujatia sa zúčastnili čelní predstavitelia oboch organizácií. Tento raz bolo tematicky venované významným spisovateľkám – Tatiane Jaglovej a Margite Ivaničkovej, ktoré sú zároveň zvolenými členkami predstavenstva Spolku slovenských spisovateľov. Záznam z podujatia je k dispozícii na sociálnej sieti Vydavateľstva a Spolku slovenských spisovateľov (link tu). Slovenský literárny ústav Matice slovenskej plánuje v spolupráci so Spolkom slovenských spisovateľov aj v roku 2023 v prezentáciách autorov pokračovať.

Úvodná otázka sa týkala spisovateľských začiatkov. „Napísať knihu bolo pre mňa niečo úžasné, dokonca viac než doktorát…“ zdôraznila v úvode RNDr. Tatiana Jaglová, spisovateľka, žurnalistka. Ing. Margita Ivaničková, poetka, spisovateľka literatúry pre deti a mládež, publicistka, redaktorka, prekladateľka, kultúrno-osvetová  pracovníčka, pripomenula, že pochádza z intelektuálnej rodiny, ktorá ju viedla k literatúre a tvorbe rovnako, ako aj jej učiteľ a spisovateľ Jozef Pavlovič. „Vnímam to ako veľkú zodpovednosť pri oslovení ľudí,“ dodala ku svojej tvorbe v kontexte práce so slovom. Tatiana Jaglová prešla od štúdií geofyziky k žurnalistike a písaniu poviedok a románov. Dlhodobo pracovala v Smene a v kontexte porovnávania minulosti a súčasnosti zdôraznila, že „možno tá cenzúra bola menšia ako dnes.“ K téme súčasnej cenzúry sa vyjadrili obe autorky. „Atak na elementárne ľudské hodnoty je tak silný, že si netrúfam povedať, koľko toho tá spoločnosť môže uniesť,“ povedala Ivaničková. Zmysel kultúry nachádza Ivaničková v šľachtení ducha. Tatiana Jaglová vyjadrila sklamanie, že sa stráca viera v slobodu, ktorá dominovala v roku 1989: „Ja sa čudujem, že ľudia, ktorí majú byť slobodní a vyznávať demokraciu a zrazu oni začínajú byť cenzori…“ Ivaničková pripomenula Dostojevského citát (Bez Boha je všetko dovolené) ako hlavnú príčinu súčasného morálneho marazmu.

V kontexte tvorby M. Ivaničkovej zaznela myšlienka, že skúsenosť rodičovstva je hlavnou motiváciou tvorby literatúry pre deti a v kontexte poézie citovala E. Cannetiho (Poézia sú nerealizované dobrodružstva). T. Jaglová, ktorá je autorkou psychologizujúcich románov (vydáva Marenčin PT), zdôraznila v kontexte svojej tvorby, že jej knihy sú filozofujúco-mystické a jej cieľom je dávať do nich mystiku. „Mne ide o pocity človeka, o strašné osamotenie v súčasnej dobe, odcudzenie v prírode… disharmónii v nás… človek sa odklonil od dobra, od prírody, od súdržnosti…“ uviedla Jaglová. Diskusia pokračovala témou ženského a mužského vnímania v literatúre. V tomto kontexte M. Ivaničková odsúdila súčasné postmoderné pokusy „nebezpečného feminizmu“ zrelativizovať úlohy pohlaví.

Diskusia prešla k otázkam literárnych a filozofických inšpirácií. Ivaničková číta najmä neznámych a kvalitných filozofov, ktorí motivujú k prehodnocovaniu životných postojov a ktorí „vidia za roh“. Za najobľúbenejšiu knihu si zvolili: M. Ivaničková Exupéryho Citadelu a T. Jaglová Farkašovej Scenár. Následne diskusia prešla k téme osvetovej činnosti a literárnym súťažiam, ktoré pravidelne organizuje M. Ivaničková. Pri vzniku súťaže Braneckého studňa, ktorá trvá už 40 rokov, stála Matica slovenská a z tejto súťaže vzišla aj spisovateľka Ružena Šípková. „Písané slovo musí byť napísané s úctou, s rešpektom a zodpovednosťou pre pamäť ľudstva. …. To čo vkladáme do svojej mysli, to utvára našu podstatu…“ povedala Ivaničková.

Diskusia pokračovala smerom k téme Roku odkazu Štúrovcov a Matici slovenskej. T. Jaglová zdôraznila, že národní buditelia boli najväčšie postavy, o ktorých sa v jej rodine hovorilo a ostali pre ňu obrovským vzorom. „Každý národ si musí vážiť svojich veľkých ľudí… štúrovcov, bernolákovcov… čo ma však nesmierne mrzí, že niektorí mladí ľudia potláčajú ich úlohu a úctu k nim…“ kriticky dodala Jaglová. Ivaničková štúrovcov vyzdvihla pre ich húževnatosť a konceptuálnosť: „Boli to konceptuálne osobnosti, ktoré nám nesmierne chýbajú… videli za roh, videli, čo tento národ potrebuje… Štúr bol génius, ktorý nútil svojich kolegov tvoriť… dokázali si odrieknuť, dokázali sa vzoprieť… venovali svoje životy tvorbe pre slovenský národ…“

Spisovateľky následne odporučili svoje knihy. Jaglová odporučila knihu Čertova svadba, ale aj knihu Medúza na prvom poschodí a Ivaničková zase knihu z matičnej produkcie Kamienka a Viťúz.

Autorky sa v závere ešte vrátili ku kritike doby, ktorú žijeme. M. Ivaničková vyjadrila túžbu, aby ľudia prestali pozerať televíziu, odložili mobily a zostali sami so sebou. Zaznel aj Mináčov citát o tom, že televízia prišla pre slovenský národ skôr, než sa naučil čítať. „Uvedomme si, voči čomu sa vedie taký silný mediálne a finančne živený boj. Proti všetkému čo ľudí spája… spája národ, spája rodina, spája viera…človek, ktorý vidí, kto s nami manipuluje, tak sa manipulovať nedá. Precitnutie nastane až vtedy, keď si ľudia uvedomia, že sú manipulovaní…“

V závere T. Jaglová naznačila problematickú tému technológií a ich vplyv na ľudskú každodennosť. Po približne päťdesiatich minútach naplnených ideami nasledovala voľná diskusia spojená s pohostením.

Pripravili: R. Žgrada, L. Perný

 

2022-12-19T13:08:20+00:0019 decembra 2022 |Bratislavský kraj|
X