Pred rokom odišiel Tomáš Winkler


//Pred rokom odišiel Tomáš Winkler

Pred rokom odišiel Tomáš Winkler – unikátny autor, ktorý písal excelentné knihy o životoch slovenských velikánov a histórii

Ľudia budú žiť stále v nádeji na lepší a spravodlivejší svet. Ale kdesi ďaleko od nás budú umierať v nádeji, že zvíťazí ľudský pokrok. Ľudstvo speje k svojej dokonalosti, ale cesta k nej je plná prekážok a bude posiata pamätníkmi ľudskej statočnosti a odvahy tých, čo tento pokrok chceli urýchliť.“

– Tomáš Winkler

19. apríla 2021 zomrel vo veku 81 rokov PhDr. Tomáš Winkler, PhD. (* 1940, Lopej – † 2021, Bratislava) – excelentný literárny a kultúrny historik, publicista, redaktor, organizátor literárneho života a významná postava Matice slovenskej. Winkler patril k mimoriadne inšpiratívnym, plodným a talentovaným spisovateľom. Písal do matičných periodík (Matičné čítanie, Slovenské pohľady, Slovenské národné noviny, Slovensko) a predovšetkým je autorom kvalitných kníh ako Vrastanie do času, Matica slovenská: dejiny a prítomnosť; Život zvoniaci činom, Perom a mečom, Cesty na popravisko a napokon Čas pred nesmrteľnosťou (reedíciu aktuálne pripravuje Vydavateľstvo Signis)

Narodil sa v obci Lopej na Horehroní, vyrastal a študoval vo Varíne (pri Žiline) a absolvoval Vysokú školu pedagogickú v Bratislave (odbor dejepis). V Matici slovenskej pôsobil už od roku 1961 (najskôr pracoval v Literárnom archíve, neskôr ako zástupca šéfredaktora časopisu Matičné čítanie), avšak odmietnutím vpádu vojsk Varšavskej zmluvy sa dostal do disidentskej pozície (organizoval protestné akcie, pracoval v redakcii ilegálnych Národných novín; angažoval sa tiež v tajnej rozhlasovej stanici Kriváň). Počas normalizácie bol spolu s I. Kadlečíkom, P. Hrúzom, J. Rezníkom st.  prepustený z Matice slovenskej; následne bol nezamestnaný a pracoval v robotníckych povolaniach. Až v roku 1979 sa mu podarilo zamestnať v redakcii Vydavateľstva Osveta v Martine a do Matice slovenskej sa vracia až v roku 1989.

Winklerov život opisuje (v nekrológu) doc. Parenička: „Aj na Tomáša Winklera čakala sprvu krutá realita nezamestnanosti, existenčné tápanie, neskôr brigádnické miesto ošetrovateľa v povestnej psychiatrickej liečebni Sučany, potom mohlo prísť aj robotnícke povolanie, ale iba na najodľahlejších priehradných stavbách Slovenska na Liptovskej Mare a Čiernom Váhu, až napokon so slabnutím režimu podradné miesto redaktora zdravotníckej literatúry v martinskom Vydavateľstve Osveta. Desať rokov naoktrojovaného manželstva s anatómiou, fyziológiou, psychológiou, stomatológiou. Rodí sa však novodobý lekár umierajúceho komunistického času Tomáš Winkler, ktorý sa snaží literárne hľadať odpovede na základné otázky nášho spoločenského bytia: Kto sa postaví proti osudu?, Prečo sa dostali na popravisko?, Aké býva tragické hľadanie domova?, Čo je posledným časom nesmrteľných?; Kto sú svedkovia časov minulých?, a hlavne: … ako dlho budem(e) mŕtvy(i)?“

Po roku 1989 sa stal vedeckým tajomníkom Matice slovenskej, zástupcom šéfredaktora Slovenských pohľadov a riaditeľ Pamätníka národnej kultúry. V Matici slovenskej pôsobil až do svojho dôchodku. Doc. Parenička o pôsobení Winklera v Matici slovenskej píše:

Konečne po Novembri 1989 sa na vyše dve desaťročia môže vrátiť do milovanej Matice slovenskej, kde v ponovembrovom období  prešiel snáď všetky vedúce pracovné posty a vytvoril rozmerné dielo, ktoré patrí k tým trvalejším hodnotám súčasnej slovenskej literatúry a kultúrnej histórie. Winklerove práce síce sú tematicky zamerané na matičné reálie, no žánrovo mimoriadne rôznorodé a čitateľsky príťažlivé. Zahrňujú a zhrňujú rozličné aspekty matičnej problematiky, od inventárnych súpisov fondov archívu Matice slovenskej, cez jej sprievodcov, redakčné a editorské aktivity, až po monografie o významných matičných dejateľoch a vedecké i popularizačné syntézy vrastania Matice do času. A čo sa týka ďalších žánrov, nuž popri spomenutých monografiách, syntézach, lexikografických, reprezentatívnych a apologetických prácach, súboroch dokumentov života a diela, knihách literatúry faktu, no nemožno zabúdať ani na Winklerove stovky štúdií a tisícky odborných i populárno-náučných článkov z oblasti dejín a osobností slovenskej kultúry a literatúry, aktuálnu publicistiku, redaktorské pôsobenie v Slovenských pohľadoch a Slovenských národných novinách. To všetko poukazuje na činorodý život zvoniaci činom.“

Winkler vydal počas svojho života celý rad kníh. Išlo predovšetkým o kvalitné biografie (o Hurbanovi, Makovickom, Škultétym), analýzy dejín Matice slovenskej, ale aj zborníky a edície prameňov (Jozef Cíger Hronský) či slovníkov (Slovník slovenských spisovateľov). Zanechal po sebe monumentálne dielo.

Osobný dôvetok: Nebyť Tomáša Winklera (najmä jeho knihy Čas pred nesmrteľnosťou, ktorá pútavo pojednáva o posledných dňoch našich národných dejateľov a ktorú mi odporučil docent Ivan Dubnička – dnes už taktiež nebohý slovenský kulturológ, politológ a publicista) možno by som nikdy nenadobudol také silné národné cítenie. Keď som prvý krát navštívil Maticu slovenskú, vyslovil som prianie navštíviť Dr. Winklera a poďakovať sa mu za jeho excelentnú tvorbu. Žiaľ, nepodarilo sa mi to stihnúť. Čas pred nesmrteľnosťou opisuje známych, aj menej známych národných buditeľov (Hollý, Kollár, Šafárik, Kubáni, Hroboň, Sládkovič, Paulíny-Tóth, Hodža, Vajanský, Hviezdoslav, Makovický, Škarvan, Rázus, Vámoš, Červeň) v ich posledných dňoch života. Autor v tejto knihe vyjadril myšlienku, že aj smrť je súčasťou života a predstavuje záverečné kapitoly životov, ktoré už nemožno napraviť ani zmeniť – čas sa zastavil a začali odbíjať hodiny nekonečna. Dve veci má svet – lásku a smrť – píše sa v úvode knihy. Je to jedna z vôbec najlepších kníh k téme slovenských národných dejateľov. Po čítaní atmosfericky popísaných situácii na prahu života a smrti slovenský národných buditeľov sa mi dostala do ruky jeho ďalšia knižka s názvom Cesty na popravisko, ktorá pútavým spôsobom popisuje sociálne revolty na našom území (banícke povstanie, protihabsburgské povstania, osudy uhorských jakobínov, antifašistický odboj, sedliacke povstanie atď.) s príbehmi ich hlavných postáv. Aj tu nachádzame existenciálny motív človeka, ktorý stojí zoči-voči večnosti a smrti na javisku veľkých dejinných udalostí. Česť autorovej pamiatke a jeho literárnej tvorbe. Verím, že nezostane zabudnutý a jeho knihy sa dočkajú reedícií, či prípadných prekladov do cudzích jazykov, aby sa aj vo svete dozvedeli, akého sme mali vynikajúceho spisovateľa.

Článok pripravil: PhDr. Lukáš Perný, PhD., Slovenský literárny ústav Matice slovenskej

2022-04-20T10:21:07+00:0020 apríla 2022 |Osobnosti slovenských dejín|
X