200 rokov od narodenia Petra Kellnera-Hostinského, 210 rokov od narodenia Sama Chalupku a 240 rokov od narodenia Samuela Reussa
Aj v roku 2023 si pripomíname významné výročia národných dejateľov. Tri osobnosti, ktoré uvádzame v tomto článku spája región Gemer, ktorý bol v 19. storočí jedným z intelektuálnych centier národa.
Dvestoročný mystik-mesianista
Peter Kellner-Hostinský (6. január 1823, Gemerská Poloma – † 10. august 1873, Rimavská Sobota) bol slovenský spisovateľ, novinár, historik, filozof a redaktor Slovenských národných novín. Peter Kellner-Hostinský sa narodil do rodiny evanjelického farára Karola Kellnera a Kataríny Fabricovej. Vzdelával sa v Gemerskej Polome; na gymnáziách v Rožňave a Levoči a neskôr na štúrovcami preslávenom evanjelickom lýceu v Bratislave, kde študoval filozofiu a teológiu. Podobne ako ostatní štúrovci, aj on odišiel na protest odvolania Štúra do Levoče. Kandidátsku teologickú skúšku u P. Jozeffyho (podľa Encyklopédie Beliana) zložil v Tisovci, no plánované štúdium teológie v Nemecku neuskutočnil. Neskôr študoval právo na právnickej akadémii v Bratislave. Stál pri vzniku celonárodného kultúrneho spolku Tatrín ako člen výboru a zakladajúci člen a taktiež sa stal predsedom Jednoty mládeže slovenskej pri evanjelických školách v Uhorsku. Zúčastnil sa významného stretnutia štúrovcov s Jánom Hollým pred kodifikáciou slovenčiny (na počesť tejto udalosti napísal báseň K slávnosti mena Jánovi Hollému). So Štúrom intenzívne spolupracoval tak na Ústave reči a literatúry československej (člen výboru, pokladník), ako aj v rámci redaktorskej práce pre Slovenské národné noviny a Orla tatranského.
Spolupracoval s Hurbanom pri iniciovaní Žiadostí slovenského národa. Bol slúžnym v Rožňave a adjunktom v Revúcej. Za Bachovho absolutizmu bol prenasledovaný. Penzionovaný bol v roku 1860. Zúčastnil sa memorandových udalostí (neskôr napísal aj filozoficko-historickú obhajobu Memoranda národa slovenského), stal sa členom Matice slovenskej a prispel (napriek vlastnými finančným problémom) na zriadenie slovenského gymnázia v Revúcej. Podľa Pavla Pareničku sa vďaka Hostinskému stala Revúca jedným z centier slovenského národného hnutia. Podľa Slovenského biografického slovníka tu spolupracoval tiež s Reussovcami a P. Dobšinským (známymi to zberateľmi ľudovej slovesnosti, rozprávok, povestí a piesní). Biografický slovník tiež uvádza, že sa práve Kellner-Hostinský zaslúžil o záchranu rukopisov Janka Kráľa. Usiloval tiež o zblíženie Starej a Novej školy, pričom podľa Pareničku výrazne spolupracoval aj s Ľ. Kubánim. Neskôr bol menovaný za hlavného slúžneho Rimavskej doliny, no po strate zamestnania sa privyrábal už iba ako externý pisár pozemkových kníh Gemerskej stolice. Zomiera v Rimavskej sobote na choleričný týfus. Hostinského tvorba je širokospektrálna. Bol nielen žurnalistom, ale aj historikom, filozofom, autorom drám a autorom prvých štúdií o symbole dvojkríža. O Hostinského tvorbe čítajte viac v štúdii Rudolfa Dupkalu (z knihy Štúrovci a Hegel) alebo v knihe Pavla Pareničku Život a dielo Petra Kellnera-Záboja Hostinského, ktorá práve nedávno vyšla v novej reedícii, doplnená a špecializovaná na regionálne súvislosti.
Zberateľ ľudovej slovesnosti a priekopník slovenskej folkloristiky, ktorý sa poznal s Goethem
K menej známym, ale rovnako významným osobnostiam patrí aj etnograf, historik a evanjelický kňaz Samuel Reuss (8. septembra 1783, Slovenská Ľupča – 22. december 1852 Revúca). Samuel Reuss sa zaoberal národopisnými štúdiami, zbieral ľudovú slovesnosť, ale taktiež prejavil záujem o prírodné vedy. Poznal sa osobne a udržoval písomnú komunikáciu s veľkým básnikom Goethem, ktorý ho navrhol za tajomníka nerastopisného spolku. Do dejín slovenskej literatúry sa tiež zapísali aj jeho synovia Gustáv, autor prvého slovenského sci-fi Hviezdoveda, lekár, zberateľ ľudovej slovesnosti a prozaik; a taktiež zberateľ ľudovej slovesnosti, Ľudovít, ktorý mal minulý rok dvestoročnicu. Všetci Reussovci, teda otec aj synovia, sa podieľali na Codexe revúckom, čo je najznámejší zápis ľudových rozprávok 19. storočia. Reussovci svojou zberateľskou činnosťou podnietili aj štúrovcov (v tejto práci pokračovali aj osobnosti ako Pavol Dobšinský, Ján Francisci či Ján Rotarides).
Samuel Reuss sa narodil do rodiny stolára. Študoval na lýceu v Ožďanoch, na evanjelických lýceách v Kežmarku a Bratislave. Neskôr sa dostal do sveta. Na univerzite v Jene študoval medzi rokmi 1804 až 1806 teológiu, filológiu, históriu, botaniku či mineralológiu, čo dokazuje jeho všestrannosť. Na začiatku 19. storočia pôsobil ako učiteľ a zástupca riaditeľa v Banskej Bystrici, neskôr ako kaplán a učiteľ v Tisovci, ako farár v Kraskove a neskôr v Revúcej. V Revúcej zastával post administrátora Potitskej superintendencie, založil tu knižnicu a bol členom Učenej spoločnosti malohontskej. O problematike ľudovej slovesnosti písal aj teoretické state, ktoré inšpirovali taktiež Štúra či Dobšinského (uvádza Encyklopédia slovenských spisovateľov). Okrem iného sa Reuss zaoberal tiež prírodnými vedami a cirkevnou históriou (zachovalo sa dielo Zbírky k cirkevní historii Hroncuv, čo je cenné dielo aj z hľadiska cenných údajov o spôsobe života horehroncov). Reussovi bola odhalená busta v Aleji národných dejateľov v Rimavskej Sobote popri osobnostiach ako Daxner, Clementis či Mináč. Je po ňom pomenovaná mestská knižnica v Revúcej. V roku 2019 vyšla v Tatrane reedícia Reussom zozbieraných slovenských rozprávok. Reussov portrét vytvoril známy romantický maliar štúrovskej generácie Peter Michal Bohúň.
Talentovaní synovia pokračovali v práci otca a doplnili Dobšinského dielo
V činnosti svojho otca pokračovali aj jeho synovia Gustáv a Ľudovít. Gustáv (4. január 1818, Revúca – 12. január 1861, Revúca) študoval v Levoči, Rožňave, Pešti, Viedni a pôsobil ako lekár v Miškolci. Podobne ako otec, aj Gustáv sa zaoberal ľudovou slovesnosťou a prírodnými vedami. Písal tiež prózy v staroslovenčine, pričom sa zameriaval na historické námety. Druhý syn Ľudovít (18. apríl 1822, Revúca – 25. september 1905, Revúca) študoval v obci Gemer, v Levoči a v Bratislave. A práve v Bratislave sa zastal Ľudovíta Štúra, keď ho zosadili z Katedry reči a literatúry slovenskej, keď na protest odišiel spolu s ďalšími národniarmi do Levoče. Neskôr sa jeho osud posúva až do Halle a po štúdiách sa stáva kaplánom pri svojom chorľavom otcovi. Zakotví teda napokon v Revúcej, kde sa podobne ako otec a brat venuje zbieraniu ľudovej slovesnosti. Odborne tiež spolupracuje s Jonatanom Čipkom a Augustom Horislavom Škultétym. Pripravovali súpis povestí, avšak k realizácii nedošlo. Rukopisy sa však stali cenným prameňom pre knižné vydania zbierok Škultétyho a Dobšinského (Slovenské povesti, Prostonárodné slovenské povesti). Ľudovít sa zaslúžil aj o vznik gymnázia v Revúcej, venoval sa tiež štúdiu hudby, jazyka a mytológie. Úryvky z jeho textov vyšli aj v Slovenských pohľadoch.
Autor legendárneho diela Mor ho! by mal 210 rokov
„Pravde žil som, krivdu bil som – verne národ môj ľúbil som.“
– Samo Chalupka
Do tretice uvádzame najznámejšieho spomedzi analyzovaných osobností, slovenského romantického básnika a evanjelického kňaza Samuela Chalupku (27. február 1812, Horná Lehota – 19. máj 1883, Horná Lehota), ktorého do dejín slovenskej literatúry slávnostne zaradila zbierka Mor ho!, po ktorej bol neskôr pomenovaný aj samostatný spolok (vyšiel o ňom samostatný dokument a téme sa špeciálne venuje tajomník Matice Peter Schvantner), ale stala sa tiež heslom partizánov v Slovenskom národnom povstaní. S Gemerom ho spája štúdium na gemerskom gymnáziu a štúdiá v Rožňave, kaplánske pôsobenie v Chyžnom a Gemerských Tepliciach. Bratom Samuela Chalupku bol slovenský klasicistický dramatik Ján Chalupka (* 28. október 1791, Horná Mičiná – † 15. júl 1871, Brezno) autor jednej z najznámejších divadelných hier 19. storočia Kocourkovo, aneb: Jen abychom v hanbě nezůstali. Otcom Sama Chalupku bol evanjelický farár Adam Chalupka, ktorý ho zároveň vzdelával.
Samo Chalupka študoval na Gemeri, v Kežmarku a v Rožňave, teda skoro podobné miesta ako vyššie spomínaní Reussovci. V Kežmarku mali na Sama Chalupku vplyv národovci Benedikti a Slavkovský, spolupracovníci Jána Kollára, uvádza Encyklopédia slovenských spisovateľov s dodatkom, že na Chalupku mala silný vplyv Kollárova Slávy dcera. Ďalej študoval filozofiu a teológiu v Bratislave (tu sa stretol s K. Štúrom, D. Lichardom, S. Godrom, J. Trokanom a počas jeho príchodu vznikli v Bratislave základy knižnice). Už počas štúdií v Bratislave sa stal členom Spoločnosti česko-slovanskej (1829), ako aj jej podpredsedom a knihovníkom. V tomto období už tvorí svoje literárne prvotiny v českoslovenčine; v slovenčine neskôr vydáva básne Syn vojny a Jánošíkova nauka. Štúrov program podporil v 40. rokoch, avšak kriticky, s túžbou väčšieho uznania nárečia z jeho kraja (na stanovisku trval aj po ustálení pravopisu v 50. rokoch). Zúčastnil sa poľského povstania (bol zranený v bojoch pri Halíči). Po uzdravení pôsobil v Demänovej a následne pokračoval v štúdiách teológie vo Viedni, kde nadviazal kontakty s poľskými emigrantmi a s A. B. Vrchovským. Po dokončení štúdií a vysviacke pôsobil ako kaplán v Chyžnom, ale Encyklopédia slovenských spisovateľov tiež uvádza pôsobenie v Jelšavskej Teplici a Hornej Lehote.
Jeho najlegendárnejšia báseň Mor ho!, ktorá zachytáva odpor Slovákov proti Rimanom, vznikla až v roku 1864, teda po vzniku Matice slovenskej, a bola inšpirovaná Šafárikovými Dejinami slovenskej reči a literatúry. Imrich Sedlák oceňuje účinnosť Chalupkovej tvorby v kontexte kombinovania národnej histórie v básnickej tvorbe. Ťažiskom tvorby Sama Chalupku je osud národa a jeho dejiny, protiturecké motívy, ako aj jánošíkovské motívy. Nemenej významné sú básne Likavský väzeň, ktorá je založená najmä na jánošíkovskom kulte a Turčín Poničan k téme protitureckého odporu. Za básne zo zbierky Spevy Sama Chalupku bol dokonca prenasledovaný. Okrem iného napísal aj ľudovýchovné spisy a zaoberal sa tiež folklórom (v kooperácii s Boženou Němcovou). Samo Chalupka výrazne zasiahol do národno-obrodeneckého procesu 19. storočia nakoľko sa stal členom tajného spolku Vzájomnosť, neskôr Tatrína, bol pri Memorande a pri založení Matice slovenskej. Chalupka bojoval proti poddanstvu a za občiansku rovnoprávnosť, čo ešte viac vyzdvihuje jeho sociálny prínos. Samostatný článok o Samovi Chalupkovi pripravili aj v DMS Rožňava. Na záver si vypočujte legendárne Mor ho! v podaní Jozefa Šimonoviča a ďalších interpretov.
Popularizačný text pripravil: PhDr. Lukáš Perný, PhD., Slovenský literárny ústav Matice slovenskej
