Návrat Ľudovíta Markušovského na Slovensko
Autor: Jozef Schwarz, člen Výboru Matice slovenskej
V apríli 2025 uplynulo 210 rokov od narodenia a 132 rokov od úmrtia významného lekára a organizátora uhorského zdravotníctva Ľudovíta Markušovského.
Narodil sa 25. apríla 1815 v Štrbe ako syn miestneho evanjelického farára Ondreja Markušovského a jeho manželky Žofie rodenej Medveckej. Pokrstili ho Ondrej Ludvík, používal druhé meno Ludvik – Ľudovít. Mal ešte troch bratov a dve sestry. Podľa Slovenského biografického slovníka z roku 1990 základné vzdelanie nadobudol v rodičovskom dome, vyššie triedy gymnázia absolvoval v Rožňave a Kežmarku. Začal študovať právo na Kráľovskej akadémii v Bratislave, ale od roku 1834 prešiel na štúdia medecíny do Pešti. Po náhlej smrti otca rodina sa dostala do finančnej tiesne a Ľudovít prechodne pôsobil ako učiteľ a vychovávateľ u grófa Festeticha a Treforta. Štúdia ukončil v 1844 diplomovou prácou: „Lekár ako pedagóg“ u profesora Ballassu a získal titul MUDr. V rokoch 1844 – 1846 pracoval ako štipendista na chirurgickej klinike profesora Wattmana vo Viedni a na Sorbonne v Paríži, v roku 1847 bol opäť asistentom v Pešti. Počas revolúcie 1848/49 bol vojenský lekár, tiež osobný lekár veliteľa revolučných vojsk Artura Gorgeia.
Od roku 1849 bol súkromným lekárom v Pešti. V 1857 založil odborný lekársky časopis „Orvosi Hetilap“ (Lekársky týždenník), ktorý redigoval vyše 30 rokov. Počnúc rokom 1859 vypisoval odmeny za najlepšie práce v týždenníku. Sám napísal vyše 200 prác zameraných predovšetkým na verejné zdravotníctvo. (Na ilustráciu uvádzame názvy niektorých jeho príspevkov v Lekárskom týždenníku, ktoré dokladujú jeho odbornú a osobnú všestrannosť: Program novín, Úvahy o cieľoch Lekárskeho týždenníka, V záujme našich minerálnych vôd, Niekoľko slov o našom postavení a úlohách ako lekárskych a farmaceutických vedcov, Stav peštianskej verejnej nemocnice, Úvahy o metóde učenia, Kazuistika lekárskej praxe, Na tému nášho systému lekárskeho vzdelávania, Zdravotné podmienky peštianskej radnice a epidémia kiahní, Epidemické choroby a lekárska veda v stredoveku a dnes, Niektoré aspekty vzdelávania a predpisov verejného zdravia, K téme riešenia verejného zdravia a lekárskych záležitostí, Je lekárska prax určená ženám? V otázke výstavby nového ústavu pre duševne chorých, V otázke návrhu zákona o kvalifikácii štátnych zamestnancov, V otázke tretej vedeckej univerzity, Súčasný stav a úlohy verejného zdravotníctva, Verejné zdravie v Snemovni reprezentantov, Úvahy o budúcnosti uhorských kúpeľov, Súdne lekárstvo a verejné zdravie v škole a živote.)
Nezabúdal na rodnú Štrbu, počas jednej návštevy v 1859 prispel na opravu fary (rodného domu) a školy, pamätal na nich aj v testamente. V roku 1860 skonštruoval nosové zrkadlo vo forme klieští, stal sa priekopníkom rinológie. Od roku 1863 člen-korešpondent Uhorskej akadémie vied. V tom istom roku založil Uhorskú lekársku vydavateľskú spoločnosť. V 1866 sa stal ministerským radcom a po rakúsko-uhorskom (maďarskom) vyrovnaní v roku 1867 pracoval vo vedúcej funkcii na Ministerstve kultu a výučby až do roku 1892. Počas tohto obdobia napomohol zriadeniu nových katedier na lekárskej fakulte, v 1883 zaviedol postgraduálne vzdelávanie lekárov a uskutočnil reformu krajinskej zdravotníckej rady. Zaslúžil sa o vypracovanie prijatie a realizáciu uhorského zdravotníckeho zákona z roku 1876. V rokoch 1887- 1888 predseda Krajinského spolku lekárov v Budapešti, od 1890 čestný člen akadémie vied, a čestný doktor lekárskej fakulty Univerzity v Kluži o ktorej zriadenie sa pričinil.
V roku 1893 sa mu zhoršil zdravotný stav, odišiel sa liečiť do klimatických kúpeľov v Opatiji, kde 21. apríla 1893 zomiera. Pochovaný bol v obci Vasegerszeg neďaleko Szombathely (niečo cez 100 km juhozápadne od Bratislavy), kde s manželkou trvale žil.
V dnešnom Maďarsku jeho životné lekárske dielo je primerane uctievané a oceňované. V obci Vasegerszeg, pri kaštieli, v ktorom žil, sa nachádza rodinná hrobka Markušovských s jeho vzorne udržiavaným hrobom. V neďalekom župnom meste Szombathely mu 2. apríla 1955 odhalili v záhrade okresnej nemocnice bustu, ktorú vytvoril sochár Karol Majthényi. Sochu neskôr premiestnili na neďalekú Markušovského ulicu. V roku 1965 československá a maďarská lekárska spoločnosť umiestnili na rodnej fare v Štrbe pamätnú tabuľu. (K nej sa ešte vrátime.) Markušovského bustu, dielo maďarského sochára gréckeho pôvodu Andreasa Papachristosa slávnostne odhalili 1. októbra 1965 na Markušovského námestí v IX. obvode Budapešti. Ďalšiu jeho bronzovú bustu, ktorú vytvoril sochár Gyorgy Szabó, odhalili 25. marca 1986 v sochárskom parku, ktorý sa nachádza v záhrade Fakulty zdravotníckych vied Semmelweisovej lekárskej univerzity v Budapešti. V roku 1986, počas rekonštrukcie kaštieľa Markušovských vo Vasegerszegu na hlavnú fasádu kaštieľa umiestnili reliéfnu pamätnú tabuľu. V roku 2008 bola na stene hotela Bellevue v Opatiji odhalená pamätná tabuľa, ktorá pripomína, že Ľudovít Markušovský strávil svoje posledné dni v tomto hoteli. Oddychové miesto pomenované po Markušovskom s nemeckým textom je aj v Margaretinom parku v Opatiji. Zriadené bolo ešte počas monarchie. Markušovského meno nesú aj nemocnica v Szombathely a internáty lekárskych fakúlt Univerzít v Budapešti a Debrecíne. Markušovského ceny pravidelne udeľujú župná nemocnica v Szombathely a Lekársky týždenník.
Na Slovensku sme na neho takmer zabudli. Nechali sme si ho vyvlastniť Maďarmi. Čo je predovšetkým výčitka do radov slovenskej odbornej i laickej verejnosti. Prenechali sme ho plne našim južným susedom. Zabúdame, že žil a pracoval v 19. storočí, kedy Slovensko a Slováci boli súčasťou Uhorska. Vtedajšia uhorská história bola aj naša slovenská. Tvorili ju tiež Slováci. K tomu píše historik P. Švorc: „…faktom je, že Ľudovít Markušovský sa do slovenského národného hnutia nezapájal, ale ani ho nikde a nikdy neodsudzoval. Bol jeho tichým pozorovateľom bez toho, aby zatajoval svoj slovenský pôvod.“ Naviac Markušovský sa vyjadril: „… na poli politickom však nie je naša národnostná politika pod rakúskym útlakom šťastná. Postup proti Rumunom, Chorvátom a Slovákom je násilný, veľmi nespravodlivý a neľudský… Nedopadne to dobre… Smutný osud čaká našu vlasť pre našu necitlivú národnostnú politiku. To prorokujem!“ Ešte jedno konštatovanie historika: „Bol lojálny uhorský občan, rešpektoval požiadavku jedného štátneho jazyka i jednotného uhorského politického národa, čo ale neznamenalo akceptáciu jediného etnického maďarského národa“. Prielom v slovenskom (vtedy československom) historickom povedomí nastal v roku 1965, keď malo uplynúť 150 rokov od jeho narodenia. Historik Peter Švorc o tom píše: „Na generálneho biskupa slovenskej evanjelickej cirkvi sa s (…) prosbou obrátil MUDr. Imrich Kostolný, docent II. chirurgickej kliniky v Bratislave, ktorý sa zaujímal o životný príbeh štrbského rodáka. Túto úlohu na seba zobral Peter Švorc st. (1932 – 1995), vtedy vedúci odboru kultúry a školstva na ONV v Poprade. Prisľúbil zistiť požadované údaje a súčasne sa podpísal pod réžiu veľkej slávnosti venovanej Ľudovítovi Markušovskému. Dňa 8. mája 1965 bola z jeho iniciatívy na budove evanjelickej fary v Štrbe odhalená pamätná tabuľa Ľudovítovi Markušovskému za účasti popredných československých a maďarských lekárov, funkcionárov ONV v Poprade a obyvateľov Štrby“. S maďarským a slovenským textom pamätnej tabule, ten slovenský znel:
Tu sa narodil Ľudovít Markusovszky veľký dejateľ maďarskej lekárskej vedy a verejného zdravotníctva.
(podpísané) československá a maďarská lekárska spoločnosť.
Bohužiaľ, priezvisko uviedli v maďarskej transkripcii a správne má byť dejateľ uhorskej lekárskej vedy. Slovenská nedôslednosť, ktorá mala neskôr svoje dozvuky.
Významným momentom prinavracania Markušovského rodákom bola vedecká konferenciu s názvom „MUDr. Ľudovít Markušovský a jeho doba“ v roku 1993, ktorú usporiadala Katedra dejín Filozofickej fakulty v Prešove UPJŠ v Košiciach. V tom istom roku vyšiel aj zborník z konferencie pod rovnomenným názvom, ktorý aj dnes u nás tvorí základnú informačnú bázu poznávania osobnosti Ľ. Markušovského.
Autor tohto príspevku trávil s rodinou dovolenku v lete 2009 v Opatiji. Známe chorvátske letovisko Opatija je miesto skonu Ľudovíta Markušovského. Počas potuliek sme v parku Margarita v strede mesta objavili odpočinkové zákutie so skalou, ktorá niesla názov Markusovszkysitz. Vtedy sme vôbec nevedeli o koho a čo ide. Pomohla pamätná tabuľa Markušovského „nájdená“ o pár dní na stene hotela Bellevue v samotnom strede mesta s textom v chorvátčine a maďarčine. Oznamuje všetkým, ktorý rozumejú chorvátsky a maďarsky, že tam zomrel „maďarský“ lekár. Nikto z pocestných sa nedozvie, že Ľudovít Markušovský patrí aj Slovensku. Naša malá národná slovenská pýcha nedala pokoj a povedala: Je čas napraviť to. Následná spolupráca obce Štrba, Matice slovenskej a jej Krajanského múzea, ale i matičiarov z Rijeky a Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, prípadne profesijných organizácií slovenských lekárov mala vyústiť do osadenia pamätnej tabule v chorvátskom a slovenskom jazyku v Opatiji, ktorá by zdôraznila slovenskosť doktora Ľudovíta Markušovského. Podstatný diel práce odviedla neúnavná šéfka matičiarov v Rijeke. Tabuľu sa podarilo pripraviť, ale nie osadiť. Do hry vstúpil spolok Maďarov z Rijeky, ktorý nesie meno uhorského ministra železníc Gabriela Baroša, rodáka z Pružiny na Slovensku a v Ilave pochovaného, ktorí boli iniciátori a realizátori inštalovanej tabule v Opatiji. Spolok si „neželal“, aby sa spomenula slovenskosť Markušovského, pretože „každý, kto sa narodil v Maďarorságu, môže byť len Maďar“! Bádania v matrikách preukazujú jeho jednoznačne slovenský pôvod. Rod Markušovských pochádza z Ľubietovej a Slovenskej Ľupče. Dokonca v matrike je zapísaný ako Ondrej Ludvig (nie Lajos). Priateľ Janko Balkovič z Banskej Bystrice pripravil genealógiu jeho rodu, ktorú obec Štrba sprístupnila na jar 2025 v mimoriadnom čísle Štrbských novín.
Spolok „Baross“ použil ešte jeden argument, že v Štrbe na spomínanej tabuli je písané, že to bol významný maďarský lekár. Bola to pravda a je to daň za našu slovenskú nedôslednosť správneho prekladu slova uhorský, ktorý slovenčina na rozdiel od maďarčiny pozná a používa na obdobie nášho spoločného štátu. Štrbania si chybu svojich predchodcov uvedomili. Ešte v roku 2012 v zápise zo schôdze miestneho odboru Matice slovenskej uviedli: Zároveň upozornili aj na iniciatívu pri reinštalácii pamätnej tabule štrbskému rodákovi doktorovi Markušovskému, ktorého si privlastňujú Maďari práve kvôli terminologickej kamufláži, vyplývajúcej z nerozlišovania prívlastku maďarský a uhorský občan, čo je podstatný rozdiel a predstavitelia obce to chcú uviesť do poriadku. A v apríli 2013 došlo k premiestneniu pôvodnej tabule do záhrady vedľa budovy evanjelickej fary a na jej fasáde inštalovali novú pamätnú tabuľu Markušovského so správnym slovenským textom. Napriek tomu pokusy matičiarov v Rijeke i na Slovensku, ale aj Štrbanov osadiť „slovenskú“ pamätnú tabuľu v Opatiji sú neúspešné. Aj po návšteve starostov Štrby a Vasegerszegu v roku 2017 u primátora Opatie, kedy požiadali umiestiť pamätnú tabuľu na dôstojné miesto.
Návrat Ľudovíta Markušovského do slovenského povedomia v 21. storočí spočíva predovšetkým na občanoch Štrby. Takmer 15 rokov konštruktívne spolupracujú s maďarskou obcou Vasegerszeg, kde Markušovský žil a je pochovaný. Ľudovít Markušovský tak spája jeho slovenské rodisko a maďarské miesto posledného odpočinku vo vzájomnej úcte a hrdosti. Výnimočné miesto mali veľkolepé oslavy 200. výročia narodenia Ľ. Markušovského v Štrbe i Vasegerszegu v apríli 2015. Matica slovenská sa na nich aktívne podieľala. Na obidvoch miestach pribudol rovnaký pamätník Ľudovítovi Markušovskému – artefakt od sochára F. Guldana a informačné tabule. V Štrbe i Vasegerszegu tak vytvorili dôstojné spomienkové miesta, ktoré trvale približujú život a prácu Ľ. Markušovského okoloidúcom. (Pamätník vo Vasegerszegu odhalil autor týchto riadkov). Jesenné číslo matičného časopisu „Slovensko“ z roku 2015 uverejnilo stať Jozefa Schwarza „Kauza Markušovský“.
V roku 2022 sa uskutočnila v rámci projektu „Sláva šľachetným“ organizovaného Spolkom Martina Rázusa a Historickým ústavom SAV vedecká konferencia na tému. „Chýr o dobrom doktorovi sa rýchlo šíri“. Zborník z nej obsahuje aj prácu Petra Švorca: „Ľudovít Markušovský – organizátor uhorského zdravotníctva“, ktorá prináša ďalšie odborné poznatky.
Miestny odbor Matice slovenskej v Petržalke sa dlhodobo zaoberá zviditeľňovaním nášho rodáka. Už od roku 2014 kladieme slovenské trikolóry na jeho hrob vo Vásegerszegu a v roku 2015 (ako sme už spomenuli) sme sa podieľali na oslavách 200. výročia jeho narodenia v Štrbe i vo Vasegerszegu. Preto aj tohto roku, v piatok 25. apríla 2025 sa delegácia petržalského matičného odboru opätovne zúčastnila (aj so starostom Štrby) slávnosti vo Vásegerszegu, kde som ako zástupca MO MS Petržalka vystúpil a požiadal tamojších činovníkov o pomoc pri budovaní slovenskej tabule v Opatiji. Položili sme tiež kyticu so slovenskou trikolórou na hrob Ľudovíta Markušovského.
Oslavy 210. výročie narodenia Markušovského pokračovali v spolupráci obce Štrba a Matice slovenskej v jeho rodnej Štrbe 9. mája 2025 stretnutím „Ľudovít Markušovský – rodák zo Slovenska“. Stretnutie sa konalo v Obradnej sieni Obecného úradu v Štrbe. Obec Štrba pripravila dôstojnú pripomienku svojho rodáka. Starosta M. Sýkora stručne zhrnul aktivity obce, ktorými už roky vracajú meno Ľ. Markušovského do slovenskej pamäti. Okrem iného vydali k slávnosti mimoriadne číslo Štrbských novín, kde uverejnili spomínaný podrobný rodokmeň Ľudovíta Markušovského, ktorý vypracoval Janko Balkovič z Banskej Bystrice. Jednoznačne dokumentuje jeho slovenské korene. Za Maticu slovenskú vystúpil člen Výboru MS a tajomník Viliam Komora, ktorý poďakoval občanom Štrby a jej starostovi za prácu na poli národnom. Starostovi Michalovi Sýkorovi odovzdal matičné vyznamenanie Cenu predsedu MS Mariána Gešpera. Príspevok o aktivitách MS súvisiacich s Ľudovítom Markušovským predniesol člen Výboru MS Jozef Schwarz.Stretnutie obohatili spevácke vystúpenia Detského folklórneho súboru Štrbianček a Folklórnej skupiny Štrbän.Následne sa prítomní presunuli pred Obecné integrované zdravotné stredisko, kde odhalili na priečelí tabuľu, ktorá hlása, že od 9. mája 2025 je „pomenované po významnom štrbskom rodákovi MUDr. Ľudovítovi Markušovskom pri príležitosti 210. výročia jeho narodenia“. Stretnutie zakončilo položenie vencov pri pamätnej tabuli na Markušovského rodnom dome.
Podujatie v Štrbe ukázalo, že naša pamäť na významné osobnosti slovenského pôvodu je – slušne povedané – nedostatočná. Okrem Štrby a niekoľkých odborníkov je Ľ. Markušovský verejnosti neznámy. Pritom Markušovského význam prekračuje nielen Slovensko a Uhorsko, jeho dielo výrazne obohatilo svetové vedecké poznanie. Snažme sa o to, aby Markušovského poznali aj na Slovensku a aby sa svet dozvedal, že má slovenské korene. Aj preto Viliam Komora a Jozef Schwarz informovali, že navrhnú, aby Matica slovenská iniciovala mestá a obce na Slovensku, aby ulice, námestia pomenovávali po MUDr. Markušovskom a iných slovenských osobnostiach.
V oblasti verejného zdravotníctva vykonal Markušovský nesmierne záslužnú prácu. Jeho práca sa dotýkala všetkých, aj Slovákov. Preto nadviazať na jeho dielo a sprítomniť jeho odkaz by malo aj slovenské zdravotníctvo. Pred desiatimi rokmi predložili Národnej rade SR poslanecký návrh pomenovať novobudované biomedicínske centrum v Bratislave menom Ľ. Markušovského. Nedošlo k tomu. V Slovenskom biografickom slovníkom je pri jeho meno odkaz na pamiatky po ňom, spomínajú sa aj Markušovského vedecké lekárske dni v Košiciach. V súčasnosti som na internete o nich nenašiel žiadnu zmienku. Ani o iných poctách udeľovaných na Slovensku spätých s jeho menom. Naše mestá rastú, vznikajú nové ulice, koľko z nich nesie meno Markušovského? Poznám jedinú – v Štrbe. Rozbehla sa výstavba veľkých vojenských nemocníc, Ľ. Markušovský bol aj vojenský chirurg…
Matica slovenská vyhlásila rok 2025 za Rok zahraničných Slovákov. Návrh hlavných matičných aktivít pamätá aj na osobnosť Ľudovíta Markušovského. Hoci v čase svojho života, v 19. storočí, nebol zahraničný Slovák, podobne ako vtedy nimi neboli ani dolnozemskí či iní uhorskí Slováci, vytratil sa z našej slovenskej pamäti do takej miery, že sa k nemu málo hlásime. Stal sa pre nás cudzincom. Podporiť návrat Markušovského na Slovensko a do slovenského povedomia je cieľom matičných aktivít. Nech sa stane trvalou súčasťou Panteónu slovenských osobností.
ZÁKLADNÁ LITERATÚRA A ZDROJE:
Peter Švorc ed.:MUDr. Ľudovít Markušovský a jeho doba, Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Prešov – Bratislava – Wien 1993, Universum. s. 240
Švorc., P.: Ľudovít Markušovský – organizátor uhorského zdravotníctva. In: Kodajová. D. a kolektív: Sláva šľachetným VII Chýr o dobrom doktorovi sa rýchlo šíri, Liptovský Mikuláš 2022, Spolok Martina Rázusa, s. 320.
Jano Balkovic: Prvý na svete zostrojil zrkadlona vyšetrovanie nosných dutín. Ľudovít Markušovský a jeho rod. In: Ľupčianske zvesti č. 1, 2024, s. 10 – 11. www.slovenskalupca.sk
Vybrané články na internete:
https://www.oslovma.hu/index.php/sk/historia/166-historia3/831-udovit-markuovsk-patri-aj-slovensku
https://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/archiv-nazory/1189-udovit-markuovsk-na-pokraovanie
https://matica.sk/pripominame-si-205-vyrocie-narodenia-doktora-markusovskeho/
https://noveslovo.eu/osobnosti/slovensko-vo-svetovej-vede-l-markusovsky-p-e-stanga-m-brchnelova/
Fotografie: autor, Matica slovenská a internet