Karolína Štúrová – tichý osud jedinej sestry štúrovcov


/, Banskobystrický kraj/Karolína Štúrová – tichý osud jedinej sestry štúrovcov

24. marca 2026 si pripomíname 200. výročie narodenia Karolíny Štúrovej, jedinej sestry štúrovcov. Jej život, hoci nenápadný, je silným svedectvom o dobe, rodinných väzbách i zápase o slovenskú identitu.

V tieni veľkých bratov

Karolína Štúrová (1826 – 1859) prežila svoj život v úzkom spojení so svojimi bratmi. Po smrti matky v roku 1853 ju k sebe prichýlil najmladší brat Ján Štúr, ktorý v rokoch 1853 – 1856 pôsobil ako župný sudca v Bánovciach nad Bebravou. Práve tu žila Karolína s ním v spoločnej domácnosti.

V období bachovského neoabsolutizmu boli slovenskí národovci v štátnej službe zámerne prekladaní do neslovenského prostredia. Tento osud postihol aj Jána Štúra, ktorého v roku 1857 preložili na župný úrad do Fiľakova. Karolína odišla spolu s ním i jeho manželkou Amáliou.

Fiľakovo ako cudzí svet

Fiľakovo sa síce zapísalo do štúrovského miestopisu, no pre Karolínu nebolo domovom. V prevažne maďarskom prostredí sa necítila dobre. Ako uvádza genealóg rodu Pavel Horváth, túžba po rodnej reči bola u nej natoľko silná, že si pred smrťou želala, aby ju pochovali v Lučenci, „pretože tam ešte aspoň počuť slovenskú reč“.

Vo Fiľakove sa rodina stretávala aj s evanjelickým farárom Karolom Štúrom z hontianskej vetvy rodu, ktorý neskôr predniesol pohrebnú kázeň nad jej hrobom.

Predčasný odchod

Karolína Štúrová ochorela na tuberkulózu, ktorej 5. júna 1859 vo Fiľakove podľahla vo veku iba 33 rokov. Jej posledné chvíle zachytil brat Ján Štúr slovami: „Ona hodiac posledne svoje zádumčivé oči na mňa, zavrela ich na veky… Mňa zaujal nevypovedateľný žiaľ… zvečnilá bola jedinou sestrou našou.“ Podľa jej želania boli jej telesné ostatky prevezené do Lučenca a tam pochované.

Zničený hrob, živá pamiatka

Ani miesto jej posledného odpočinku neostalo ušetrené. Keď Ján Štúr v roku 1874 navštívil sestrin hrob, zistil, že slovenský nápis na náhrobku bol zničený. S bolesťou vtedy napísal: „I prach Tvoj, sestra moja, ešte trpí! Spi spokojne!

Sám Ján Štúr pritom vo Fiľakove dlho nezotrval – už v roku 1859 bol preložený do Vrábľov a neskôr pôsobil na župnom súde v Trenčíne.

Skutočný hrob Karolíny Štúrovej bol napokon počas horthyovského obdobia zničený. Na potrebu jeho obnovenia upozornil po vzniku Československa Jozef Škultéty, ktorý v roku 1922 apeloval na dôstojné označenie jej hrobu.

Tieto snahy sa naplnili až v novšom období. V roku 2015 bol v Lučenci symbolický hrob Karolíny Štúrovej obnovený a revitalizovaný. O toto miesto sa dodnes starajú miestni matičiari.

Živá spomienka

Spomienkové podujatie pri príležitosti jej jubilea pripravili Dom Matice slovenskej v Lučenci a MO MS v Lučenci za účasti podpredsedu Matice slovenskej Petra Schvantnera. Zúčastnili sa ho aj žiaci Základnej školy Vajanského.

V najbližších týždňoch sa pripravuje väčšia spomienková udalosť spojená s odhalením pamätnej tabule Ľudovítovi Štúrovi v Lipovanoch.

Text: Peter Schvantner

  

 
Foto: Jozef Paulenka

 

X