V Univerzitnej knižnici bolo uvedené monumentálne dielo o slovenskej ľudovej architektúre


//V Univerzitnej knižnici bolo uvedené monumentálne dielo o slovenskej ľudovej architektúre

V bratislavskej Univerzitnej knižnici sa koná slávnostné uvedenie druhého vydania knihy profesorky Janky Krivošovej, ktorá podrobne analyzuje slovenskú ľudovú architektúru. Autorka publikácie  Prof. Ing. arch. Janka Krivošová, PhD.  je vedkyňa v oblasti architektúry, autorka niekoľkých publikácií venovaných ľudovej a sakrálnej architektúre, obrazov z Liptova a oltárnych obrazov v evanjelických kostoloch na Slovensku. Jej publikácia predstavuje širšej verejnosti pôvodnú ľudovú architektúru našich dedín a mestečiek v komplexnosti geografického, regionálneho, druhového, urbanistického, stavebného, materiálového i výtvarného riešenia a tak inšpiruje majiteľov historických ľudových nehnuteľností na ochranu citlivej rekonštrukcie. Publikáciu finančne podporilo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky.

Podujatie zorganizovali PaedDr. Slavomíra Očenášová, PhD. v spolupráci s riaditeľom Vydavateľstva Matice slovenskej Bc. Adamom Polievkom; Univerzitnou knižnicou v Bratislave s generálnou riaditeľkou Ing. Silviou Stasselovou a informačným a dokumentárnym strediskom UNESCO a jeho vedúcou Mgr. Natáliou Filovou. Estetický rozmer podujatia zabezpečila nádhernou klavírnou hudbou talentovaná Mgr. Art. Tatiana Lenková-Hurová, ktorá zahrala diela Chopina a Eugena Suchoňa. Organizátorka a moderátorka podujatia Slavomíra Očenášova predstavila autorku, profesorku Janku Krivošovú, a taktiež podujatie esteticky obohatila o poéziu Milana Rúfusa, ktorý je zároveň obľúbeným básnikom autorky knihy.

Na slávnostnom podujatí ďalej vystúpili: recenzent knihy Ing. arch. Ivan Gojdič (okrem iného knihu odporučil ako vhodný dar pre zahraničné návštevy), grafik knihy pán Peter Ďurík (zdôraznil obtiažnosť práce v čase pandémie a obecenstvo oboznámil s procesom tvorby), za Slovenský literárny ústav Matice slovenskej PhDr. Lukáš Perný, PhD. (autor si zaspomínal tiež na Strednú priemyselnú školu stavebnú v Nitre a v premiére prečítal recenziu, ktorá je uvedená nižšie pod článkom) a napokon sa obecenstvu prihovorila samotná autorka prof. Janka Krivošová, PhD., ktorá hosťom priblížila proces tvorby aj hlavné motivácie vydania knihy.

Nasledoval slávnostný akt odovzdania prvého výtlačku knihy prof. Ing. arch. Pavlovi Gregorovi, PhD., dekanovi Fakulty architektúry a dizajnu STU v Bratislave. Na záver podujatia sa obecenstvu prihovoril nový riaditeľ Vydavateľstva Matice slovenskej Adam Polievka, ktorý poďakoval všetkým, ktorí sa na tvorbe knihy a aj samotnom podujatí podieľali a hostí pozval na občerstvenie.

Nasledovala autogramiáda počas ktorej pani profesorka Krivošová podpísala desiatky kníh. Slávnostné podujatie bolo mimoriadne úspešné, sála bola preplnená hosťami a predalo sa/objednalo takmer 100 výtlačkov tejto monumentálnej knihy. Podujatia sa zúčastnili aj významné osobnosti slovenskej kultúry ako napríklad matičiarka a predstaviteľka oz. CYRILOMETODIADA PhDr. Daniela Suchá; kultúrna pracovníčka z rozhlasu a ex-manželka dramatika Petra Karvaša Mgr. Eva Karvašová či Mgr. Dáša Machalová, manželka nebohého Drahoslava Máchalu; tajomník Matice slovenskej Peter Schvantner (ktorý je zároveň autorom fotografií) a taktiež mnohí členovia Matice slovenskej. Fotogalériu z podujatia si môžete pozrieť nižšie pod recenziou.

***

RECENZIA

KRIVOŠOVÁ, Janka: Slovenská ľudová architektúra. Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2022

320 strán v dvojkilovej knihe veľkého formátu ponúka históriu ľudovej architektúry, urbanizmu vidieka vo všetkých slovenských regiónoch. Po desaťročí vychádza vo VMS (v spolupráci s MK SR) druhé vydanie knihy prof. Janky Krivošovej, ktorá analyzuje obytné, hospodárske, technické a sakrálne stavby slovenskej ľudovej architektúry a to z hľadiska kategorizácií podľa regionálneho, druhového, urbanistického, výtvarného či materiálového riešenia.

Autorka čerpajúc z archeologických poznatkov konštatuje, že hlavnou charakteristikou ľudovej architektúry je síce utilitárnosť, úžitkovosť; súčasťou je však aj estetický rozmer (ornamentálne kompozície na stenách domov, umelecké vyrezávanie, ornamentálne výzdoby zrubov atď).

Zaoberá sa tiež vplyvom slovenského prírodného prostredia na tvar dedín (urbanizmus) – dediny pri hradskej, ulicové dediny, reťazové, radové, potočné, hŕby, okrúhlice, lazy a kopanice. Analyzuje vybavenie interiérov (pece, stoly, lavice, postele, truhlice, súsek) či stavebné materiály (domy z nepálenej a pálenej tehly, drevo a hlina – zrubové domy, zrubové omazané domy, hlinené domy; sochové domy; kamenný základ, slama, trstina).

Ďalej podrobne analyzuje hospodárske budovy ako studne, sýpky, salaše, maštale, chlievy, kôlne, stodoly, zemiakové jamy a technické pamiatky ako mlyny (s kompletnou technickou dokumentáciou), vyhne, píly, hámre, voštinárske záboje, vinárske búdy, prešovne, studne, oborohy (stodola na ochranu sena a slamy), salaše, ale aj sakrálne stavby (drevené rimsko-katolícke, evanjelické artikulárne a grécko-katolícke kostoly).

Autorka sa tiež doplnkovo venuje tiež kultúrnemu hmotnému dedičstvu kolektivistických Nemcov na Slovensku – Habánov. Dodatkom je samostatná kapitola venovaná dielu architekta D. Jurkoviča, ktorý sa inšpiroval ľudovou architektúrou (poustevna Radhosť, Jánov dom, Spolkový dom v Skalici, kúpeľný dom Luhačovice) a taktiež kapitola o skanzenoch (Rožňov, Bardejov, Martin, Zberec-Brestová, Pribylina, Ľubovňa, Svidník, Čičmany, Vlkolínec, Podbiel).

Dielom – ktoré má taktiež čiastočne bilingválny rozmer – dominujú farebné fotografie (je ich až 700), ale aj pohľady, pôdorysy a rezy konkrétnych objektov, pričom autorka využila fotografie a kresby z archívu Katedry dejín architektúry STU, Centra pre tradičnú ľudovú kultúru, fotografie P. Ďuríka, M. Hubu, T. Kováča, P. Rybára, ale aj z vlastného archívu autorky. Autorka sa téme venuje už od svojej dizertačnej práce.

Na projekte spolupracovali tiež redakčne I. Sokolík, graficky P. Ďurík a v záverečných textoch M. Dudáš a I. Gojdič.

Tak ako ľudové piesne, kroje a pod. aj architektúra je súčasťou slovenského kultúrneho dedičstva a preto si zaslúži špeciálnu pozornosť. Na svoje si prídu milovníci tradícií, vidieka ale aj tí, ktorí by sa chceli pri výstavbe svojich príbytkov inšpirovať stavbami z minulosti.

PhDr. Lukáš Perný, PhD.

KNIHU SI MOŽNO OBJEDNAŤ TU: https://www.vydavatel.sk/kniha/slovenska-ludova-architektura

2022-05-17T08:40:29+00:0013 mája 2022 |Bratislavský kraj|
X