Úlohy a poslanie

Úlohy a poslanie2015-12-12T19:36:14+00:00

Stredisko národnostných vzťahov MS sa riadi zákonom č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej, Stanovami Matice slovenskej a Programom Matice slovenskej:

Ustanovizne vykonávajúce úlohy zverené Matici slovenskej štátom
Stredisko národnostných vzťahov Matice slovenskej je organizačná zložka Matice slovenskej. Pôsobí ako koordinátor výskumu a dokumentácie vzťahov medzi slovenským národom a národnostnými menšinami žijúcimi v Slovenskej republike, ako aj na konzultovanie otázok z tejto problematiky so zainteresovanými subjektmi  (§ 3 ods. 3 zákona č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej).

Vedecký výskum a vedecké pracoviská
Stredisko národnostných vzťahov pôsobí v spolupráci s regionálnymi i celoslovenskými organizáciami národnostných menšín a oblastnými strediskami na jazykovo zmiešanom území. Zabezpečuje zjednocovanie občanov Slovenskej republiky bez ohľadu na národnostnú a jazykovú príslušnosť v záujme slovenskej štátnosti. Sleduje dodržiavanie platných zákonov s cieľom upevňovania slovenskej štátnosti, používanie štátnej symboliky a slovenského jazyka, chráni slovenskú kultúru a duchovný život národa (Hlava XI. ods. 9  Stanov Matice slovenskej).

Vedecká činnosť Matice slovenskej a jej prezentácia
Stredisko národnostných vzťahov bude udržiavať systematické vzťahy s inštitúciami národnostných menšín v Slovenskej republike, skúmať vzťahy týchto inštitúcií so slovenským prostredím, ich aktivitu na jazykovo zmiešaných územiach, postavenie Slovákov v týchto oblastiach, koordinovať výskum a robiť dokumentáciu vzťahov medzi štátotvorným národom a národnosťami, dodržiavanie platných zákonov o národnostnej otázke, upevňovanie štátnosti a používanie štátnej symboliky a jazyka. Na problémy a nedostatky bude vedenie Matice slovenskej upozorňovať príslušné štátne orgány (bod 6. Programu Matice slovenskej).

 

AJ SLOVENSKÝ JUH JE MIESTOM ŽIVOTA SLOVÁKOV
Zhováral sa Viliam Komora

Matica slovenská má jednu z priorít starostlivosť o Slovákov na jazykovo zmiešaných územiach nášho štátu. Všeobecne môžeme uviesť, že je to predovšetkým slovenský juh, ktorému je potrebné vo zvýšenej miere venovať pozornosť, ale aj starostlivosť o našich občanov a jazyk. Vyštudovaná kulturologička Mgr. Margaréta Vyšná sa zaoberá touto problematikou viacero rokov, v súčasnosti v rámci matičného Strediska národnostných vzťahov.
Problematike postavenia Slovákov na jazykovo zmiešanom území južného Slovenska sa venujete dlhodobo….
Narodila som sa a žijem v Štúrove, od detstva som bola nespokojná s tým, ako žijeme na juhu. Počas posledných desiatich rokov, najmä v pozícii redaktorky v rôznych televíziách na Slovensku som nedokázala presadiť problematiku Slovákov na juhu SR. To ma logicky doviedlo na stránky Slovenských národných novín a potom aj do Strediska národnostných vzťahov Matice slovenskej.
Na juhu Slovenska však žije väčšina Slovákov, hlasy poukazujúce na negatívne postavenie nášho národa sú ojedinelé. Nie je to teda zveličovanie problému?
Dnes už máme k dispozícii viacero analýz o situácii Slovákov na juhu, myslím si, že sme v SNV urobili kus práce, máme analyzované fakty, ktoré vychádzajú z rôznych štátnych dokumentov, správ, prieskumov štátnych orgánov, ktoré sme postupne zverejňovali na konferenciách vo Fiľakove a v Lučenci a publikujeme v SNN a zborníkoch. Otázka problematiky práv Slovákov spočíva v správnych jednotkách – v obciach, okresoch a krajoch a v právnom postavení Slovákov, ich účasti na riadení samospráv, rozvoji a budovaní národnej identity, vzdelávaní v štátnom jazyku, v používaní štátneho jazyka vo všetkých oblastiach. Ak už existuje toľko podozrení z porušenia legislatívy, najmä pri používaní jazyka a prihlásení sa k národnosti a je taká veľká nespokojnosť obyvateľov, sú nevyhnutné prieskumy a záujem celej spoločnosti. Ústava SR zaručuje všetkým občanom SR rovnaké práva. Napokon, je všeobecne známe, že vo väčšine médií o otázku právneho postavenia Slovákov na juhu nie je záujem.
Navrhujete, aby sa Matica, ale aj iné organizácie väčšmi zaoberali problémami Slovákov a nie riešili postavenie menšín v štáte. Nie je to v podstate rovnaká problematika?
Problematika je v podstate rovnaká, iba uhol pohľadu je iný. Je úplne prirodzené, alebo, malo by byť prirodzené, aby sa MS, vláda SR a štátne orgány zaoberali problematikou predovšetkým majoritného národa v štáte. Pretože, nejde iba o nejakú regionálnu kultúru v obciach, ale najmä o to, že približne v 40% obcí s takmer 30 tisíc Slovákmi na juhu štátu sa Slováci aj vďaka viacerým prijatým zákonom od roku 1989 podieľajú len minimálne na riadení verejných záležitostí v obci, a tým strácajú dosah na vzdelávanie svojich detí, slobodný prejav národnej identity, nehovoriac o ostatných kompetenciách obcí.
Ako teda navrhujete riešiť túto problematiku v rámci Matice?
Ak určíme, ktoré oblasti na juhu potrebujú prioritnú pomoc a prečo, cieľ by mal byť jasný. S týmto zámerom dva roky intenzívne pracujeme v SNV na analýzach, v spolupráci s MO MS, DMS a OP MS na juhu sme realizovali dotazníkový prieskum o kompetenciách a kultúrnych potrebách Slovákov na juhu, dve veľmi podrobné analýzy komunálnych volieb a volieb do samosprávnych krajov, ale aj ďalšie dôležité analýzy týkajúce sa právnej, historickej, či cirkevnej oblasti. Za najprioritnejšiu úlohu považujem začať s prácou so „stratenými“ Slovákmi z obcí podľa vytvoreného zoznamu z posledných analýz. Ide o obce, v ktorých Slováci tvoria menej ako 50% obyvateľstva, ďalej obce, v ktorých Slováci nemajú také percentuálne zastúpenie v miestnych zastupiteľstvách, aké je ich percentuálne zastúpenie v obci, a napokon obce, v ktorých Slováci netvoria 50% obyvateľstva a nemajú pomerné zastúpenie v zastupiteľstvách. Tieto obce a tamojší Slováci (ide o stovky obcí a desaťtisíce Slovákov) by mali byť pre MS prioritnou oblasťou pre podporu vlastenectva, a to finančnou formou, podporou budovania duchovnej a hmotnej kultúry, ale aj témou komunikácií so štátnymi orgánmi. Všetky tieto úlohy MS, matičné pracoviská vlastne vykonávajú, ale myslím si, že na základe spomenutých analýz by sme ich mohli robiť ešte efektívnejšie, mohutnejšie a cielenejšie v prospech slovenského juhu.
Ostatné rokovanie komisie výboru MS pre národnostné vzťahy potvrdilo priority v tejto oblasti…
Najprv je potrebný systém. Ten by mala pomôcť vytvoriť komisia v spolupráci so SNV. Tento systém má zmysel vtedy, ak si ho postupne osvoja všetky orgány a ustanovizne MS. Komisiu pre národnostné vzťahy vidím v úlohe iniciatívneho orgánu a ako priestor pre jednotné stanoviská a návrhy. Navrhla som tri koncepcie, ktoré sú realizovateľné v rámci matičnej Stratégie – Správa o postavení a právach Slovákov na národnostne zmiešanom území SR (realizácia Správy je už zapracovaná do pripravovanej matičnej Stratégie), Národný a kultúrny rozvoj slovenského juhu a Memorandum kultúrnych potrieb, ktoré plánujem predložiť komisii. Keďže Národný a kultúrny rozvoj slovenského juhu predstavuje iba zmenu koordinácie a systému práce matičných pracovísk, nepotrebuje navýšenie finančných prostriedkov, zamestnancov a ani viac práce. Memorandum má tvoriť rámcový dokument MS, v ktorom určí, v ktorých oblastiach hospodárskeho, ekonomického, kultúrneho a duchovného rozvoja bude pôsobiť. V rámci koncepcií je potrebný aj súpis pamiatok národným osobnostiam a dejinám na juhu, ale aj zjednotenie používanej terminológie súvisiacej s národnostnými vzťahmi. Na poslednom zasadnutí komisia napríklad prijala stanovisko k matičnej Stratégii, navrhuje Predsedníctvu MS rokovať s ministerstvom školstva o konkrétnych postupoch, schválila zostavenie dvoj-trojčlenných skupín matičiarov, ktorí by mali iniciovať rokovania na rôznych úrovniach s predstaviteľmi verejnej správy.
MS so svojou dlhodobo budovanou organizačnou štruktúrou v regiónoch má všetky potrebné prostriedky na šírenie cielenej osvety a výchovy k vlastenectvu. Tie môžu byť kľúčom k revitalizácii spoločnosti a súčasne tak zvrátiť nežiaduci stav na juhu.
Aj v tom je jedinečné a nenahraditeľné miesto Matice slovenskej v SR.

X