Samuel Jurkovič



Slovák, ktorý založil prvú kooperatívu v strednej Európe, zaslúžil sa o rozvoj ľudovýchovy aj rozvoj divadla

PhDr. Lukáš Perný, PhD., Slovenský literárny ústav Matice slovenskej

9. februára 1796 sa narodil a 13. júla 1873 do večnosti odišiel slovenský priekopník idey družstevníctva alebo kooperativizmu, národný buditeľ, sociálny, pedagogický a kultúrny reformátor, priekopník divadla, ľudovýchovy (zakladal čitateľské spolky, knižnice, nedeľné školy a písal učebnice) a kultúrno-osvetový pracovník, ekumenista, spolupracovník a svokor J. M. Hurbana, člen Tatrína, podporovateľ Slovenskej národnej rady  SAMUEL JURKOVIČ.

V roku 2022 členovia Matice slovenskej a o. z. J. Hrebendovej-Bórikovej odhalili Jurkovičovu drevenú podobizeň oproti Vrbovčianskej izby (Jurkovič vo Vrbovciach pôsobil po roku 1857). 17. júna 2023 pripravili o. z. J. Hrebendovej-Bórikovej, Záhorské osvetové stredisko (a niekoľko ďalších organizácií) spolu s Maticou slovenskou vedeckú konferenciu k 150. výročiu úmrtia Samuela Jurkoviča v Sobotišti. Viac informácií na konci článku. Autor článku v súčasnosti pripravuje publikáciu k 150. výročiu Samuela Jurkoviča.

ŽIVOT SAMUELA JURKOVIČA

Vzdelanie získal spočiatku v rodnej obci, pokračoval v dolnozemskom Rábe, Trnave, Bratislave, Banskej Bystrici (lýceum) a opäť v Bratislave (teológia). Jurkovič bol znalý tiež cudzích jazykov, konkrétne maďarčiny, nemčiny a latinčiny, študoval tiež francúzštinu a jazyk hudby, teda hru na klavíri (k tejto činnosti ho motivovala dcéra Jozefa Krupca). Jurkovič sa údajne rozhodoval medzi štúdiom teológie, medicíny a učiteľstva.

Zaujímavosťou je, že na jeho sociálno-osvetovú činnosť mal vplyv najmä farár Daniel Lichard starší, ovocinár, znalec poľnohospodárstva a ľudovýchovný pracovník a neskôr tiež farár Ján Šulek.

Učil na cirkevnej škole v Novom meste nad Váhom, kde založil učiteľský spolok a knižnicu. Počas pôsobenia v Novom Meste nad Váhom sa tiež oženil s Katarínou Fialovou s ktorou mal 6 detí, pričom 3 mu zomreli a zomrela mu aj manželka Katarína (a to len ako 29 ročná po presťahovaní do Sobotišťa).

V roku 1832 sa stáva učiteľom v Sobotišti, kde začal intenzívne spolupracovať s farárom Jánom Šulekom, s ktorým podľa Ľ. Batku st. tvorili tandem a spájal ich podobne smutný osud v podobe úmrtí detí a manželiek. Počas pôsobenia v Sobotišti si zobral sestru svojej nebohej manželky Júliu, ktorá taktiež zomrela. Aj napriek všetkému nešťastiu sa Jurkovič nenechal zlomiť. S Jánom Šulekom zakladali ľudové spolky, pomáhali ľuďom hospodárskemu a kultúrnemu rozvoju.

Jurkovič nadviazal spoluprácu so Spoločnosťou česko-slovanskou a Ústavom reči a literatúry česko-slovanskej v Bratislave, kde sa spojil so štúrovcami. Štúrovskú literatúru podporoval a šíril v nitrianskej stolici, založil čitateľský spolok nitrianskeho seniorátu, ktorý sám finančne podporil.

Napriek tomu, že ho možno – ako súputníka Jána Kollára – zaradiť ešte skôr ku generácii VŠESLÁVIE, podporil kodifikáciu spisovnej slovenčiny a pomáhal štúrovcom aj v rámci revolúcie (podporoval slovenskú povstaleckú výpravu aj novovzniknutú Slovenskú národnú radu). Podporoval Hurbana a komunikoval s národnými buditeľmi. Neveril však tomu, že Viedeň splní národnostné a sociálne požiadavky Slovákov a upozorňoval na to aj pred revolúciou. Privítal založenie Slovenských národných novín, zúčastňoval sa zasadania Tatrína a k vrcholovým momentom jeho života patrí spolupodieľanie sa na Nitrianskych žiadostiach (Žiadosti slovenského národa v stolici Nitrianske), založenie inštitúcie Slovenské národné divadlo nitranské a prvého družstva na európskom kontinente Spolku gazdovského.

SPOLOK GAZDOVSKÝ, PRVÉ EURÓPSKE ÚVEROVÉ DRUŽSTVO

Spolok gazdovský bol založený 9. februára 1845 Jurkovičom, Michalom Horňákom, Jánom Kaňom, Jánom Zatkalíkom a ďalšími, a to za účelom náhrady veľkého peňažného ústavu. Mal „úbohé lidi z pazúrov těch vidrigošovích lakomců vidreti a od žrútov ročních 52 grajcarového od jednoho zlatého Interesu osvoboditi.“

Cieľom spolku bolo sporenie a poskytovanie pôžičiek ako opatrenie proti rozmáhajúcej sa úžere a vykorisťovaniu slovenských roľníkov a remeselníkov. Spolok poskytoval lacný úver zo spoločnej pokladne pre členov a výnimočne aj nečlenov.

Kapitál spolku vznikal spoločným sporením, vkladaním úspor. Pôžičky boli určené napríklad na rozširovanie dielní, zlepšenie výroby, avšak za konkrétnych podmienok – mravný a čestný život, vyvarovanie sa nočnému túlaniu, opilectvu a hazardu, teda pôžičku dostal iba človek statočný, usilovný, pracovitý a šetrný.

Zakladajúca schôdza tvorila 12 prvých slovenských družstevníkov pozostávajúcich najmä z roľníkov, knihárov, pekára, krajčírov a tkáča. Družstevno-demokratický a samosprávny princíp jeden človek jeden hlas bol aplikovaný hneď pri založení družstva, kedy väčšina budúcich členov bolo za založenie, teda okamžitú realizáciu myšlienky založenia inštitúcie. Rovné boli taktiež podiely v družstve, čím sa v družstve zabránilo získaniu prevahy bohatých roľníkov a remeselníkov (družstvo dokonca pomáhalo pôžičkami vo výnimočných prípadoch aj nečlenom, ktorí boli ohrození úžerníctvom dedinských boháčov).

Na zakladajúcej schôdzi si zvolili pokladníka Michala Horňáka, za účtovníkov Zatkalíka a Jelínka a za správcu a predsedu Jurkoviča, ktorý svoju úlohu zobral ako cieľ pomoci všeobecnému dobru. Spolok predložil víziu kontinuity na 6 rokov; po tejto dobe mali členovia dostať vložený kapitál.

Súčasťou kolektivistickej organizácie bolo dbanie na presnosť a dôslednosť. Gazdovský spolok bol uznaný okresným komisárom Františkom Dohnánym, ten dokonca do spolku navrhol svojich dvoch synov. Členovia si dali záväzok vykonávať svoje povinnosti zadarmo a neprijmú viac ako 30 členov.

Spolok mal existovať na základe dobrovoľnosti a vzájomnej pomoci. Vyhotovené boli členské knižky, obecná pokladnica. Gazdovský spolok, ktorý, ako uvádzajú stanovy, bol „dobrovolným tovariššstom některích zdejších Obivatelov, bez rozdílů náboženstva, tím cílem založené, abi sa majetnost, gazdovstvo, remselá a ubec lepší stav gazdovskí napomoc mohel.“ .

Na stanovách spolku sa podieľal okrem Jurkoviča aj sám J. M. Hurban. Družstvo malo vypracované podrobne ekonomické riadenie
a taktiež organizačnú štruktúru.

Inštitúcia družstva je založená aj na určitom kultúrnom rozvoji, výchove a mravnom pozdvihnutí členov družstva, čo je taktiež v prípade spolku sčasti splnené, nakoľko súčasťou stanov bolo Mravnou určenia Ústavu, kde je prítomný motív boja s alkoholizmom, podpora vzdelávania, distribúcie užitočných kníh, nedeľné školy a taktiež je prítomný rozvoj duchovný (náboženský).

Význam Samuela Jurkoviča je dodnes inšpiratívny a aktuálny. Svetové krízy dokázali, že práve družstvá sú najodolnejšie voči nestabilite finančných trhov. Navyše medzi ľuďmi posilňujú mieru spolupatričnosti a solidarity. Charles Fourier vo svojej filozofii dejín predpovedal družstevný rád ako dejinnú etapu založenú práve na princípe bližšieho spájania ľudí v prospech zjednoteného ľudstva.

Družstvo nie je iba ekonomická bunka, a ako to dokázal aj Samuel Jurkovič, jeho zmysel spočíva tiež v kultivácii človeka, svojpomoci, spolupatričnosti a upevnení komunitárnych hodnôt. Družstevné princípy sú priamo-demokratické, samosprávne (jeden človek, jeden hlas), sú teda opakom autoritatívneho vedenia podniku.

ENVIRONMENTÁLNE AKTIVITY

Jurkovič tiež propagoval poľnohospodárstvo, vinohradníctvo a ovocinárstvo s cieľom rozšíriť nové druhy viniča, ovocných stromov a moderných spôsobov obrábania pôdy. Jurkovič kultivoval okolitú prírodu a vysádzal stromy, zaoberal sa pestovaním nových plodín, v Novom Meste nad Váhom (vďaka pokusom s ničením buriny) zvýšil úrodu burgundského, o čom aj napísal samostatné dielo Bezpečné zakladanie vinohradov.

V Sobotišti zavádzal nové druhy plodín, vysádzal ovocné stromy, odvodnil močiar, vyčistil zanedbaný prameň, upravil celé okolie Sobotišta vysádzaním nových druhov stromov a taktiež masovej výsadby slovanského symbolu – lipy (pôsobil v tomto kontexte aj v Brezovej, Vrbovciach či Turej Lúke). Jurkovičove vysádzanie líp nasledovali aj jeho stúpenci. Spolok gazdovský prijal návrh vysadiť 120 stromčekov a  vysadili ich až 160 (vznikol háj zvaný Lipnica).

NASLEDOVNÍK KOMENSKÉHO

Pedagogickému odkazu Samuela Jurkoviča sa venovali v štúdiách Fraňo Ruttkay, ale aj Miroslav Holečko. Ruttkay pripomína hroznú biedu a chudobu vo vzdelávacích zariadeniach, ktorú sa snažilo národné hnutie odstrániť. V týchto ťažkých podmienkach bojovali za osvetu chudobného národa, často krát na úkor vlastného času aj peňazí.

Jurkovič sa aktívne podieľal na rozvoji slovenského školstva a nadviazal na filozofickú tradíciu veľkého Jána Amosa Komenského. Vzdelával chudobný ľud, ale aj slovenskú inteligenciu. Usiloval sa o zavedenie slovenčiny v regiónoch. V spolupráci s Jánom Šulekom tvoril učebnice. Prispieval tiež do Slovenských pohľadov, Obzoru aj Cirkevných listov a vydal niekoľko školských učebníc.

DIVADLO A POÉZIA

Po Jurkovičových aktivitách sa zachovala Zpráva Slovenského národního divadla divadla nitranského v Sobotišti založeného dne 5. srpna 1841. Divadelné hry boli súčasťou osvetových podujatí a divadlo v Sobotišti sa stalo tribúnou novej spisovnej slovenčiny. Podľa kroniky boli predstavenia úspešné a obľúbené. Hviezdou divadla sa stala Jurkovičova dcéra Anna. Medzi repertoár divadla Petr III., Nalezenec, Izidor a Oľga či Gróf Beňovský. V divadelnej činnosti Jurkovičovi značne pomáhal J. M. Hurban.

Jurkovič písal aj básne, ktoré mali osvetový charakter a pripomínali slovenské hrady, Veľkú Moravu, Devín, Nitru, Svätopluka a jeho synov, Jána Hollého či Jána Šuleka (Zvestoň, čili: Orel Nitranský Tatry navštěvující, Slávy navštívení v Sobotišti).

ÚTEK DO PRAHY

Napriek tomu revolúcii pomáhal a neminulo ho ani vypočúvanie a prenasledovanie. Po úteku zo Sobotišťa do Rusavy putuje za Hurbanom do Prahy. V Prahe sa stretáva s českými národnými buditeľmi V. Hankom, Čelakovským a ďalšími. Tu sa údajne zúčastňoval na podujatiach Slovanskej lipy a Slovanskej besedy.

Ťažko prežíva stroskotanie jari národov. V roku 1849 sa vracia na Brezovú po 3/4 ročnom exile. Všetok majetok mu medzičasom vyrabovali a zničili.

Po porážke revolúcie  vznikol spor v národnom hnutí medzi staroslovákmi a štúrovcami, ktorý sa Jurkovič snažil zastaviť. Nastala doba prenasledovania a perzekúcií, ktoré potvrdili Jurkovičovu nedôveru v austro-slavistické nádeje. V tom čase sa Jurkovič pokúšal obnoviť svoj spolok, no márne (Bachov absolutizmu v 50. rokoch 19. storočia dokonca zakázal zakladanie spolkov). Politická moc sa dostala do rúk cisárskych úradníkov a nastáva doba apatie a sklamania. Jurkovič ale prispieval článkami do Hurbanových Slovenských pohľadov obnovených v roku 1851.

Neskôr bol preložený do Vrboviec, kde pôsobí ako notár. Na jeho podnet tu vzniká nedeľná škola, ďalší gazdovský spolok, sadí tu stromy a taktiež sa zaslúžil o technické zveľaďovanie obce (most, cesty atď). Pre prípade regrúta Pazderu bol pozbavený miesta a penzionovaný pričom sa jeho osud presúva do obce Turá Lúka, kde pomáha zaťovi a napokon pôsobí v Brezovej. Na sklonku života usiluje o železničné spojenie s Brnom a šíri idey všeslovanskej vzájomnosti.

PODPORIL JURKOVIČ VZNIK MATICE SLOVENSKEJ?

Fraňo Futtkay uvádza, že Jurkovič podporoval vznik Matice slovenskej a organizoval zbierky pre tri slovenské gymnáziá. Túto informáciu vyvrátil na základe štúdií v archívoch Pavol Parenička, no zároveň vybádal, že podpísal písomné osvedčenie adresované memorandovému Slovenskému národnému zhromaždeniu v Turčianskom Sv. Martine. Taktiež Parenička uvádza, že sa Jurkovič o aktivity Matice slovenskej s vysokou pravdepodobnosťou zaujímal prostredníctvom Jozefa Miloslava Hurbana, ktorého celý život podporoval. Podľa Ruttkaya Jurkovič tiež participoval na podpore vzniku slovenských gymnázií a v trenčianskej stolici usiloval o zavedenie slovenčiny ako úradného jazyka.

2019, 2023… DVE KONFERENCIE VENOVANÉ JURKOVIČOVI

V záhoráckej obci Sobotište sa už v roku 2019 uskutočnila konferencia „Spoločné hospodárenie Slovanov“, ktorú zorganizovalo občianske združenie Slavica v spolupráci s obcou Sobotište. Bolo to svojrázne uctenie pamiatky zakladateľa slovenského a azda aj svetového družstevníctva, národného buditeľa Samuela Jurkoviča, ako aj seriózna debata o budúcnosti slovenského družstevníctva a celého hospodárstva. Konala sa priamo na mieste, kde Samuel Jurkovič založil vôbec prvé družstvo – v obci Sobotište. Konferencia „Spoločné hospodárenie Slovanov“ sa uskutočnila v reprezentačných priestoroch Nyáryovského kaštieľa, ktorý sa nachádza v centre obce Sobotište, na spojovacej trase Senica – Myjava. Vo vstupnom vestibule Nyáryovského kaštieľa pri soche Samuela Jurkoviča účastníkov konferencie privítal Miloš Zverina a starosta Dušan Horňák, ktorý porozprával o histórii a súčasnosti obce a činnosti Samuela Jurkoviča v období, keď tam pôsobil. Po krátkom hudobnom programu v predvedení miestneho folklórneho súboru účastníci konferencie sa zúčastnili na prehliadke Družstevného múzea Samuela Jurkoviča, ktoré sa nachádza v priestoroch kaštieľa. Krátko po 13. hod. sa začala konferencia „Spoločné hospodárenie Slovanov“, ktorá bola zameraná prevažne na témy: družstevníctvo, rodové statky, spoločné hospodárenie, život a činnosť Samuela Jurkoviča, súčasný stav na Slovensku,“ uvádza reportáž z konferencie.

Súčasťou podujatia bolo aj vysadenie lipy, ktorá bola venovaná Samuelovi Jurkovičovi a ktorú zakúpilo o. z. J. Hrebendovej-Bórikovej.

„V sobotu 17. júna 2023 sa konala v Sobotišti v rámci spomienky na 150. výročie úmrtia Samuela Jurkoviča konferencia. Prítomným sa prihovoril starosta obce Sobotište pán Vladimír Ján Kružík, zborový farár CZ ECAV Sobotište pán Marcel Ištván, zástupcovia Matice slovenskej – tajomník pán Peter Švantner a podpredseda Spolku slovenských spisovateľov, vedecko-výskumný pracovník; Slovenského literárneho ústavu Matice slovenskej; predseda Spoločnosti Ladislava Novomeského; zástupca šéfredaktora Slovenských pohľadov pán Lukáš Perný. Príspevky do konferencie mali pán farár Ľubomír Batka st. – Pamätné tabule a budovy v Sobotišti pripomínajúce život a dielo Samuela Jurkoviča, Matúš Valihora – Samuel Jurkovič a jeho stopy v Brezovej pod Bradlom, Pavol Vandelia – Samuel Jurkovič ako notár vo Vrbovciach a Zuzana Lukáčová – Fenomén družstevníctva. Podujatie spríjemnil domáci folklórny súbor Sobotište. Ďakujeme za prípravu podujatia našim členom Ľubke Krištofovej, Broni Šimkovej, Danke Ševčíkovej a jej mamine, obci Sobotište, CZ ECAV Sobotište a Záhorskému osvetovému stredisku Senica,“ uvádza na sociálnych sieťach stránka o. z. J. Hrebendovej-Bórikovej.

***

TVORBA SAMUELA JURKOVIČA

Články a listy

JURKOVIČ, S.: Slávy navštívení v Sobotišti 1838. Jurkovičovská pozostalosť.

JURKOVIČ, S.: Zpráva SND nitranského v Sobotišti – 5. srpna 1841.

JURKOVIČ, S.: List J. M. Hurbanovi. Na Brezovej 11. 7. 1851. Jurkovičova pozostalosť, LAMS.

Učebnice

JURKOVIČ, S.: Čo je našim školám najväčšmi potrebné. In: Slovenské pohľady 28. 7. 1852.

JURKOVIČ, S.: Bezpečné zakladanie vinohradov. Obzor. ro. 1865.

JURKOVIČ, S.: Prírodopis pre školy (ostal v rukopise).

JURKOVIČ, S.: Předměty a porádek školního vyučování.

JURKOVIČ, S.: Dejepis cirkevný.

JURKOVIČ, S.: Bibliographiae Rectorum Scholae evangelicae aug. Conf. Addictorum Szabatistensis (rukopisná kronika) a iné.

Poézia

JURKOVIČ, S.: Zvestoň, čili: Orel Nitranský Tatry navštěvující, 1941.

JURKOVIČ, S.: Slávy navštívení v Sobotišti … (rukopisná skladba), 1837.

***

POUŽITÁ A ODPORÚČANÁ LITERATÚRA

BATKA, Ľ. st. Daniel Jaroslav Bórik – (ne)zabudnutý hrdina. (Spomienka pri 200. výročí narodenia) 11. 9. 2014 In: internet: http://www.evanjelik.sk/?p=5644.

BUJNOVÁ, O., KRÁĽOVÁ, M.: Samuel Jurkovič 1796 – 1873. Biografický leták. Topolčany: Tríbečská knižnica, 2001.

HORVÁTHOVÁ, A.: Samuel Jurkovič priekopník slovenského družstevníctva.  Osveta, 1963.

HOLEC, R. a kol: 150 rokov slovenského družstevníctva. Víťazstvá a prehry. Časť: Priekopníci družstevníctva na Slovensku. Bratislava: DÚSR, 1995, I. vyd. 254 strán. ISBN 80-85355-22-1

Matriky narodení a úmrtí obcí Sobotište a Vrbovce.

Naše družstevníctvo v predvečer kolektivizácie. Bratislava: Nadácia Ladislava Novomeského, 1997

OWEN, R.: Kniha o novom mravnom svete. In: ZAMAROVSKÝ, V.: Utopisti. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo politickej literatúry, 1961.

RAPANT, D.: Slovenské povstanie roku 1848-49. Dejiny a dokumenty. Diel I. Slovenská jar 1848 Martin: Matica slovenská, 1937.

RUTTKAY, F.: Samuel Jurkovič, priekopník slovenského družstevníctva. Bratislava: Osveta, 1963.

RUTTKAY, F.: Samuel Jurkovič, priekopník slovenského družstevníctva a jeho doba. Bratislava: Obzor, 1965.

RUTTKAY, F.: Kvet, ktorý nebol zašliapnutý. Samuel Jurkovič – priekopník európskeho družstevníctva, 1993.

Samuel Jurkovič. In: Osobnosti.sk

Samuel Jurkovič. In: Derivat.sk

Slovenský biografický slovník. II. Zv. E-J. Martin: Matica slovenská, 1987.

SUCHOŽOVÁ, S. (ed.): Samuel Jurkovič. „Najstarší kriesiteľ života národného v Nitriansku…“ Zborník referátov z konferencie Život a dielo Samuela Jurkoviča. Bratislava: Národné osvetové centrum v Bratislave, 1996.

ŠORM, V., VĚTVIČKA, M.: Dejiny československého družstevníctví. díl I. Praha, 1957.

VIRSIK, O.: V službách národa. Výrobné a živnostenské družstvá v stopách Samuela Jurkoviča. Bratislava: Slovenský zväz výrobných družstiev, 1993.

Tajomnik MS a autor článku pri budove Spolku Gazdovského v Sobotišti

2024-07-15T10:42:01+00:006 júla 2023 |Osobnosti slovenských dejín|
X