Pri príležitosti 107. výročia úmrtia jednej z najvýznamnejších osobnosti slovenských dejín, Milana Rastislava Štefánika, sa v rôznych častiach Slovenska uskutočnili pietne spomienkové podujatia, ktoré spojili predstaviteľov Matice slovenskej, samospráv, spolkov i verejnosti. Tieto udalosti mapoval vedúci Oblastného pracoviska Matice slovenskej v Trenčíne a zároveň predseda MO Matice slovenskej v Novom Mesto nad Váhom Radovan Masár.
Od Myjavy cez Bradlo až po Trenčín
Predsedníčka Miestneho odboru Matice slovenskej na Myjave, Blanka Kovarčíková Ušiaková, sa 3. mája 2026 zúčastnila hneď troch podujatí. Ako uviedla, spomienková udalosť sa začala priamo v jej rodisku: „Aj u nás na Myjave bola inštalovaná pri príležitosti 107. výročia úmrtia Milana Rastislava Štefánika tabuľka k pamätnej lipe pri jeho prvom pomníku, ktorý je vôbec prvý od roku 1921 na Myjave.“
Silným momentom bolo aj tradičné podujatie na Mohyle Milana Rastislava Štefánika, kde sa v predvečer výročia zapaľujú vatry. Tie symbolicky vedú fakľový sprievod z obce Košariská až na Bradlo, pričom každý oheň reprezentuje aj konkrétne obce regiónu.
Vyvrcholením bol pietny akt v Trenčíne, kde sa stretli zástupcovia viacerých organizácií ako Spoločnosť M. R. Štefánika, vrátane Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, či Telovýchovnej jednoty Sokol. Zúčastnili sa aj viacerí matičiari z regiónu – medzi nimi Zuzana Sklenárová z Trenčína, Jozef Uhlík z Dubnice nad Váhom, či delegácia z Myjavy, jednoducho prišiel, kto mohol. Účasť bola výsledkom širšej iniciatívy osloviť aj okolité odbory Matice slovenskej. Medzi organizátormi trenčianskej pamiatkovej udalosti bol aj predseda Miestneho odboru Matice slovenskej v Trenčíne Matej Mindár.
Podujatie v Trenčíne malo aj kultúrny rozmer. Folklórna skupina Telovýchovnej jednoty Sokol zaspievala Štefánikovu pieseň a mladí žiaci predniesli básne venované tejto osobnosti.
Zabudnutá vlajka, ktorá opäť ožila
Jedným z najsilnejších symbolických aktov podujatia bola prítomnosť historickej vlajky, ktorú podľa návrhu Štefánika dali vyrobiť matičiari z Myjavy. „Je to bielo-modro-červená trikolóra so štyrmi hviezdičkami, ktoré symbolizujú rovnosť Slovákov, Čechov, Moravanov a Slezanov,“ vysvetlila Blanka Ušiaková.
Vlajka vzbudila pozornosť aj medzi účastníkmi, pričom mnohí ani netušili o jej historickom význame. Práve preto bola jej prezentácia vnímaná ako dôležitý edukačný moment.
Žofia Hrančová dodala: „Pán zo Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov upozornil ostatných a vysvetlil im, čo znamená tá zástava, keďže sa ho pýtali, čo je to za zástavu. Mnohí ani nevedeli, že je to Štefánikov návrh – teda návrh na zástavu Československých légií, ktorou sa dnes prezentujú Česi v Prahe a my často ani nevieme, že táto zástava existuje.“
Viac o tejto zástave si môžete prečítať v samostatnom článku Radovana Masára, ktorý sa venuje jej historickému kontextu a významu.
Prečo má zmysel si pripomínať?
Matičiarka Žofia Hrančová, otvorene pomenovala dôvod svojej účasti:
„Som veľmi rada, že si spomíname na významné osobnosti našich dejín. S úctou im vzdávam hold, pretože sú pre nás vzorom a prinášajú nám myšlienky aj povzbudenie.“ Zdôraznila, že práve takéto momenty pomáhajú udržiavať historickú pamäť živú a prenášať ju na ďalšie generácie. „Pokiaľ môžem, zúčastňujem sa týchto pietnych aktov, najmä v našom kraji. Máme veľa osobností, no nesmieme na nich zabúdať.“
Spomienkové podujatia venované Štefánikovi nie sú len formálnou tradíciou. Ako ukázali aj tieto stretnutia, ide o živý odkaz – o pripomienku toho, že národná identita, hodnoty a historická pamäť si vyžadujú aktívnu starostlivosť. Štefánik nebol len symbolom minulosti. Bol človekom činu, vízie a odvahy prekročiť hranice možného. A práve v tom spočíva jeho odkaz pre dnešok. Otázkou tak zostáva: Dokážeme naň nadviazať aj my?



