Výsledky súborov na siedmom ročníku Divadelného festivalu Ivana Stodolu boli najtesnejšie v histórii
47 inscenácií, 412 ochotníkov a viac ako 4500 divákov. Taká je bilancia Divadelného festivalu Ivana Stodolu po siedmom ročníku, ktorý sa konal 8. a 9. septembra v Liptovskom Mikuláši. Putovnú cenu pre absolútneho víťaza si z podujatia odniesol ochotnícky súbor MADOS z Liptovského Mikuláša so svojou inscenáciou Ako Vrbičania o maticu prišli.
Neprofesionálni divadelníci z rôznych regiónov Slovenska odprezentovali svoju aktuálnu tvorbu pred približne 500 návštevníkmi, vymenili si skúsenosti a vytvorili výnimočnú umeleckú atmosféru. „Keď sme pripravovali prvý ročník festivalu určený bol primárne pre ochotnícke súbory, ktoré pôsobia pod hlavičkou Divadelného odboru Matice slovenskej. Postupne sme však spozorovali veľký záujem o účasť aj od nematičných divadelníkov, ktorí divákom ponúkajú iný typ inscenácií. Náš festival sa aj vďaka tejto rôznorodosti, ktorú ponúka, stal stálicou na mape slovenských ochotníckych divadelných podujatí,“ povedal podpredseda Matice slovenskej, hlavný organizátor Marek Nemec a pripomenul, že siedmy ročník akcie sa koná v roku 135. výročia narodenia Ivana Stodolu, 750. výročia prvej písomnej zmienky o Palúdzke, 70. výročia otvorenia kultúrneho domu v Palúdzke a pri príležitosti 160. výročia založenia Matice slovenskej.
O priazeň divákov tento rok bojovali DS Braxatoris z Krupiny, Ľubeľské ochotnícke divadlo K. O. Urbana z Ľubele, DS Jakuba Grajchmana z obce Hybe, DS Naprostred Dúbravici z Dúbravice, DS ŠAPO z Ploštína a Matičná divadelná ochotnícka scéna z Liptovského Mikuláša. Konečné poradie, a teda aj víťaza festivalu určili všetci diváci svojim hlasovaním.
Víťazom festivalu po sčítaní hlasov stal premiérovo súbor MADOS z Liptovského Mikuláša, divadelníci z Ľubele a Dúbravice sa umiestnili v striebornom pásme a bronzové patrí divadelníkom z Krupiny, Hýb a Ploštína. O kvalite všetkých inscenácií hovorí aj skutočnosť, že najhorší priemer diváckych známok, ktorý súbory získali, je 1,55. Výsledky boli veľmi tesné, najtesnejšie v histórií festivalu keďže všetky inscenácie si vyslúžili známky v rozmedzí 1,07 až 1,55.
Každú inscenáciu uviedla festivalová znelka, ktorú zahral na fujare hlavný organizátor Marek Nemec. Znelku si inak, ako z tónov kráľovnej ľudových nástrojov, ani nemožno predstaviť. Veď fujara a fujarová hudba je zapísaná do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Počas piatkového otváracieho ceremoniálu sa prítomným prihovoril aj zástupca primátora mesta Liptovský Mikuláš Ľuboš Trizna. Nádherným oživením bola aj recitácia básne štvrtáka, účastníka celoslovenského kola Hviezdoslavovho Kubína Tomáška Bobulu, ktorý predniesol svoju vlastnú báseň Slovensko moje Slovensko naše.
Aktuálny ročník si, podobne ako tie predchádzajúce, našiel skalných fanúšikov, ktorí absolvovali celý osemhodinový divadelný maratón. „Niekoľkí návštevníci si poctivo pozreli všetky divadelné hry a prežili spolu s nami obidva festivalové dni. Na predstavenia prišlo niekoľko rodín s deťmi. Možno o pár rokov sa predstavia aj na festivale ako účinkujúci,“ dodal Nemec. Zážitok z dvojdňového divadelného festivalu a jeho pohodovú príjemnú atmosféru umocňovalo aj varenie a podávanie divadelnej fazuľovice a divadelného gulášu.
Okrem predstavenia aktuálnej tvorby slovenských divadelných súborov je poslaním podujatia nájsť nové divadelné talenty, rozvíjať a posúvať umelecké kvality talentov už objavených a zachovávať tradície amatérskeho divadla. Festival organizovaný pod taktovkou Matice slovenskej nesie meno známeho liptovskomikulášskeho rodáka Ivana Stodolu – popredného dramatika, spisovateľa a lekára. Pomenovanie má vzdať hold osobnosti jedného z najvýznamnejších slovenských dramatikov, ako aj množstvu jeho úspešných divadelných hier, ktoré sa často uvádzali aj na scénach v zahraničí.
Dom Matice slovenskej Liptovský Mikuláš
