V týchto dňoch si mnohé naše mestá a dediny pripomínajú 80. výročie od oslobodenia spod fašistického jarma. V októbri 1944 prekročili jednotky I. československého armádneho zboru v Sovietskom zväze spolu s vojakmi Sovietskej armády vtedajšie hranice Československa. Začalo sa priame oslobodzovanie Slovenska. Počítalo sa s tým, že koncom januára 1945 bude oslobodený Liptovský Mikuláš. Postup zastavila nie len krutá zima, ale aj to, že nemecké jednotky si na svahoch Západných a Nízkych Tatier vybudovali účinnú obranu. Prvá obec pred Liptovským Mikulášom – Okoličné, bola oslobodená 3. februára 1945. Obec leží asi štyri kilometre od okresného mesta a v súčasnosti je Okoličné jednou z mestských častí Liptovského Mikuláša. Front sa tu na deväť týždňov zastavil a obyvatelia obce zažili na vlastnej koži vojnové besnenie. Schovávali sa v pivniciach, v mraze a v zime. Mnohí práve v týchto neľudských podmienkach aj zomreli, aj takéto sú obete vojny.
Obyvatelia mestskej časti Okoličné si pripomenuli oslobodenie v pondelok, 3. februára 2025. Podujatie moderoval matičiar Milan Stromko, predseda KR MS ŽSK. Privítal hostí: Ľuboša Triznu, viceprimátora mesta Liptovský Mikuláš, poslanca Mestského zastupiteľstva a podpredsedu MS Mareka Nemca, predsedu Základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB) Jozefa Matisa a generálporučíka Mariána Ača, predsedu Oblastného výboru SZPB. Veľmi pôsobivá bola účasť žiakov tunajšej základnej školy. Rozprestreli vlastnoručne vyrobený plagát s nápisom: „80. výročie oslobodenia. Ďakujeme!“ Pri pohľade na tieto deti, ktoré môžu vyrastať v mieri, nejednému prítomnému zo staršej generácie sa objavila slza na tvári. Bolo to naozaj emotívne a dojímavé. Na úvod žiačky deviateho ročníka Patrícia Spišáková a Eni Hazuchová zarecitovali básne venovanú osloboditeľom. Nezabudnuteľným zážitkom bolo, keď žiaci tretieho ročníka zaspievali pieseň Slovensko moje, otčina moja. Táto pieseň priam umocnila slávnostný ráz podujatia.
Potom sa k prítomným prihovoril viceprimátor mesta Ľuboš Trizna (mimochodom člen MO MS), ktorý priblížil genézu bojov a vojnové útrapy obyvateľov Okoličného, kedy boli niektoré domy úplne zničené a niekoľko desiatok domov bolo poškodených. Poďakoval sa najmä mladej generácie za účasť a prípravu hodnotného programu. Uchovávanie národnej pamäte na významné medzníky v našich dejinách je veľmi dôležité a Základná škola v Okoličnom je toho príkladom. Počas kladenia vencov spieval miestny spevokol seniorov Brezinka. Na záver zarecitoval báseň Milan Stromko. Medzi účastníkmi tejto spomienky bolo aj viacero matičiarov, medzi ktorými bol aj pracovník Domu MS Peter Vrlík, rodák z Okoličného. „Medzi obeťami boli aj starí rodičia môjho otca Ján Vrlík st. (72 rokov) a Anna Vrlíková st. (71 rokov), ktorí sa museli skrývať v pivnici v tuhých mrazoch, ich zoslabnutý organizmus to nevydržal.“
Peter Vrlík si zaspomínal ešte na jednu udalosť: „Nedá mi, aby som nespomenul priamy zážitok môjho otca Petra Vrlíka st. (roč. 1933). Boje boli kruté, aby boli deti ušetrené vojnových útrap, boli odvezené do Tatier, kde mali prečkať najhoršie. Po upokojený situácie sa mali vrátiť domov. Otcovi bolo smutno za mamou a sestrou, preto utiekol a po železničnej trati sa dostal do Popradu. Tam ho sovietski vojaci zobrali na korbu nákladného auta a odviezli domov. Na korbe boli debničky a až neskôr, v staršom veku, si otec uvedomil, že to bola munícia do zbraní. Ktovie ako by sa tento výlet skončil, keby auto dostalo priamy zásah.“ Aj to sú zážitky z vojny.
Viktor PODHORANSKÝ