V Košiciach si 19. januára 2025 uctili pamiatku na padlých v boji proti nacistickému Nemecku. Uskutočnilo sa tak pri príležitosti 80. výročia oslobodenia mesta Košice. Pietny akt, ktorý získal v tomto roku nový rozmer sa konal pri pamätníkoch na Námestí osloboditeľov a v Mestskom parku pri pamätníku generála Petrova.
Účastníci sa zhromaždili pred Pamätníkom neznámeho protifašistického bojovníka. V uplynulých rokoch pietne akty pôsobili neoficiálnym dojmom. Pri významom 80. výročí sa Matica slovenská postarala o dôstojnú spomienku na oslobodenie mesta, a tak sme mohli počuť slovenskú štátnu hymnu, báseň, príhovory a moderované vstupy, čo výrazne zvýšilo úroveň podujatia. S príhovormi vystúpil riaditeľ ČÚ Martin Hajník a predseda Oblastnej organizácie SZPB Ján Dianiška
Podujatia sa zúčastnili členovia Matice slovenskej z Košíc a okolia spolu s riaditeľom Členského ústredia MS Martinom Hajníkom, členovia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Košiciach pod vedením Jána Dianišku, predstavitelia politických strán a hnutí, zahraniční hostia, obyvatelia mesta, no bez prítomnosti primátora mesta a starostov mestských častí.
V súvislosti s pamätníkom na Námestí Osloboditeľov sa opäť objavili hlasy žiadajúce presun pamätníka. Je však potrebné zdôrazniť, že tento pamätník sa začal stavať už v apríli 1945, teda krátko po oslobodení. Jeho výstavba nemá nič spoločné s komunistickým režimom po roku 1948. Naopak, je symbolom vďaky za oslobodenie a jeho presun by bol nedôstojným činom. Stanovisko k odstráneniu pamätníka predniesol Ján Dianiška. Za znenia vojnových pochodov nasledovalo kladenie vencov k pamätníkom, kde čestnú stráž držali mladí matičiari.
Ťažké časy pred oslobodením sú spojené so zločinmi nyilašovcov. V metropole Košíc a v okolí páchali teror príslušníci strany Šípových krížov. Popravených bolo viac ako 530 osôb. Popravy sa konali na rôznych miestach. V Čermeľskom údolí, pri osade Opátska, pri Hornáde, neďaleko košickej Malej stanice, pri bývalých Gajdových kúpeľoch, na Bankove, v Petrovom sade na Mlynskej ulici, v Rudníku, na Soroške a i. V snahe zastrašiť obyvateľstvo sa nyilaši rozhodli usporiadať verejnú popravu. Začiatkom januára 1945 bolo na Hlavnej ulici obesených 12 väzňov. Pripomienkou na túto udalosť je pamätná tabuľa. Len dva dni pred oslobodením Košíc bolo zavraždených 17 odporcov fašizmu pri Ťahanovskom tuneli. Pamätník sa nachádza v obci Družstevná pri Hornáde.
Ako pripomenul riaditeľ ČÚ MS Martin Hajník, mesto Košice oslobodili vojská 18. armády, ktorej velenie mal od 7. novembra 1944 v rukách Anton Josifovič Gastilovič. 18. armáda 4 ukrajinského frontu (velenie Ivan Jefimovič Petrov) sa na území Slovenska zúčastnila bojov vo Východoslovenskej (20. 11. – 31. 12. 1944), Západokarpatskej (12. 1. – 28. 2. 1945) a Ostravskej (10. 3. – 5. 5. 1945) operácii. Počas bojov na Slovensku bol 20. januára 1945 povýšený do hodnosti generalporučíka. V rámci vojsk 18. armády mu od 20. januára 1945 podliehal aj 1. čs. armádny zbor, ktorému velil generál Ludvik Svoboda a po jeho vymenovaní za ministra národnej obrany na začiatku apríla 1945 generál Karel Klapálek. Medzi mestami a obcami Slovenska, ktoré oslobodili vojská 18. armády, boli napr. Košice, Trebišov, Poprad, Liptovský Mikuláš, Ružomberok, Martin, Vrútky, Levoča, Spišská Nová Ves, Kežmarok, Žilina.
Dnes, keď si pripomíname túto významnú udalosť, pociťujeme zvláštnu zodpovednosť – zodpovednosť uchovávať pamiatku na minulosť a budovať lepšiu budúcnosť pre ďalšie generácie. Vyjadrujeme úctu a vďačnosť všetkým, ktorí sa podieľali na boji proti zlu v 2. svetovej vojne.
Pietny akt v Košiciach sa po dlhých rokoch vyrovnal podobným podujatiam v iných mestách.
Mgr. Martina Matečková
foto: Terézia Paulišinová