Medailón PhDr. Ernesta Sirochmana (pre tých, čo jubilanta menej poznajú)


//Medailón PhDr. Ernesta Sirochmana (pre tých, čo jubilanta menej poznajú)

Editor, literárny bibliograf, publicista, pedagóg, kultúrny pracovník PhDr. Ernest Sirochman sa narodil 1. Januára 1937 v Blatných Revištiach. Jedenásťročnú strednú školu (JSŠ) ukončil v roku 1955 v Sobranciach a v štúdiu pokračoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, zvolil si odbor slovenčina – ruština.
Učiteľské ostrohy získaval na Záhorí – JSŠ Holíč, Základná deväťročná škola (ZDŠ) Veľké Leváre a od roku 1964 bol stredoškolským profesorom na Gymnáziu Pavla Horova (GPH) v Michalovciach, od roku 2000 prednášal na Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda a istý čas pôsobil aj na Súkromnej Strednej priemyselnej škole (SPŠ) odevnej.
Tvorivá aktivita PhDr. Ernesta Sirochmana preniká do viacerých oblastí. Popri pravidelnej práci s mládežou ako rusista viedol kurzy ruštiny a bol členom sekcie ruského jazyka pri Slovenskom ústrednom výbore Zväzu československo – sovietskeho priateľstva (SÚV ZČSSP). Ako náčelník výcvikového strediska brancov sa venoval najmä streleckému športu.     Rozhodujúcou doménou jeho pôsobenia však stále bol a je kultúrny život predovšetkým zemplínskeho regiónu. Patrí k zakladateľom súťaže v umeleckom prednese Horovov Zemplín, stál pri zrode súťaže v prednese a tvorbe duchovnej lyriky Zvonického dni. Nechýbal v odborných porotách Puškinovho pamätníka, Hviezdoslavovho Kubína či Horovovho Zemplína.
Ako presvedčený národovec sa naplno venoval matičnej činnosti. Tri roky bol externým riaditeľom Domu Matice slovenskej v Michalovciach a funkciu predsedu miestneho odboru Matice slovenskej vykonával osem rokov. Pozoruhodná je jeho prednášková činnosť aktívneho matičiara o literárnych a duchovných osobnostiach na seminároch a konferenciách okrem Michaloviec aj v Bánovciach nad Ondavou, Pozdišovciach, Košiciach, Trenčianskych Tepliciach, v Užhorode a inde.     Neodmysliteľnou súčasťou  záujmov PhDr. Ernesta Sirochmana je publikačná činnosť. Spolupracoval s redakciou Zemplín extra, kde viedol rubriku Naši rodáci, v novinách Michalovčan Jazykové okienko a v Hlase Zemplína predstavil GPH v rubrike Jubilujúce gymnázium. Na stránkach regionálnej tlače či v novinách  s celoslovenskou pôsobnosťou napr. Slovenské národné noviny, Slovo, Pravda uverejňuje podnetné úvahy, recenzie, literárne eseje. Spolupracoval aj so Slovenským rozhlasom a vystúpil aj vo výchovno-vzdelávacích programoch Slovenskej televízie (STV). Recenzoval práce začínajúcich autorov ako je  Anton Hnáth, Mária Dományová, Juraj Duda, Štefan Halas. Robí jazykového korektora v kalendároch ako aj vo všetkých publikáciách, vydávaných spoločnosťou Byzant a Renoma.
Jeho vrúcny vzťah k duchovnému a umeleckému dielu našich rodákov sa prejavil v množstve bibliofilií a bibliografií o Pavlovi Horovovi, Mikulášovi Kasardovi, Jurajovi Padovi, Jánovi Štiavnickom, Gorazdovi Zvonickom, Štefanovi Hlaváčovi, Jánovi Murínovi, Františkovi Fugovi a Bartolomejovi Leškovi.

Patria sem tieto knižne vydané práce:

Katechéti Hlaváč a Murín (1998), Gorazd Zvonický v spomienkach svojich rovesníkov (1998), Mariánsky básnik Gorazd Zvonický (1998), Blatné Revištia – prastaré slovanské sídlisko (2001), Ján Murín v srdciach zakotvený (2002). Jozef Pichonský – nedocenený svedok doby (2011), Bežci k výšinám krás (Duchovné motívy v tvorbe M.Kasardu a J.Tótha, 2011), Nížinný dvojzáprah (O lyrických dimenziách M.Kasardu a J.Pada, 2011), Gorazd Zvonický – básnik pravdy a krásy (2013), Reminiscencie Gorazda Zvonického (2013), Cesta útrap a lásky (2015), Nepresnosti v slovenčine (2015).

Patria sem tiež tieto výbery z tvorby:

Gorazd Zvonický: Chcem sa ti ozvať (1993), Gorazd Zvonický: Začatá brázda. Verše s cyrilo – metodským nápevom (1996), Jozef Tóth: Dary zo Solúna. Výber z básnickej tvorby (1997), Pavol Horov: Zemplín môj rodný (2002), Gorazd Zvonický: Strmé schody k výšinám (2002), Gorazd Zvonický: Kradmo si slzu stieram (2002), Pavol Horov: Preludy lások (2014),                 Pavol Horov: Kontrasty čerenia (2014).

Plodný literárny publicista a recenzent bol aj organizátorom kultúrneho života vo svojom bydlisku. Má zásluhy na zriadení Občianskeho združenia Močarany, na vybudovaní Domu smútku, na zriadení Pamätnej izby Gorazda Zvonického a aktívnou činnosťou aj naďalej prispieva k zachovaniu dedičstva svojich otcov a uchovaniu spomienky na svojho vzácneho rodáka

Gorazd Zvonický

Gorazd Zvonický

2017-02-10T16:08:54+00:0010 februára 2017 |Košický kraj|
X