Krstný otec panslavizmu
Autor: Jozef Schwarz
Rok 2026 je v znamení dvoch jubileí málo známeho, napriek tomu významného slovenského národovca a šíriteľa slovanskej vzájomnosti Jána Herkľa. Narodil sa pred 240 rokmi vo Vavrečke na Orave -pokrstený bol v námestovskej farnosti 22. januára 1786. A pred dvesto rokmi, v 1826, vyšla v Budíne jeho práca „Elementa universalis Iinquae Slavicae e vivis dialectis eruta et sanis logicae principiis suffulta auctore Joanne Herkel Ponnonio“ (Základy všeobecného slovanského jazyka odvodené zo živých rečí a podložené zdravými zásadami logiky).Tieto jubileá si pripomína aj Slovanský odbor Matice slovenskej.
Kto bol Ján Herkeľ? Jeho osobnosti sa vo viacerých štúdiách venoval literárny vedec Augustín Maťovčík. Podľa samotného Herkeľa (vlastnoručná biografia z roku 1836) po získaní základného vzdelania študoval v humanistických školách rehole piaristov. V rokoch 1808-1811 bol učiteľom na piaristickom gymnáziu v Ružomberku. Ďalšie štúdiá absolvoval v Pešti: v rokoch 1811 – 1813 filozofický kurz a v rokoch 1813-1816právo na peštianskej právnickej fakulte. Trinásť rokov (1817-1831)bol vychovávateľom detí baróna Jozefa Wenckheima, hlavného župana z Aradu v jeho peštianskom sídle. V tom čase v Pešti pôsobil jeho spolurodák Ján Koiš a na druhom brehu Dunaja v Budíne jasenický rodák Martin Hamuljak. Za podpory M. Hamuljaka pracoval na svojej všeslovanskej gramatike, ktorú vydal v 1826 s názvom: Základy všeobecného slovanského jazyka odvodené zo živých rečí a podložené zdravými zásadami logiky. O nej viacej v druhej časti.
Výrazne sa angažoval ako obhajca slovenských evanjelikov v Lajoškomárne, v obci, ktorá sa nachádza juhovýchodne od jazera Balaton. V roku 1827 im násilím zaviedli ako bohoslužobný jazyk miesto slovenčiny maďarčinu dosadením kňaza, ktorý nevedel po slovensky. Obyvatelia sa postavili proti a sťažovali sa. Úrady to označili za porušovanie verejného poriadku a ich zástupcov verejne palicovali. Lajoškomárňanskí Slováci sa naďalej domáhali svojich práv a ich obhajcom bol práve Ján Herkeľ. Bol to azda prvý organizovaný odpor a prvá organizovaná slovenská obrana proti maďarizácii. Neúspešná.
Za peniaze získané počas pôsobenia u Wenckheimasi kúpil dom v Pešti (1828), stal sa jej občanom. V roku 1834 M. Hamuljak spolu J. Herkeľom, A. Ottmayerom, J Kollárom, J. Bernolákom, M. Szuchányim a inými zakladajú Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej v Budíne. Ján Herkeľ bol jedno obdobie členom výboru Spolku (1835).Vydávali almanach Zora a v jeho druhom ročníku v roku 1836 uverejnil prozaický príspevok pod názvom Premena.
Dôležitú úlohu zohral J. Herkeľ v snahách o povolenie vydávať slovenské noviny a v prvej polovici roku 1836 napísal žiadosť adresovanú panovníkovi. Mali mať názov Slawianske noviny. Povolenie nedostal. To sa podarilo až o takmer desaťročie neskôr Ľ. Štúrovi.
Pokračoval v práci Spolku milovníkov reči a literatúry slovenskej, pri vydávaní almanachu Zora a na ostatných podujatiach, ktoré organizovali pešťbudínski Slováci. Žil v peštianskom dome pravdepodobne až do svojej smrti. Posledná správa o ňom je z roku 1842, keď sa podpísal na žiadosť o povolenie cenzora pre slovenskú literatúru, organizovanú Jánom Kollárom. Presný dátum smrti J. Herkľa nie je známy, zomrel niekedy v rozpätí rokov 1842-1853.
***
V roku 2009 vydala Univerzita Komenského v Bratislave knižne prácu Ľudmily Buzássyovej: „Ján Herkeľ a jeho dielo Základy všeobecného slovanského jazyka odvodené od živých rečí a podložené zdravými zásadami logiky“. Obsahuje úvodnú štúdiu v ktorej približuje Jána Herkeľa – rodáka z Oravy a jeho všeslovanské cítenie a slovenské národné uvedomenie. Podrobnejšie sa venuje Herkeľovej myšlienke všeslovanského jazyka a jej zhmotneniu v práci Elementaéuniversalis linguae Slavicae… Osobitne zaujímavé je jeho tvrdenie, že všeslovanský jazyk má slúžiť ako nástroj panslavizmu. Bol to práve on, ktorý prvý použil tento pojem. V poslednom odstavci Úvodu píše: „Nejde mi však o nejakú konkrétnu slovanskú reč, ale o slovanský jazyk vo všeobecnosti, ktorého základné princípy treba, samozrejme, hľadať nie v jednej, ale vo všetkých rečiach. Z toho prirodzene vyplýva, že tento jazyk treba pestovať spoločným úsilím slovanských národov ako pôvodný jazyk. Potom sa podľa vzoru iných národov aj pri zemepisnej, historickej a politickej rozdielnosti bude rozvíjať vytúžená jednota v literatúre medzi všetkými Slovanmi, čiže pravý panslavizmus.“ Panslavizmus u neho nemá politický obsah je to literárna kategória. Dnes po dvesto rokoch sa redukuje panslavizmus na niečo, čo s pôvodnou Herkľovou myšlienkou o literárnej jednote má málo spoločného. Zrejme s tým začali a pôvodný význam pojmu panslavizmus zneužili už realizátori nastupujúcej maďarizácie v Uhorsku. Slovo panslavizmus uzrelo svetlo tlačeného sveta v 1826, o rok neskôr Herkeľ bráni zadunajských Slovákov pred politickou praxou násilnej maďarizácie. A nový obsah a výklad pojmu pansláv je poruke… Neskôr bol politický panslavizmus ako hnutie priamo ohrozujúce integritu štátu v Uhorsku trestným činom (§ 127. uhorského trestného zákona).
Ľ. Buzássyová vo svojej štúdii si kriticky všíma Herkeľovo dielo, najmä Základov… a odozvy naň. Stručne približuje Herkľa ako vedca, jeho východiská, prácu s predlohami a metodiku. Predstavuje tiež jeho filologickú koncepciu a gramatickú koncepciu. Tú postavil na troch princípoch: princíp redukovania redundantného, princíp pravidelnosti a princíp – paralelizmus obsah – forma. Nezabúda ani na jeho jazyk a štýl. Záverečné hodnotenie z jej pera: „Svojim širokým záberom (…) je jeho dielo jedinečné. Hoci nesplnilo autorov hlavný zámer (…) môže slúžiť aspoň ako bohatý zdroj materiálu pri štúdiu slovanských jazykov. (…) Treba oceniť jeho vôľu a nadšenie. Zapojil ich do boja o to, v čo veril: v slovanskú vzájomnosť a rozvoj slovenského národa a jeho jazyka“.
Podstatnú časť knihy (vyše dvesto strán) predstavuje pôvodný latinský text Herkľovej práce a jej paralelný preklad do slovenčiny s kvalitným poznámkovým aparátom. Tým autorka a prekladateľka sprístupnila dielo širokej slovenskej verejnosti.
Literatúra:
- Ján Herkeľ, Elementauniversalis linguae Slavicae, Buda 1826
- Maťovčík, Augustín: Život a dielo Jána Herkeľa. In: Vavrečka. Zostavil a vydal Peter Huba, Dolný Kubín 2006,
- Buzássyová Ľudmila: Ján Herkeľ a jeho dielo, Univerzita Komenského Bratislava 2009


