Slovenský národný jazyk sa skladá z viacerých zložiek, jednotlivých foriem, z ktorých každá má vlastný súbor jazykových prostriedkov. Značná časť však patrí do všetkých foriem národného jazyka. Z tohto hľadiska stoja na opačných póloch spisovný jazyk a nárečie. Spisovný jazyk má síce v súčasnosti už svoj samostatný život, ale nie je odtrhnutý od svojho základu ̶ nárečia ̶ , s ktorým je spojený živými spojivami. Nárečia napokon naďalej slúžia na dorozumievanie. V reči obyvateľov Novohradu zostávajú určité vplyvy na úrovni všetkých jazykových rovín.
Porovnajme si napríklad hornoipeľské nárečie a spisovný jazyk: v nich je mnoho identických slov, napr.: oblok, stena, ruka, nebo, ale viaceré slová sa líšia tvarovou podobou, napr.: rebe ̶ ryby, dobrej ̶ dobrý, misín ̶ musím. Zároveň v hornoipeľskom nárečí sú pomenovania, ktoré sa v spisovnom jazyku nenachádzajú, napr.: trpó ̶ teraz, friško ̶ skoro (rýchlo), firhang ̶ záclona. Z uvedeného vyplýva, že nie je dôležité, či v dorozumievaní použijeme kodifikovanú podobu národného jazyka, čiže spisovnú slovenčinu alebo nárečie ̶ vždy hovoríme po slovensky. Verejný život vo všetkých komunikačných sférach však vedie používateľov jazyka viac k uplatneniu spisovnej podoby národného jazyka v kontexte štandardnej variety. Súvislé hovorené texty v jednotlivých novohradských nárečiach sú skôr zvláštnosťou a jedinečnosťou v reči niektorých jednotlivcov.
Význam slovenských nárečí sa však aj v dnešných časoch ukazuje z toho, že po dlhé stáročia, keď nejestvovala celonárodná a celospoločenská forma slovenského jazyka, boli nevyčerpateľnou klenotnicou ľudovej slovesnosti a duchovnej kultúry. Ide tu o ľudové rozprávky, povesti, balady, o ľudové piesne, o obradné formuly používané pri rozličných príležitostiach alebo cyklicky sa opakujúcich príležitostiach, o porekadlá, príslovia. Nárečia svojimi vlastnosťami tak predstavujú stále nevyčerpateľný zdroj poznávania celého národného jazyka a osobitne jeho dejín, ako aj nášho národa a jeho dejín, jeho duchovnej i hmotnej kultúry.
Uvedené konštatovanie si plne uvedomili organizátori (Miestny odbor Matice slovenskej a Dom Matice slovenskej v Lučenci) jedinečnej súťaže pre žiakov základných, študentov stredných škôl a dospelých pod názvom POZNÁVAME NÁREČIA NAŠICH PREDKOV: prednes textu v novohradskom nárečí, ktorá sa uskutočnila dňa 26. apríla 2024 v Dome MS Lučenec pod záštitou povereného riaditeľa Slovenského literárneho ústavu Matice slovenskej doc. PaedDr. Júliusa Lomenčíka, PhD.
V úvode predseda odbornej poroty doc. Július Lomenčík oboznámil prítomných s typickými znakmi novohradských nárečí. Následne sa v rámci 4. ročníka tejto súťaže dostali k prednesu/čítaniu vybraných textov (väčšinou príbehov ľudí tohto kraja v minulosti, ako ich v rámci svojich dialektologických výskumov zaznamenali jazykovedci Eugen Jóna a Ján Matejčík) v novohradských nárečiach. V prvej kategórii (1. stupeň ZŠ) sa prezentovalo 7 žiačok, v druhej kategórii (2. stupeň ZŠ) bolo 9 žiačok a 2 žiaci, v tretej kategórii (stredné školy) sa predstavilo 7 žiačok a v kategórii kultúrna verejnosť predniesla vybraný text jedna súťažiaca. Na záver odborná porota v zložení: doc. PaedDr. Július Lomenčík, PhD. (predseda), PhDr. Ján Žilák, Mgr. Gabriel Rožai, PhD. A Mgr. Katarína Szökeová vyhodnotili výkony súťažiacich, ktorým odovzdali diplomy a vecné ceny. V tejto súvislosti je potrebné vyzdvihnúť prístup starostu obce Polichno Pavla Kyseľa, ktorý víťazným súťažiacim daroval knižné publikácie.
Aj štvrtý ročník tejto súťaže splnil jej hlavý cieľ, ktorým je neformálne viesť mladých ľudí a kultúrnu verejnosť, aby nezabúdali na odkaz svojich predkov a nielen poznávali novohradské nárečia, ale ich aj vedeli funkčne využiť v konkrétnych komunikačných situáciách.
doc. PaedDr. Július Lomenčík, PhD., poverený riaditeľ Slovenského literárneho ústavu Matice slovenskej
