Miestny odbor Matice slovenskej v Martine si pripomenul 200. výročie narodenia člena mladšej štúrovskej generácie Mikuláša Štefana Ferienčíka.
V piatok, 1. augusta 2025 uplynulo 200 rokov od narodenia významného člena mladšej štúrovskej generácie, národnokultúrneho pracovníka, spisovateľa, novinára, redaktora, publicistu a v neposlednom rade zakladajúceho člena Matice slovenskej a člena Výboru Matice slovenskej Mikuláša Štefana Ferienčíka. Miestny odbor Matice slovenskej v Martine a Vedné ústredie Matice slovenskej si ho uctili spomienkovým podujatím pri jeho hrobe na Národnom cintoríne v Martine.
Úvodného slova a moderátorskej taktovky sa ujal vedecký tajomník Matice slovenskej, predseda Miestneho odboru Matice slovenskej v Martine Pavol Madura. V krátkosti predstavil Ferienčíkovu osobnosť a zdôraznil dôležitosť pripomínania si celej štúrovskej generácie, čo Matica slovenská systematicky robí od roku 2022, ktorý bol vyhlásený za Rok odkazu štúrovcov. Spomenul aj Ferienčíkových rovesníkov narodených v roku 1825 – Viliam Šulek, Daniel Vrahobor Maróthy, Samuel Bodorovský, Pavol Hečko a Juraj Langsfeld. Informoval, že na 1. augusta pripadlo tiež ďalšie štúrovské výročie: V roku 1845 totiž vyšlo prvé číslo Štúrových Slovenských národných novín. Podujatím Matica slovenská vzdala súčasne hold všetkým príslušníkom štúrovskej generácie.
Následne sa účastníkom prihovoril predseda Matice slovenskej Marián Gešper. Vyzdvihol nespočetné pozitíva, prínos a zásluhy štúrovskej generácie, bez ktorej by sme dnes nefungovali ako samostatný národ s vlastným štátom. Poznamenal, že v 19. storočí boli Slováci na rovnakej štartovacej čiare s národmi ako Lužickí Srbi, či Rusíni, pričom iba Slovákom sa podarilo dosiahnuť vlastnú štátnosť.
Vedecký pracovník Slovenského literárneho ústavu Matice slovenskej docent Pavol Parenička priblížil život a dielo Mikuláša Štefana Ferienčíka a jeho prepojenie na mesto Martin a Maticu slovenskú. Podrobne zmapoval jeho štúdiá, osvetlil kontakty s Jankom Franciscim a Štefanom Markom Daxnerom (spoločne iniciovali tzv. Liptovské žiadosti) a začlenenie do štúrovskej skupiny, rozobral jeho spisovateľské aktivity (vynikal v písaní veselohier).Zhrnul všetky Ferienčíkove aktivity v rámci Slovenského povstania v rokoch 1848 a 1849 (pôsobil aj ako kapitán dobrovoľníkov), aj v právnickej profesii. Zvlášť ozrejmil jeho matičnú činnosť a ukončenie životnej púte.
Na záver podujatia položil k hrobu veniec predseda Matice slovenskej Marián Gešper spoločne so zástupcami martinských matičiarov a účastníci zhromaždenia si spravili spoločnú fotografiu. Symbolicky sa matičiari zastavili ešte pri miestach posledného odpočinku Janka Francisciho a Štefana Marka Daxnera, ktorí spoločne s Ferienčíkom tvorili triumvirát mladšej štúrovskej generácie, upozornil docent Parenička. V zápätí sa matičiari presunuli na Medzinárodný krajanský festival Matice slovenskej pred jej sídelnú budovu.
Mgr. Jana Žumárová
Popis k fotografii:
Matičiari si pripomenuli osobnosť M. Š. Ferienčíka na Národnom cintoríne v Martine
Foto: Zuzana Madurová