Pietna spomienka na prvú slovenskú ochotnícku herečku
Matica slovenská si pietnou spomienkou pripomenula osobnosť Aničky Hurbanovej–Jurkovičovej, na ktorej 120. výročie úmrtia si s úctou spomíname. Život, prácu a činnosť tejto slovenskej národnej dejateľky priblížil tajomník MS pre problematiku národnostných menšín a zahraničné krajanské organizácie Viliam Komora. V prítomnosti prvého podpredsedu MS Mareka Hanusku položil veniec druhý podpredseda MS Marek Nemec. Po tichej modlitbe za ňu, za jej manžela Jozefa Miloslava–Hurbana, syna Svetozára Hurbana–Vajanského, ostatných príbuzných, ako aj ďalších národovcov spočívajúcich na Národnom cintoríne, sa prítomní presunuli do areálu Matice slovenskej. V Parku sv. Cyrila a sv. Metoda pred súčasnou sídelnou budovou MS pokračovala pietna spomienka pri buste Aničky Hurbanovej–Jurkovičovej, ktorá bola odhalená v uplynulom Roku slovenských žien v národnom hnutí.
Anička Hurbanová–Jurkovičová sa narodila v Novom Meste nad Váhom 6. apríla 1824 v rodine Samuela Jurkoviča, veľkého slovenského národovca a zakladateľa družstevníctva celosvetovo vôbec. Len osemročná prišla o matku Katarínu, deti vychovával otec, ktorý ich viedol k umeniu, láske k národu, dcéry k emancipácii. Keďže sám podporoval a šíril vzdelanosť a osvetu aj medzi chudobnými, podporoval ochotnícke spolky, či lásku k umeniu, no najmä k národu, tieto hodnoty a ich rozvoj podporoval aj u detí. Anička prispela k rozvoju slovenského ochotníckeho divadelníctva, patrila medzi vôbec prvé ochotníčky. Už počas mladosti hrávala v Sobotišti v Slovenskom národnom divadle nitrianskom. Účinkovala taktiež v družine ochotníkov bratislavských študentov v niekoľkých hrách. Udržiavala priateľstvá s osobnosťami štúrovcov, napokon sa vydala za jedného z nich, keď sa v evanjelickom kostole v Sobotišti 7. októbra 1845 zosobášila s Jozefom Miloslavom–Hurbanom. Manžel bol evanjelickým duchovným, najmä však prvým predsedom Slovenskej národnej rady, politikom, novinárom, spisovateľom, vodcom v slovenskom povstaní v rokoch 1848 – 1849. Ako farár pôsobil Hurban v Hlbokom, kde prišiel 16. januára 1847 na svet ich syn Svetozár Hurban–Vajanský, budúci slovenský politik, spisovateľ, literárny kritik či publicista. Matka Anička sa viac ochotníctvu nevenovala, ale intenzívne sa venovala osvetovej, národnej, výchovnej činnosti, no predovšetkým rodine. V období revolučného pôsobenia manžela Jozefa Miloslava – Hurbana istý čas žila v Rusave, v Prahe, či vo Viedni, kde si aj kultúrne užívala najmä návštevami divadla či opery. Po revolúcii sa manželia navrátili do Hlbokého na faru. Mali a vychovali päť synov a štyri dcéry, z ktorých sa, žiaľ, nedožili všetky deti dospelého veku. Po úmrtí manžela v roku 1888 prežila zvyšné roky u syna v Turčianskom Svätom Martine, kde mohla navštevovať divadelné ochotnícke predstavenia. Na jej počesť sa koná v Novom Meste nad Váhom prehliadka neprofesionálnych divadelných súborov Festival Aničky Jurkovičovej.
Anička odišla do večnosti 2. februára 1905 a pochovaná bola na martinskom mestskom cintoríne, súčasnom Národnom cintoríne v Martine. O jej živote sa môžeme dočítať v literatúre, či pozrieť si film. Na 200. výročie narodenia v roku 2024 jej Matica slovenská odhalila bustu a to ako vôbec prvej žene v areáli MS,Slovenská pošta na jej počesť vydala poštovú známku.
Takto si Matica slovenská pripomína nielen významné osobnosti slovenského národa, ale osobitne medzi nimi aj významné matky, národovkyne, ženy a Slovensky.
Viliam Komora, Foto: Ján Hatara a a. a.