Liptovský Mikuláš je považovaný za mesto divadla. Tu sa pred 194 rokmi hralo po prvý raz slovenské ochotnícke divadlo, tu bol uvedený Shakespeare na slovenskom javisku. Mikuláš je považovaný za kolísku nielen ochotníckeho, ale aj profesionálneho divadla. Práve ochotnícke divadlo vychovávalo a formulovalo slovenské profesionálne herectvo. V tomto meste sa koná už tradične niekoľko desaťročí festival neprofesionálneho divadla Belopotockého Mikuláš, na ktorom sa predstavia divadelné ochotnícke súbory z celého Slovenska. Jedným z celoslovenských festivalov, ktorý sa organizuje v Liptovskom Mikuláši je aj Divadelný festival MUDr. Ivana Stodolu, ktorý organizuje Divadelný odbor MS, Dom MS v Liptovskom Mikuláši v spolupráci s Mestom Liptovský Mikuláš, Podpolianskym osvetovým strediskom a mediálnymi partnermi Slovenskými národnými novinami a TV Liptov.
Tohto roku sa už konal 8. ročník a to v dňoch 6. – 7. septembra 2024 v Kultúrnom dome v mestskej časti Liptovského Mikuláša v Palúdzke. Organizátori tohto podujatia mali určité obavy, súbežne s festivalom sa konali aj iné veľké akcie v meste. Obavy organizátorov však boli zbytočné, pretože na divadelné inscenácie si našli milovníci ochotníckeho divadla cestu. V podvečerných hodinách privítal hostí podpredseda MS, riaditeľ Domu MS v Liptovskom Mikuláši Marek Nemec, ktorý celé podujatie moderoval, viceprimátora mesta Ľuboša Triznu, tajomníka Divadelného odboru MS, Petra Vrlíka, ako aj pracovníčky kultúrnych stredísk v Liptovskom Mikuláši Evu Štofčíkovu a Marianu Krahulcovú z Podpolianskeho osvetového strediska. Marek Nemec vo svojom príhovore priblížil krátku históriu festivalu a zdôraznil jeho jedinečnosť v tom, že jednotlivé predstavenia hodnotia samotní diváci a to známkovaním rovnako ako v škole. Zaujímavosťou bolo, že každé predstavenie uvádzal pesničkou a hrou na fujare a tak sa z tohto moderovania pomaly stáva tradícia. Po ňom sa slova ujal viceprimátor, ktorý sa zameral na osobnosť MUDr. Ivana Stodolu, významného slovenského dramatického autora, otca slovenskej spoločenskej komédie. Upozornil na jeho významné diela, ktoré sa s úspechom hrajú nie len na ochotníckych scénach, ale aj na profesionálnych javiskách. Za všetky spomeňme: Náš pán minister, Čaj u pána senátora, Bačova žena, Svätopluk. Potom už javisko patrilo Divadelnému súboru KATALPA z Hnúšte, ktorý zahral slovenskú klasiku od Jána Chalupku pod názvom Starúš zaľúbenec. Táto komédia pranierujúca negatívne ľudské vlastnosti v pomyselnom slovenskom mestečku Kocúrkovo zaujala obecenstvo a výkony hercov odmenili zaslúženým potleskom. Ako druhý sa predstavil Divadelný ochotnícky súbor BRAXATORIS z Krupiny s klasickou veselohrou od Moliéra Juraj Dandin zo Somároviec, v ktorej autor poukázal na to, že „manželské parohy“ sa nosia v každom veku a v každom období a táto hra je naozaj nadčasová. Poslednými účinkujúcimi v prvý deň festivalu bolo ĽUBEĽSKÉ OCHOTNÍCKE DIVADLO KOLOMANA ONDREJA URBANA z Ľubele, ktorý sa predstavili konverzačnou komédiou Dokonalá svadba. Ľubeľskí divadelníci sú známi tým, že vždy stavia na dobrú zábavu, situačnú komiku, gagy na javisku a svojej povesti nezostali nič dlžní ani v tomto predstavení. A preto, že človek nie je sýti len umením a láska prechádza žalúdkom, bola aj tohto roku pripravená chutná divadelná fazuľovica.
Druhý deň 7. septembra 2024 otvoril svojím predstavením Divadelný súbor DOLKY z Liptovským Kľačian. Pripravili si hru slovenského autora Emila Svetoňa Testament, v úprave Petra G. Hrbatého pod názvom Šmejdi. Komédia ukazuje ľudské vlastnosti, honbu za peniazmi, chamtivosť, ktoré nemajú žiadne zábrany, aby dosiahli svoje ciele. Po nich sa predstavil Divadelný súbor DIVOSUD s monodrámou Hviezda. Predstavenie bolo zaujímavé hereckými výkonmi jedinej herečky na javisku, ktorá svoju úlohu herečky – dôchodkyne, žijúcej osamotene v Domove dôchodcov zvládla naozaj vynikajúco. Zaujímavosťou tohtoročného festivalu bolo, že z rovnakou hrou vystúpili dva súbory a tak Chalupkovho Starouša plesnivca odohralo aj DIVAVDLO ŠTEFANA KVIETIKA z Veľkého Krtíša. Skúsení herci pod taktovkou skúsenej režisérky rozohrali priam herecký koncert na javisku, zaznelo tradičné realistické herectvo vo svojej čistote a kráse. Herci za svoje výkony boli odmenený dlhotrvajúcim potleskom. O hladné herecké, ale aj divácke žalúdky sa aj tentoraz postarali matiční kuchári, ktorí pripravili tradičný divadelný guľáš. Vo večerných hodinách vyhlásil podpredseda MS Marek Nemec výsledky diváckeho hlasovania a tak sa v bronzovom pásme ocitli nasledovné divadelné súbory: Divadelný súbor Divosud z Rimavskej Soboty a Divadelný súbor Dolky z Liptovských Kľačian, v striebornom pásme boli vyhlásené tieto súbory: Ľubeľské ochotnícke divadlo Kolomana Ondreja Urbana z Ľubeľe, Divadelný súbor Katalpa z Hnúšte a Divadelný ochotnícky súbor Braxatoris z Krupiny. Absolútnym víťazom a nositeľom Putovnej ceny MUDr. Ivana Stodolu sa stalo Divadlo Štefana Kvietika z Krupiny. Odniesli si drevenú plastiku z dielne významného liptovského ľudového umelca, matičiara Ivana Líšku. Festival bol ukončení tanečnou zábavou, na ktorej bola vyhlásená tombola a tak ako veselo festival začal, tak veselo sa aj skončil.
Záverom Marek Nemec povedal: „Zo začiatku sa nášho festivalu zúčastňovali len kolektívni členovia Divadelného odboru MS, som rád, že v posledných ročníkoch prejavili záujem o podujatie aj iné ochotnícke súbory, ktorí nie sú členovia nášho záujmového odboru MS. Náš festival tak získava meno aj medzi ostatnými divadelníkmi na Slovensku. Úlohou nášho festivalu je nie len prezentovať svoju tvorbu, ale aj nadväzovať nové kontakty, spájať ľudí, ktorí milujú divadlo a obetujú mu svoj voľný čas a aj v tom je jedno z poslaní Matice slovenskej.“ Tajomník Divadelného odboru MS Peter Vrlík dodal: „Herec na javisku plače, smeje sa, umiera a znovu vstáva, odovzdáva kus seba, čiastku svojej identity, snaží sa diváka rozosmiať, alebo rozplakať, to je jedna z hlavných úloh herca a divadla. Nám sa to v Liptovskom Mikuláši každý rok darí a preto si prajem, aby javisko v Kultúrnom dome v Palúdzke nikdy nezapadlo prachom a vítalo divadelníkov na Divadelnom festivale MUDr. Ivana Stodolu.“
Viktor PODHORANSKÝ
,
