Slávnostná akadémia pri príležitosti 200. výročia narodenia Sama Vozára v Hrachove


/, Banskobystrický kraj/Slávnostná akadémia pri príležitosti 200. výročia narodenia Sama Vozára v Hrachove

Matica slovenská pokračuje aj v tomto roku slávnostnými pripomienkami venovanými odkazu štúrovskej generácie. Predčasne umlčaný básnik Samo Vozár patril k najtalentovanejším romantickým básnikom, prekladateľom a publicistom mladšej štúrovskej generácie. Jeho dvestoročnicu narodenia sme si pripomenuli 28.apríla 2023 slávnostnou akadémiou v rodnej obci Hrachovo, neďaleko Rimavskej Soboty. Na jej realizácii sa podieľali  Základná škola s MŠ Sama Vozára Hrachovo, predstavitelia Obce Hrachovo a Matice slovenskej.

Po úvodnom privítaní starostom obce Ondrejom Knechtom,  predseda Matice slovenskej Marián Gešper  vo svojom príhovore pripomenul dôležitý význam odkazu štúrovskej generácie pre súčasnú slovenskú spoločnosť. Osobitne vyzdvihol štúrovca mladšej generácie Sama Vozára počas revolučnej jari roku 1848 a jeho zapojenie do Slovenského povstania v Malohonte spoločne s „tromi sokolmi“ (Francisci, Daxner a Bakulíny). Vozára odsúdili na ľahký žalár a po prepustení z väzby žil pod policajným dozorom v rodnom Hrachove. Ďalej uviedol, že Samo Vozár v pozícii dôležitého člena Štúrovskej básnickej školy začal ako jeden z prvých v poetickej tvorbe  používať štúrovčinu. Prekladal slovanských a svetových klasikov (Puškin, Mickiewicz, Byron, Shakespeare a Goethe), pričom nadobudol osobité básnické zručnosti, ktoré používal vo svojej tvorbe, aj v jeho najznámejšej cyklickej básni pod názvom „Ukojenie tôní“. V posmrtne vydanom politologickom spise „Hlas od Tatier“ sa po Slovenskom povstaní pokúsil načrtnúť novú politickú koncepciu národného hnutia, ktorá mala vychádzať zo slovensko-maďarskej spolupráce v Uhorsku a jej odklon od cisárskej Viedne. Na tento jeho spis negatívne reagoval Ľudovít Štúr. Nemožnosť tejto koncepcie nových vzájomných vzťahov medzi Slovákmi a Maďarmi v tej dobe predurčila i sama tragická smrť mladého básnika, keď zahynul v rodnom Hrachove v roku 1850 za doposiaľ nevyjasnených okolností po brutálnom fyzickom útoku maďarských nacionalistov.

Po príhovoroch nasledovalo literárno-hudobné a tanečné pásmo pod názvom „Samo Vozár – predčasne umlčaný básnik“ v podaní žiakov ZŠ a MŠ Sama Vozára v Hrachove. Bodku za neobyčajným a zaujímavým kultúrnym programom dal dramatický výstup zo života básnika pod názvom „Zamĺknutá básnická lýra Sama Vozára“ v podaní tajomníka MS Petra Schvantnera a žiačky ZŠ a MŠ Sama Vozára. Autorom scenára je matičiar z Liptovského Mikuláša Peter Vrlík.

Sprievodným programom slávnostnej pripomienky na štúrovského básnika  Sama Vozára bol akt kladenia vencov k pamätnej tabuli na rodnom dome básnika, ako aj návšteva novozriadenej Pamätnej izby Sama Vozára, ktorá sa nachádza v budove školy s jeho menom.

Samo Vozár sa dožil iba 27 rokov. Avšak svojim životom a literárnou tvorbou patril k presvedčeným štúrovcom. Obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu a rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery.

Ingrid Krštieňová Šulková, DMS Rimavská Sobota

 

 

X