V Dome Matice slovenskej v Galante 10. februára 2025 privítali dvojicu spisovateľov z Liptovského Miluláša, Štefana Packu a Petra Vrlíka. Obaja autori sú dlhoročnými členmi miestneho odboru Matice slovenskej v meste medzi horami. Sú aj členmi Spolku slovenských spisovateľov a Rázusovie klubu spisovateľov. Účastníkov besedy oboznámili so svojou literárnou tvorbou a Štefan Packa aj so svojimi výtvarnými a Peter Vrlík divadelnými aktivitami. V úvode besedy autorov privítal riaditeľ Domu Matice slovenskej Peter Schvantner a besedu viedol predseda MO MS Ľubomír Kmeť.
ŠTEFAN PACKA sa po celý život venoval okrem hotelierskej profesie literatúre, výtvarnému umeniu a publicistike. Vydal dvadsať kníh s tematikou poézie, gastronómie, výtvarného umenia a Tatier. Viaceré jeho knihy zarezonovali v širokej čitateľskej verejnosti. Fotopublikácia Tatry naše malebné vyšla v dvoch vydaniach v rekordnom náklade 100 000 výtlačkov. Autorom fotografií bol Milan Legutky a jej textovú časť tvoria básne a eseje Štefana Packu. Erotická kuchárka vyšla v troch vydaniach, tretie vydanie vydala v Braillovom písme Knižnica pre nevidiacich v Levoči. Účastníkom besedy predstavil aj fotopublikáciu Tatry čarovné. Autorom fotografií v knihe je vynikajúci horský fotograf Vladimír Bárta. Každú zo stovky fotografií sprevádzajú poetické texty Štefana Packu. Aj vďaka kvalitnému prekladu textov do angličtiny kniha vzbudila pozornosť na knižných veľtrhoch v Londýne a v Prahe. Po vydaní tejto knihy mu literárna kritika priradila prívlastok „Básnik Tatier“. Svoje obrazy, vytvorené technikou koláže, vystavoval nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí (Rijeka, Krakov). Príjemným prekvapením pre účastníkov podujatia bola improvizovaná výstava jeho koláží v Dome MS. Zaujalo aj jeho rozprávanie o ostatnej svetovej výstave EXPO Dubaj, kde reprezentoval slovenskú gastronómiu ako predseda občianskeho združenia Liptovské droby. Pre väčšinu prítomných bola zaujímavá informácia autora, že pred polstoročím pôsobil ako hotelier práve v Galante, na podnikovom riaditeľstve Reštaurácií a neskôr ako vedúci reštaurácie Bystrica. V tomto období, konkrétne v roku 1971, vydal v Galante aj svoju prvú básnickú zbierku Deň na dne.
PETER VRLÍK sa v Matici slovenskej angažuje od roku 1990. V rokoch 1990 – 1992 bol predsedom Rady Matičnej mládeže Slovenska. Za dlhoročnú obetavú prácu bol ocenený Zlatou cenou MS. V súčasnosti pracuje v Dome Matice slovenskej v Liptovskom Mikuláši. Ako spisovateľ sa venuje najmä slovenskej histórii. Vydal niekoľko kníh povestí a rozprávok (Zbojnícke príbehy a povesti, Rozprávanie o Kriváni, Z liptovskej truhlice, Jožko Piťo– najslávnejší interpret ľudových piesní a ďalšie). Venuje sa aj historickej téme slovanstva. V spoluautorstve s Petrom Mišákom vydali úspešné knihy Rozprávanie spod slovenskej lipy a Povesti a príbehy podkarpatských Rusínov. Ostatná publikácia Petra Vrlíka Najstaršie slovenské báje, legendy a povesti vyšla v Matici slovenskej v roku 2023 v pôsobivej grafickej úprave. Mnohí diváci poznajú Petra Vrlíka ako divadelníka. Začínal v Divadle mladých v roku 1987, neskôr pôsobil v Divadelnom súbore Gašpara Fejérpataky Belopotockého, potom založil a doteraz vedie Matičnú divadelnú ochotnícku scénu (MADOS) pri Dome MS v Liptovskom Mikuláši. Súbor naštudoval desiatky divadelných hier a úspešne absolvoval stovky vystúpení v rôznych regiónoch Slovenska. Peter Vrlík je autorom mnohých hier, v ktorých aj účinkoval ako herec a niektoré aj režíroval. Spomeniem aspoň niektoré: Tatrínska sednica, Tŕnistá cesta Štúrova, Ako Palučania župana vítali, Jánošík – od kolísky po šibenicu, Súd a posledná poprava v Liptove zbojníka Mateja Tatarku, Zrod národa, Dúšok živej vody). Publikoval aj množstvo článkov v rôznych periodikách, v ktorých sa sústredil na málo známe, zabúdané stránky dejín Slovenska.
Obaja autori zodpovedali celý rad zvedavých otázok galantských matičiarov. Tých zaujímalo, ako vznikajú knihy, ako sa dá zosúladiť občianske zamestnanie s písaním kníh a nechýbali ani otázky o súčasnom stave našej kultúry. Spisovatelia vo svojich odpovediach uviedli, že pre Slovensko je dôležité, aby sme nezabúdali, ako ťažko sa rodilo samostatné milované Slovensko. V súčasnosti je medzi ľuďmi veľa nevraživosti, mnohí politici vnášajú do každodenného života veľa neprávd a pokúšajú sa rozoštvávať slovenský národ. Obaja autori zdôraznili, že práve v zložitej spoločenskej situácii má literatúra a umenie nezastupiteľnú úlohu.
V závere besedy autori darovali Domu Matice slovenskej kolekcie svojich kníh a Štefan Packa venoval riaditeľovi Petrovi Schvantnerovi obraz s názvom MISIA s motívom príchodu sv. Cyrila a Metoda na naše územie. Galantskí aj liptovskí matičiari si navzájom zaželali veľa úspešných podujatí a zaviazali sa aktívne šíriť matičné a národné myšlienky. Aj spisovatelia boli obdarovaní zaujímavými knihami, medzi ktorými nechýbala krásna publikácia „90 rokov miestneho odboru Matice slovenskej v Galante“.
Igor Brezina –Foto: MO MS v Galante