Juraj Slota (1819-1882) šíriteľ osvety a velikán z Rajca


//Juraj Slota (1819-1882) šíriteľ osvety a velikán z Rajca

autorka: Mgr. Martina Matečková, riaditeľka Domu Matice slovenskej v Košiciach

V panteóne katolíckych kňazov sa v bernolákovskom i štúrovskom období vyskytuje množstvo významných osobností, ktoré výraznou mierou zasiahli do kultúrneho a národného života, no širšia verejnosť ich veľmi nepozná.

Dňa 4.10.2022 uplynulo 140 rokov od úmrtia Juraja Slotu, rímskokatolíckeho kňaza, publicistu, redaktora, pedagóga, šíriteľa osvety, vzdelanosti a organizátora národného života. Narodil sa 24. marca 1819 v Rajci v roľníckej rodine. Mal deväť súrodencov, z ktorých viacerí zomreli počas cholerovej epidémie v roku 1831. Dospelosti sa dožila len sestra Mária. Otec mu zomrel keď mal 11 mesiacov a matka sa druhýkrát vydala za kuchára v zemianskej rodine Pongrácovcov. Jeho matka si priala, aby sa z Juraja stal kňaz alebo františkánsky mních.

Štúdium

Ľudovú školu navštevoval v Rajci, kde sa učil hre na husle a spevu, františkánske gymnázium s vyučovacím jazykom latinským v Žiline, benediktínske v Bratislave. Do štvrtej triedy gymnázia chodil v Pešti. Po smrti matky zanechal štúdium a učil sa za sadzača v tlačiarni Trattner-Karolyi. Kvôli túžbe po vzdelaní z učenia vystúpil a odišiel na gymnázium v Gyöngyösi. Tu sa naučil plynule po maďarsky a zdokonalil sa v latinčine. Gymnaziálne štúdia ukončil v Žiline. Usiloval sa o prijatie do františkánskeho rádu, ale neúspešne. Rok študoval  filozofiu na Kráľovskej akadémii v Bratislave. Teológiu študoval v seminári v Brne. Tu sa zoznámil s viacerými osobnosťami českého národného obrodenia a naplno sa u  neho prebudilo národné cítenie. Za kňaza bol vysvätený v roku 1842.

Pôsobenie v službách národa

V rokoch 1842-44 pôsobil ako kaplán v Moutniciach. Šíril osvetu a vlastenectvo medzi mládežou. Mladých učil národné piesne a požičiaval im knihy. Ovplyvnený bol názormi Jána Kollára, s ktorým si aj dopisoval. V rokoch 1844-51 pôsobil v Šaraticiach. Bol zakladateľom filiálky Jednoty katolíckej, člen Matice českej a Dědictví sv. Cyrila a Methoděje. Začal sa zapájať do publicistickej a spolkovej činnosti.

V roku 1852 si ho k sebe do Banskej Bystrice povoláva biskup Štefan Moyses, ktorý ho ustanovil za profesora na katolíckom gymnáziu (najprv pôsobil ako suplent). Stal sa aj kazateľom žiakov gymnázia. Vyučoval latinčinu, prírodopis, československý jazyk a náboženstvo. Od roku 1853 bol nemecký katedrálny kazateľ. V meste založil hudobnú školu a zaoberal sa pedagogikou. V kostole zaviedol cyrilometodskú slávnosť. Pričinil sa o poslovenčenie banskobystrického gymnázia. Juraj Slota patril k najbližším spolupracovníkom biskupa Štefana Moysesa.

Vysoké pracovné zaťaženie a časté nepohodlné cestovanie mu zhoršili zdravotný stav. Liečil sa v Korytniciach. Pre zdravotné ťažkosti odchádza z gymnázia a pôsobí na fare v Tužine pri Prievidzi.

Juraj Slota bol prítomný pri všetkých najvýznamnejších udalostiach národného života. V roku 1861 účastník Memorandového zhromaždenia v Turčianskom sv. Martine, v roku 1863 iniciátor púte na Velehrad, kde aj kázal (hlavná myšlienka jeho reči bola „Viera a národnosť“), v roku 1863 účastník cyrilometodských slávností v Selciach, kde po kázni Štefana Závodníka predniesol druhú kázeň, spoluzakladateľ Matice slovenskej, jej významný spolupracovník a člen výboru. Organizoval zbierku na Dom Matice slovenskej. Spolu s J. M. Hurbanom bol v roku 1866 členom delegácie na oslavách  M. Š. Zrínskeho v Záhrebe. Podieľal sa na založení katolíckeho gymnázia v Kláštore pod Znievom (1869). Na jeho chod prispel sumou 100 zlatých. V roku 1870 stál pri zrode Spolku sv. Vojtecha. Bol zvolený za jeho správcu a stal sa pevným pilierom pre tento spolok. Vydavateľskou činnosťou šíril osvetu medzi slovenských katolíkov. Sympatizoval s Novou školou slovenskou, ktorá mala vo svojom programe zakladanie slovenských stredných škôl.

Vyčerpaný prácou odchádza v roku 1878 zo Spolku sv. Vojtecha a stáva sa farárom  v Dolných Voderadoch. Vymenovaný je za dekana farnosti Pusté Voderady a školského inšpektora v dištrikte Veľké Kostoľany. Aj tu venuje svoj záujem kultúrnemu a národnému životu. V roku 1881 sa zúčastnil slovanskej púte do Ríma, kde kázal po slovensky v chráme sv. Klementa. Juraj Slota zomrel 4.10.1882 v nemocnici v Leopoldove. Jeho smrť hlboko zasiahla jeho dlhoročného priateľa rímskokatolíckeho kňaza, druhého podpredsedu Matice slovenskej, ľudovýchovného pracovníka, bojovníka proti alkoholizmu a priekopníka včelárstva na Slovensku Štefana Závodníka. Práve on usporiadal zbierku na dôstojný pomník pre Juraja Slotu.

Český časopis Ruch vyslovil smútok nad jeho skonom: „Slovanstvo bude truchliti, neboť ztrácí z nečetného zástupu svých mužů, svých energických zástanců, hostitelů, ohnivých, výmluvných řečníků  a národovců  obětavých jednoho s prvních. Ztrácí hlavu rozhodnou, srdce bezelstné a duši něžnou.

Publicistická činnosť

Juraj Slota uverejňoval články aj pod pseudonymami: Rajecký, Chrástka. Počas pôsobenia na Morave písal príležitostné a oslavné básne. Vydal ilustrovanú knižku mravno-výchovných veršov pre deti Zrcadlo maličkých a dielo Píseň ke mši svaté, ktorú venoval šaratickej farnosti. Svojimi článkami prispieval do Moravských novín, Týdenníku, Včely. V jeho článkoch je vyjadrená nespokojnosť so vzdelanosťou ľudu i s postavením moravského učiteľstva, písal o hospodárení a  alkoholizme a badať v nich príklon k austroslavizmu.

Od roku 1854 bol redaktor katolíckeho časopisu pre cirkev a školy Cyril a Method. Od roku 1860 redigoval pedagogický časopis Slovenský národný učiteľ. Spočiatku vychádzal v českom jazyku. Druhý ročník vychádzal v hattalovskej úprave slovenského jazyka s prílohou Škola domáca a prílohou pre mládež Zrkadlo malučkých. Redigoval kalendár Pútnik svätovojtešský, po Pavlovi Blahovi prebral redigovanie Katolíckych novín. Prispieval do Lichardových Slovenských  novín a ich prílohy Světozor, Pešťbudínskych vedomosti, časopisu Sokol, Orol, Concordie a i.

Písal aj básne ovplyvnené klasicizmom, väčšinou v češtine, vlastenecky zamerané, ale nájdu sa aj ľúbostné. Na sklonku života mu vyšla zbierka básni Jiřího Sloty Rajeckého Básnické spisy. Juraj Slota bol vynikajúci rečník. Svojimi kázňami a publicistickou činnosťou bojoval aj proti alkoholizmu. Hodnotným dielom sú jeho dejiny banskobystrického gymnázia.

Dielo:

Zrcadlo maličkých (1847)

Veliké poselství kňeze katolického (1856)

Památka vysvěcení nové budovy c. k. katolického štátneho vyššího gymnasia v Baňské Bystřici. (1860)

Spolok sv. Vojtecha, založený a do života uvedený dňa 14. septembra r. p. 1870 (1872)

Jiřího Sloty Rajeckého Básnické spisy (1882)

Pamiatka putovania katolíckeho Slavianstva do Ríma ku hrobu sv. Cyrila (1882)

 

Použitá literatúra:

BAGIN, Anton: Vybrané kapitoly zo slovenských cirkevných dejín: Portréty kňazov buditeľov, Bratislava: Univerzita Komenského Bratislava, 1994. Slovenský bibliografický slovník: Martin: Matica slovenská, 1994. CIMBALA, Marek: Štefan Závodník 1813-1885 Meritissimus parochus, Pružina: Obec Pružina a Rímskokatolícka cirkev – farnosť Pružina, 2013. MAJERČÍKOVÁ,  Danka: Jraj Slota Rajecký. In: Spravodaj Mestského múzea, roč. VII, 1999, s. 13-15. VANOVČANOVÁ, Soňa: Juraj Slota v slovenských dejinách – životopis. In: Spravodajca mestského múzea v Rajci, roč. 18, 2010, s. 3-4. Cyrillo-Methodejská slavnosť v Selciach. In: Pešťbudínske vedomosti, roč. III, 1863, č.49, s. 1-2. Slávnosť velehradská. In: Pešťbudínske vedomosti, roč. III, 1863, č. 58, s. 1

https://www.knihydominikani.sk/hlavna_bibl_b5?clanok_id=1675

https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=slottajuraj

 

 

2022-10-10T12:19:51+00:0010 októbra 2022 |Osobnosti slovenských dejín|
X