Slovenská verejnosť si 12. júna 2026 v Martine dôstojne pripomenula 165. výročie prijatia Memoranda národa slovenského – základného emancipačno-politického dokumentu Slovákov. Súčasťou celodenného programu bolo aj pripomenutie 200. výročia narodenia Viliama Paulinyho-Tótha, jednej z najvýznamnejších osobností slovenského národného života 19. storočia, ktorého odkaz si Matica slovenská v roku 2026 pripomína v rámci vyhláseného Roku Viliama Paulinyho-Tótha.
Podujatie pripravili Matica slovenská, mesto Martin a ďalší partneri ako pripomienku historických udalostí z júna 1861, keď sa práve v Martine zišlo slovenské národné zhromaždenie a prijalo Memorandum národa slovenského. Dokument formuloval základné požiadavky Slovákov na národné práva, jazykovú a kultúrnu samosprávu a stal sa jedným z najdôležitejších míľnikov slovenského národného a štátotvorného vývoja. Práve od Memoranda sa odvíjali ďalšie zásadné dokumenty a politické aktivity, ktorými sa Slováci emancipovali ako svojbytný národ v srdci Európy s právom na sebaurčenie a vlastnú štátnosť.
Program osláv sa začal už dopoludnia o 11.00 h vernisážou rozšírenej výstavy Odkaz štúrovskej generácie v priestoroch sídelnej budovy Matice slovenskej. Výstava približuje najvýznamnejšie osobnosti slovenského národného hnutia 19. storočia, ich kultúrny, politický i spoločenský odkaz a význam memorandovo-matičného obdobia pre formovanie moderného slovenského národa. Slávnostnú atmosféru vernisáže umocnil hudobný sprievod folkloristu a hudobníka Ľubomíra Páričku.
Ešte pred začiatkom hlavného programu sa predstavitelia mesta Martin, Matice slovenskej a Gymnázia Viliama Paulinyho-Tótha stretli na Národnom cintoríne, kde si pietnou spomienkou uctili osobnosť Viliama Paulinyho-Tótha pri príležitosti 200. výročia jeho narodenia. Súčasťou pietneho aktu bolo položenie vencov a kvetov pri jeho hrobe. Za mesto Martin sa pietnej spomienky zúčastnil primátor Ján Danko, za Maticu slovenskú predseda Marián Gešper a za Gymnázium Viliama Paulinyho-Tótha v Martine jeho riaditeľka Darina Suderová. Spolu s nimi si pamiatku významného slovenského národovca uctili aj ďalší predstavitelia mesta, Matice slovenskej, pedagógovia a študenti gymnázia nesúceho jeho meno.
Popoludňajší program sa začal slávnostným sprievodom mestom od Kostola sv. Martina cez pešiu zónu na Memorandové námestie. V sprievode sa predstavili predstavitelia samosprávy, Matice slovenskej, kultúrnych inštitúcií, študenti, folklórne súbory i široká verejnosť.
Na Memorandovom námestí pokračoval pietny a spomienkový program spojený s položením vencov, príhovormi a kultúrnym programom. Program sa začal štátnou hymnou Slovenskej republiky v podaní speváckeho súboru Cantica Collegium Musicum. V úvode moderátor František Výrostko privítal predstaviteľov politického, kultúrneho a spoločenského života, zástupcov diplomatických zborov, primátorov miest a starostov obcí, zástupcov cirkví a spolkov národnostných menšín, matičiarov z celého Slovenska, ako aj delegácie partnerských miest Martina z Báčskeho Petrovca, Békešskej Čaby, Gothy, Nadlaku a Jičína.
Predseda Matice slovenskej Marián Gešper vo svojom príhovore zdôraznil, že „Memorandum národa slovenského z roku 1861 nám aj po 165 rokoch pripomína, že sloboda, národná identita a právo rozhodovať o vlastnom osude nie sú samozrejmosťou. Naši predkovia ich presadzovali s odvahou, vytrvalosťou a často aj za cenu veľkých obetí. Odkaz Memoranda pre dnešok spočíva v zodpovednosti chrániť slovenskú štátnosť, jazyk, kultúru a historickú pamäť, rozvíjať ich v duchu demokracie a odovzdávať ďalším generáciám. Národná sloboda, kultúrna svojbytnosť a štátnosť nie sú darom dejín, ale výsledkom úsilia celých generácií. Práve preto si zaslúžia nielen úctu, ale aj každodennú starostlivosť. Odkaz Memoranda národa slovenského zostáva živý. Je výzvou, aby sme si vážili dedičstvo predkov, ktorí sa zasadzovali za práva slovenského národa, a aby sme s rovnakou zodpovednosťou chránili a rozvíjali hodnoty, na ktorých stojí moderná Slovenská republika. Ich zachovanie zostáva našou spoločnou povinnosťou.“
V rámci moderovaného programu zaznelo pripomenutie významu Memoranda národa slovenského, ale aj osobnosti Viliama Paulinyho-Tótha, ktorého meno je úzko späté s memorandovým a matičným obdobím slovenských dejín. Pripomenuté bolo aj to, že práve Martin sa po pamätných udalostiach roku 1861 začal meniť z malého mestečka na prirodzené centrum slovenského národného života, kultúry a politiky. Súčasťou programu bola aj divadelná dramatizácia venovaná prípravám memorandového zhromaždenia a pamätným júnovým udalostiam roku 1861 v Turčianskom Svätom Martine. Scénické spracovanie priblížilo atmosféru obdobia, v ktorom sa prostredníctvom Pešťbudínskych vedomostí zvolávali slovenskí národovci na zhromaždenie, aby spoločne sformulovali požiadavky slovenského národa. Historickú scénku, pripravenú podľa textu Petra Vrlíka, uviedli matiční divadelníci z Liptovského Mikuláša, ktorí divákom pripomenuli jednu z kľúčových chvíľ slovenského národného hnutia. Atmosféru podujatia umocnilo hudobné vystúpenie speváckeho súboru Cantica Collegium Musicum, ktorý uviedol aj známu skladbu Eugena Suchoňa Aká si mi krásna – jedno z najvýznamnejších hudobných vyznaní lásky k slovenskej vlasti.
Po ukončení programu na Memorandovom námestí sa účastníci presunuli do Aleje národných dejateľov pred II. budovu Matice slovenskej, kde sa uskutočnil hlavný bod podujatia – slávnostné odhalenie busty Viliama Paulinyho-Tótha. Úvodom tejto časti programu zaznela v prednese Milana Stromka báseň Viliama Paulinyho-Tótha Pozor, Slováci!, ktorá pripomenula vlastenecký a národnobuditeľský odkaz memorandovej generácie.
Viliam Pauliny-Tóth patril k najvýznamnejším osobnostiam slovenského národného života druhej polovice 19. storočia. Bol spisovateľom, publicistom, politikom, organizátorom kultúrneho života, podpredsedom Matice slovenskej i prvým predsedom Slovenskej národnej strany. Významne sa podieľal na rozvoji slovenského školstva, tlače, kultúry a politickej reprezentácie Slovákov. Mimoriadne úzko bol spätý práve s Martinom, ktorý sa v memorandovo-matičnom období stal centrom slovenského národného pohybu. Matica slovenská preto vyhlásila rok 2026 za Rok Viliama Paulinyho-Tótha a dnešným odhalením busty si dôstojne pripomenula jeho život, dielo a celoživotnú službu slovenskému národu.
Predseda Matice slovenskej Marián Gešper v rámci privítania hostí v sídelnej budove Matice slovenskej osobitne privítal generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva kultúry SR Lukáša Machalu, štátneho tajomníka Ministerstva dopravy SR Igora Chomu, riaditeľku odboru štátneho jazyka sekcie kultúrneho dedičstva a štátneho jazyka Ministerstva kultúry SR Ľubicu Strážayovú, veľvyslanca Chorvátskej republiky v Slovenskej republike Jeho Excelenciu Aleksandara Heinu, primátora mesta Martin Jána Danka, predsedu Jednoty dôchodcov Slovenska Michala Kotiana a podpredsedu Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Jána Rohára.
Predseda Matice slovenskej vo svojom príhovore zároveň zdôraznil, že „Viliam Pauliny-Tóth patril k tým veľkým Slovákom, ktorí slovenskému národu neslúžili iba slovom, ale predovšetkým činmi. Bol politikom, spisovateľom, publicistom, organizátorom národného života a neúnavným obhajcom slovenských práv v časoch, keď sa slovenská identita musela presadzovať s odvahou a veľkou osobnou obetavosťou. Ako podpredseda Matice slovenskej sa významne pričinil o rozvoj slovenského kultúrneho, vedeckého a spoločenského života a jeho meno je neoddeliteľne späté s tým obdobím, keď sa Martin stal prirodzeným centrom slovenského národného pohybu. Aj vďaka osobnostiam, akou bol Pauliny-Tóth, tu vyrástlo prostredie, z ktorého neskôr čerpali ďalšie generácie slovenských národovcov. Jeho odkaz nám pripomína, že národ sa buduje prácou, vytrvalosťou, vzdelanosťou a vernosťou vlastným koreňom. Práve preto si Viliam Pauliny-Tóth zaslúži trvalé miesto v pamäti slovenského národa.“ Matica slovenská zároveň poďakovala mestu Martin za finančnú podporu pri realizácii busty, ktorá bude dôstojným pripomenutím jednej z vedúcich osobností memorandovo-matičného obdobia slovenských dejín.
Predseda Matice slovenskej Marián Gešper spolu s primátorom mesta Martin Jánom Dankom, generálnym tajomníkom služobného úradu Ministerstva kultúry SR Lukášom Machalom a štátnym tajomníkom Ministerstva dopravy SR Igorom Chomom slávnostne odhalili bustu Viliama Paulinyho-Tótha, ktorá bude odteraz trvalou súčasťou Aleje národných dejateľov v Martine. Prítomné delegácie následne položili kytice a vence k odhalenej buste Viliama Paulinyho-Tótha ako prejav úcty a vďaky tejto významnej osobnosti slovenských dejín.
Na záver podujatia zaznela v prednese Milana Stromka báseň Ja som Slovák a hymna Matice slovenskej v podaní speváckeho súboru Cantica Collegium Musicum. Oslavy 165. výročia Memoranda národa slovenského a 200. výročia narodenia Viliama Paulinyho-Tótha opäť potvrdili, že Martin zostáva symbolickým centrom slovenskej národnej pamäti a miestom, kde sa dôstojne pripomínajú osobnosti a udalosti formujúce slovenské dejiny.
RNDr. Ján Seman
tajomník Matice slovenskej






























