Pred 80-timi rokmi sa narodil Albín Korem (*26.2.1941 Drienov). Volali ho Biely Afričan, dávali mu prívlastok misionár. Tridsaťpäť rokov strávil v Ghane. Albín Korem mal 65 rokov, keď podľahol rakovine (v máji 2006). Vyštudoval Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre (Ing.). R. 1968 emigroval do Kanady, neskôr sa usadil v Ghane, kde pôsobil v oblasti poľnohospodárstva, školstva a osvety. Popritom sa venoval písaniu, prednášal, mal vlastnú rubriku v magazíne Weekly Spectator. Autor kníh venovaných Ghane, Afrike a rodnej obci Drienov (Ghana, Ghančania a ja, 2002; Africké rozprávky, 2004; Šarišsko-slovenský slovník z obce Drienov, 2003; Ako sa niekedy žilo v Drienove, Listy synovi, obe 2004 a i.).
Ing. Albínovi Koremovi, rodákovi z východoslovenského Drienova, sa splnil veľký životný sen, sen pomáhať Afrike a Afričanom v boji s chudobou a hladom. Autor dlhodobo žijúci v africkej Ghane podával obraz o živote – kultúre, náboženstve, flóre a faune krajiny. V množstve drobných príbehov a úvah tejto knihy, v takmer neprehľadnej mozaike ľudských osudov a myšlienok by Vám nemalo ujsť posolstvo jej autora: jeho hľadanie syntézy medzi teoretickými poznatkami a praktickými pravdami; poľnohospodárska odbornosť mu dáva pevný základ na boj s hladom a biedou, ale nebráni mu originálne rozmýšľať aj o celkových problémoch kultúry, civilizácie a mravnosti. Pozoruhodné sú Koremove závery o ekológii a o prírode, o tom, že v rozvojovom procese neslobodno zabúdať na obnovu prírodného potenciálu celej Zeme i jej časti a zanedbávať ich.
Príbeh Drienovčana z východného Slovenska sa začal vo Viedni. Bol mladý, túžiaci po slobode a dobrodružstve a nemohol sa zmieriť s príchodom sovietskych vojsk do Československa. Preto odcestoval do Kanady, dva roky brázdil Ameriku, dva roky strávil na pobreží Guinejského zálivu. Ghana sa mu stala osudnou, prežil v nej 35 rokov. „Podarilo sa mi pozitívne vplývať na myslenie a konanie tamojších ľudí. Dokonca som mal vlastnú reláciu pre farmárov v rozhlase i v televízii“ povedal pri jednej z posledných návštev na Slovensku. Bojoval najmä proti lesným požiarom, ktoré sú najväčšou príčinou vysychania pôdy. Napísal niekoľko publikácií, z ktorých najznámejšie sú africké rozprávky ako aj príbehy nazvané „Ghana, Ghančania a ja“. Príspevkom do šarišského povedomia a slovenskej jazykovedy je aj unikátny Šarišsko-slovenský slovník, ktorý obsahuje viac ako 11-tisíc slov a takmer 800 prísloví a porekadiel.
Mária Kurimská, mladšia sestra Albína, ho poznala ako nespútaného, slobodného človeka s ochotou pomáhať každému, kto to potreboval: „Nechcel sa podriadiť komunistom, tak odišiel. Pracoval do úmoru, nemal čas na seba, nikdy sa ani neoženil. Adoptoval si chudobné dievča, Charllotte, ktoré posluhovalo z domu do domu. Neskôr sa vydala, mala deti a dve si adoptovala po zosnulej sestre“. Albína desili najmä hladujúce deti. V tom čase v Ghane fungovalo iba jediné stredisko na liečenie podvýživy. Aj za jeho prispenia je ich tam dnes viac ako päťdesiat. „Najhoršie je, že z ťažkej situácie chudobných ťažia bohatí. Hladujúce dievčatá sú ochotné ísť do postele za kúsok chleba s hocikým. Vtedy ich aj najviac otehotnie a bludný kruh sa uzatvára,“ povedal pri jednom z návratov na Slovensko Biely Afričan. Uvedomoval si, že všetky deti sám nenakŕmi. Preto sa zamestnal na pedagogickej škole pre učiteľov poľnohospodárstva. Robil výskumy, osvetu. Cestoval po krajine, prednášal o poľnohospodárstve, ekológii, školstve a výžive. Otec mu doma ukul kosu a poslal do Afriky – aby im ukázal, že kosenie je efektívnejšie ako s mačetou. Korem mal skrátka dva domovy. Jeden na Slovensku, druhý v Ghane. Na podnet svojho rodáka a rovesníka Jozefa Mižáka sa v roku 1990 stal členom MO MS Košice. Bol zrejme jedným z najviac vzdialených členov od jeho sídla (takmer 6 000km).
Podobnosť medzi dvoma krajinami videl „v istom pocite menejcennosti, ktorý vyplýval z dlhoročnej kolonizácie a poroby“. Pod Tatry túžil preniesť jednoduchý životný štýl, plný surovej zeleniny či ovocia. A mal sen zaviesť na Slovensku ghanskú módu. Tamojšie ženy nosili päť listov, upnutých okolo bedier. „Tie šaty sú také lacné a zároveň príťažlivé, že keby som sa tam oženil, mohol by som manželke kupovať nové šaty aj trikrát za deň,“ hovorieval.
Keď sa v máji 2006 rozšírila správa, že v nemocnici v Accre podľahol Albín Korem zákernej chorobe prišlo mnoho kondolencií. Environmentálneho hrdinu našich čias pripomína aj text dojímavej skladby. Časť textu s refrénom pripájame:
ALBIN – THE SOUL
Mawutodzi K. Abissath
Oh Albin, Albin, Albin!
Where have you been?
You, the Soul from Slovakia
You relocated in Africa
And lived for 35 years in Ghana.
You went back to Slovakia
Never to return to Africa
But to leave us in shock in Ghana!
How are we to account for your gap?
Ing. Mgr. Anton Meteňko, PhD.
