Karol Murgaš bol najprv profesorom, potom riaditeľom gymnázia v Košiciach. To prvé siaha do dusnej poroby predprevratového Slovenska, keď ako národný buditeľ sa skrýval pod cudzím a natisnutým mu menom Anzelm Hegeduš, to druhé patrí do slávnych začiatkov prevratom vzniknuvšej Republiky Česko-Slovenskej. V obidvoch prípadoch Murgaš bol viac ako profesorom, viac než obyčajným riaditeľom. Práve v tom sa prejavil jeho veľký duch, že konal spôsobom hodným uznania. Vzorne plnil svoje školské povinnosti. Vyvíjal i mimo školy takú bohatú sociálnu a národnú činnosť, ktorá naveky ostane ozdobou jeho mena a pilierom slovenského života v československom štáte.
Rodák z Tajova (*18.3.1881), neďaleko B. Bystrice, kde i maturoval na gymnáziu, vybudovanom Moysesom, zakotvil v reholi sv. Norberta u premonštrátov. Po skončení noviciátu v Jasove, bohoslovia i univerzity v Budapešti, zaujal profesorskú postať na premonštrátskom gymnáziu v Košiciach. Nadaný profesor – kňaz i v prostredí nie veľmi priaznivom prebíjal sa silno dopredu. Jeho mienka bola smerodajná pri vyučovaní matematiky i fyziky. Tam zastarané teoretizovanie nahradil životnými príkladmi zo súčasnej vedy technickej i obchodnej, vo fyzike zaviedol fyzikálne cvičenia. Okrem svojho odboru venoval sa spevu a hudbe. V školskom roku 1910-1911 vzal do svojich rúk gymnaziálny orchester, ktorý jednostranným šovinizmom vedený, hrával len maďarské nôty. Murgaš pod kepienkom zvyšovania úrovne lámal chorobnú tradíciu, ako svedčí i referát výročnej správy „počet členov zvýšil sa na tridsať a odchylne od terajšieho zvyku – okrem maďarských pesničiek vzal si do programu i pestovanie klasických kusov.“ Obecenstvo si obľúbilo Murgaša ako prvého kazateľa a najučenejšieho človeka mesta Košíc. Takéhoto človeka chceli mať Košice i vo svojom mestskom zastupiteľstve. Tak sa stalo, že profesor Murgaš na kandidátke Zichyho Ľudovej strany, pred vypuknutím svetovej vojny bol zvolený do zboru mestských otcov. Na novom pôsobisku sa Murgaš preukázal skvele. Priamo zasahoval, aby mesto zaopatrené bolo najnovšími vymoženosťami technickej vedy. Jeho právnické skúsenosti, získané v mestských korporáciách boli výdatnou pomocou potom pri štátnom prevrate, bez nich správa mesta nebola by prešla tak ľahko do rúk slovenského starostu Mutňanského, bez nich ani školstvo so svojimi internátmi nebolo by tak skoro prešlo do služby slovenského života. Murgaš za pomoci svojho priateľa Mereša a ním usporiadanej zbierky medzi americkými Slovákmi, založil a otvoril v Košiciach študentský internát 1. septembra 1921, prechodne použijúc k tomuto cieľu budovu mestského chudobinca na Peštianskej triede (dnes Južná trieda). Internátu takto vydupanému zo zeme potom prišli na pomoc i úrady, menovite minister s plnou mocou pre správu Slovenska Martin Mičura a košický župan Ján Rumann. Riaditeľ Murgaš mal plné ruky roboty i mimo školy. Bez jeho výdatnej pomoci nemohli sa zaobísť ani úrady. V delimitačnej komisii, ktorá ustaľovala hranice medzi Československom a Maďarskom, sa župani opierali o rady a vedomosti Murgašove, bez nich sotva by boli Košice naše! Pri súpise ľudu roku 1921, keď ľud bol zas balamutený, znova musel zachrániť situáciu Murgaš. Dali mu auto, týždeň chodil po okresoch v tej najväčšej zime a jedine jeho múdremu, niekde i ostrému vystupovaniu môžeme ďakovať, že slovenský ľud pri sčítaní prihlásil sa ku svojmu národu. Rozsiahla je jeho spolková činnosť v Matici slovenskej, v Národnom klube, v Červenom kríži, v Spolku profesorov Slovákov, v Združení slovenských odborových organizácii, skautskom hnutí a inde. Murgaš bol výborným znalcom ľudovej piesne. V lete chodil na salaše medzi vrchmi, neraz si tam zahral i na fujare, odtiaľ si prinášal i skvosty ľudových piesní. Ale i sám skladal, po dlhom vyhováraní sa priznal k dvom piesňam: „Šípová ružička sama kvitne v poli“, ktorá zľudovela už pred vojnou v okolí jeho rodiska. Druhá je „Šumná víla na mňa mihá očima …“, v ktorej ľudových prvkov je menej, jednako s obľubou sa spievala po celom Slovensku.
Prof. Karol Murgaš sa významne angažoval pri založení MO Matice slovenskej Košice. Jeho predsedom bol v rokoch 1921-1925. Jeho náhlou smrťou i jeho predchodcu Dr. Rumanna (obaja zomreli v r.1925) sa končí prvopočiatkové, priekopnícke obdobie činnosti tohto významného matičného subjektu.
Na počesť tejto významnej osobnosti, Karola Murgaša (18.3.1881-23.6.1925), bola na budove Gymnázia na Kováčskej ulici, dňa 26. júna 1970, odhalená pamätná tabuľa s bustou. Najväčšiu zásluhu na tom majú dvaja košickí matičiari, vtedajší riaditeľ školy prof. Ján Fečo a Dr. Ferdinand Šteliar, ktorý tu dlhé roky učil.
Ing. Mgr. Anton Meteňko, PhD.
