„Tak sme po ťažkej ceste zastali aj s celou perepúťou pred ich domom. Bojazlivo sme sa spýtali. Či nás prijmete? Zvítali sme sa s plačom, ako vlastní a veru boli sme tam ako doma.“ /Zo spomienok Margity Pavlendovej v knihe O čom sa v Hrušove rozprávalo/
Od ukončenia 2. svetovej vojny a víťazstva nad fašizmom už uplynulo 80 rokov čo je v dožití veku človeka pomerne významné výročie. V prípade spomienok na vojnové časy hrôzy, utrpenia a nespočítateľných škôd na ľudských životoch i majetkoch je to oveľa hlbšie. Aj keď priamych účastníkov je čoraz menej, ich osudy ostávajú živé. Je potrebné si ich pripomínať, ale najmä uctievať tých, ktorí za našu slobodu obetovali to najdrahšie – svoj život. Spôsobov na vyjadrenie úcty a vďaky je niekoľko, pričom podstata ostáva väčšinou rovnaká. Pri tejto príležitosti Matica slovenská v spolupráci s MO Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, obcou, TJ Partizán Hrušov a Hontiansko ipeľským osvetovým strediskom Veľký Krtíš zorganizovali tradičný turistický Pochod vďaky. Podujatie má už takmer 40 rokov pričom sa spočiatku organizovalo po trase z Hrušova na hrad Čabraď, no v posledných rokoch sú to aj iné trasy oboznamujúce významné miesta vojnových udalostí a histórie. Vojna svojím krutým spôsobom vstupu do života ľudí spôsobila množstvo obetí, pričom neraz priniesla aj činy spolupatričnosti a vzájomnosti. Jedným z príkladov je aj vynútená evakuácia obyvateľov Horného a Dolného Badína, Čabradského Vrbovku, Seliec, Drienova, ktorí museli nečakane opustiť svoje domovy. Čabradské hory a údolie Litavice sa totiž stalo územím tvrdého odporu Nemcov pred postupujúcou Červenou armádou. Bol predpoklad dlhotrvajúcich bojov a tak vojaci nútili obyvateľov, aby opustili svoje domovy, lebo im hrozí nebezpečenstvo. Rodiny narýchlo zobrali najpotrebnejšie veci, naložili na vozy a vybrali sa cez frontovú líniu na oslobodené územie. Bola to strastiplná a nebezpečná cesta, ale na druhej strane našli pochopenie a pomoc u hrušovských rodín. Vo vyše tridsiatich domácnostiach sa osadenstvo rozšírilo, všetci sa museli podeliť i s tým málom čo mali, veď pomoc núdznym im nebola cudzia a evakuantom pomohli. Vznikali nové priateľstvá, úzke vzťahy, z ktorých mnohé pretrvali doteraz. Organizátori sa rozhodli trasu tohtoročného pochodu nasmerovať po tejto ceste ako spomienku i na obnovenie niektorých už zabudnutých vzťahov, pričom si pripomenúť i iné historické fakty. Účastníci sa stretli 8. mája 2025 pri pomníku padlých v Hrušove, kde položili veniec a kvety. Po krátkych príhovoroch predsedu Krajskej rady Matice slovenskej Jána Brloša a predsedníčky MO Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Anny Bendíkovej sa spoločne autami presunuli do Čabradského Vrbovku. Zastavili sa pamätnej tabuli bratov Michala a Pavla Mudroňovcov, ktorí sa tu narodili pred 130 rokmi. Obidvaja ako významní advokáti, chránili najmä chudobných. Pavol bol aj významný národný buditeľ a zakladajúci člen Matice slovenskej. Tu ich čakali predstavitelia samosprávy a skupina obyvateľov obce. Po priblížení života národovcov a krátkom občerstvení cesta viedla do malej dediny Drienovo, kde už 125 rokov odpočíva ďalší národovec a štúrovec Ján Rotarides. Pri jeho hrobe, od tohto miesta už pochodujúcich, privítala starostka obce za prítomnosti starostiek z H. a D. Badína. Ako pri Mudroňovcoch, tak aj tu položili ako znak úcty veniec. Po zastavení na obecnom úrade sa skupina už pešo vybrala po ceste, ktorou pred 80 rokmi utekali obyvatelia tunajších dedín. Takmer tridsať členná skupina sa okrem Hrušovčanov, rozrástla o Badínčanov, Pukančanov, Krtíšanov a iných. Po trase spomínali na vojnové udalosti, ale obzreli si hrad Čabraď /z diaľky/, prírodné zaujímavosti, pozostatky bývalého mlyna, meandre Litavice, čabradské lesy. Rôznogeneračné zoskupenie dorazilo do cieľa svojej cesty na hrušovských lazoch v poobedňajších hodinách. Symbolicky ukončili trasu pri usadlosti, kde bola dakedy ubytovaná jedna z utekajúcich rodín. Organizátori a domáci Benkovci pripravili občerstvenie, pričom prišli aj starší, ktorí by už pešiu túru nezvládli. Spomínanie, neformálne rozhovory a spoznávanie bolo peknou bodkou za zaujímavým dňom. Pochod vďaky bol súčasťou projektu S úctou a vďakou, ktorý bude pokračovať ďalšími podujatiami k významnému výročiu.