Spomienke na rímskokatolíckeho duchovného, jezuitu, polyhistora, pedagóga a historika Samuela Timona patrí 7 apríl. Na tento rok pripadlo 285. výročie jeho úmrtia. Všestranne zameraný Samuel Timon sa narodil v Trenčianskej Turnej a vyše 15 rokov svojho života prežil v našich Košiciach. My sme si ho pripomenuli zastavením sa pred jeho pamätnou tabuľou na Hlavnej ulici, ktorá mu bola odhalená Maticou slovenskou a Mestom Košice v roku 2011.
Jeho mama Barbora Hrabovská pochádzala zo starobylého slovenského zemianskeho rodu a otec Ján bol úradníkom Uhorskej kráľovskej komory, kde spravoval panské majetky. Samuelovi bolo od mala vštepované slovenské povedomie. Gymnázium, študoval v Trenčíne, neskôr v Bratislave, kde už ako 18-ročný v roku 1863 vstúpil do Jezuitského rádu. Filozofiu a teológiu vyštudoval na Trnavskej univerzite. Popri štúdiu vyučoval gramatiku začínajúcich študentov v Skalici, v Trnave učil gramatiku a syntax, v Prešove poetiku a rétoriku. Po skončení štúdií ostáva na akademickej pôde a naďalej učí. V Trnave vydáva prvé dva zväzky rozsiahleho diela „Synopsis novae chronologiae regnorum Hungariae” – “Nový chronologický prehľad uhorských kráľov“ – ide o chronologický prehľad uhorského, chorvátskeho a dalmátskeho kráľovstva. V roku 1715 vydáva knižku podávajúcu prehľad o uhorských kardináloch „Purpura Pannonica” – “Panónske purpury“.
Pre nás je zaujímavý jeho pobyt v Košiciach. Pôsobí tu ako regent jezuitského seminára a profesor kontroverzistiky. Prednáša teológiu na Košickej univerzite. Z Košíc odchádza do Kluže v Sedmohradsku, kde žije v rokoch 1724-1726 a je regentom seminára. Jeho ďalším pôsobiskom je Užhorod, kde bol vicerektor seminára. Vracia sa znovu do Košíc do svojej staronovej funkcie regenta seminára. Ale je aj knihovník, poradca a kronikár rádového domu. Tu napísal svoje najvýznamnejšie dielo “Imago antiguae et novae Hungariae” – “Obraz starého a nového Uhorska”. Toto dielo sa stalo učebnicou dejepisu a zemepisu v Uhorsku a položilo základy kritickej historiografie v Uhorsku. Pripisuje sa mu autorstvo druhej najstaršej kroniky Košíc “Cassovia vetus ac nova” – “Košice staré a nové”, ktorá vyšla v roku 1732. V tých časoch bolo zvykom, že jezuiti svoje diela nepodpisovali, ale viaceré okolnosti poukazujú nato, že je viac ako možné, že autorom tejto kroniky je práve Samuel Timon. Za hovoria aj jeho predchádzajúce kronikárske diela. V Košiciach pôsobil do svojej smrti v roku 1736, ktorej predchádzali dlhotrvajúce zdravotné ťažkosti.
Samuel Timon patril k predstaviteľom “barokového slavizmu”. Ten obhajoval starobylosť Slovanov a autochtónnosť Slovákov v Karpatskej kotline. Oproti “podmaniteľskej teórii” bol Timon zástancom “pohostinskej teórie” o prijatí Maďarov. Podľa neho skôr ako začali Maďari podnikať svoje výpravy do Európy uzavreli spojenectvo so Slovanmi obývajúcimi poriečie Moravy, Váhu, Nitry a iných riek až po Tisu a dostali do užívania rovinaté kraje Uhorska pri Dunaji. Vo svojich spisoch a dielach dokazoval, že Slováci obývali územie Uhorska dávno pred príchodom Maďarov. Bol hrdý na svoj slovenský pôvod a dával to aj patrične najavo, aj keď mnohokrát si vyslúžil množstvo posmeškov od svojich maďarských spolubratov. Na svoju dobu bol neobvykle vzdelaný, mal vynikajúce znalosti z histórie, ovládal niekoľko jazykov. Pre istotu si napísal aj vlastný životopis, lebo sa obával oslavných rečí po jeho smrti. Osobnosť Samuela Timona a jeho dielo si rozhodne zasluhuje viac pozornosti.
Jedna z košických ulíc, ktorá v minulosti niesla mená -Hunyadyho ulica- a -ulica maršala Malinovského- bola v roku 1990 premenovaná na Timonovú ulicu.
Michal Matečka, riaditeľ DMS Košice
Foto: Martina Matečková
