Záujmový odbor Matice slovenskej REGIONALISTIKY a Oblastná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Košice sa rozhodli vo vzájomnej spolupráci organizovať podujatia, ktoré by pripomínali osloboditeľov Slovenska z radov jeho občanov. No nielen takých, ktorí padli v bojoch za oslobodenie vlasti, ale i preživších. Najviac z tých, ktorí sa v rámci I. ČSAZ v ZSSR pridali k oslobodeneckej Červenej armáde bolo práve z východného Slovenska. Členovia SZPB, Jozef Čop a Anton Meteňko sa rozhodli navštíviť obec Malá Lodina. Vo vojenských archívoch identifikovali dvoch padlých mladých mužov z tejto obce, Ondreja Maliara a Michala Vaľu. Po rozhovore so starostkou sa prípravy podujatia, určeného uctiť si týchto hrdinov rozbehli naplno. Svedčí o tom jeho vydarená realizácia v nedeľu 25.mája 2025.
Už pred začatím pietnej svätej omše za duše padlých Ondreja a Michala bol miestny rímskokatolícky kostol v Malej Lodine pripravený na bohoslužbu. Na čestnom mieste, ktoré určil Dalibor Ondrej, správca farnosti Veľká Lodina, boli obrazy padlých v bojoch za oslobodenie Slovenska Ondreja Maliara a Michala Vaľu, z oboch strán vlajky Slovenskej republiky a obce Malá Lodina. Medzi prvými do chrámu vošla Anna Čurilová, r. Maliarová, polosirota po padlom hrdinovi Ondrejovi Maliarovi. Pomaly sa svätostánok zapĺňal a o 10:30 sa omša začala. Stanislav Vinter, kaplán vo Farnosti Krista Kráľa, Prešov – Sekčov, ktorý omšu celebroval, mal primeranú kázeň, v ktorej odzneli povzbudivé slová a trefné poznámky k prítomným veriacim i neveriacim.
Po skončení omše nasledoval Pochod vďaky padlým hrdinom Ondrejovi Maliarovi a Michalovi Vaľovi (od kostola pred obecný úrad). Na jeho čele niesli obrazy (príbuzné oboch padlých) a vlajkonosičmi boli chlapi, tiež príbuzní oboch padlých.
Okolo 12:00 sa zaplnilo priestranstvo pred Obecným úradom obce Malá Lodina. Každý zaujal určené miesto, čestná stráž v pozore pri zahalenej tabuli. Moderátorkou podujatia bola Lucia Černáková. Keď začala Hymna Slovenskej republiky, na povel veliaceho Jaroslava Hodíka, sa spustila čestná salva!!
Moderátorka srdečne privítala hostí:
- Za SZPB: Katarínu Svatoňovú, tajomníčku Oblastnej organizácie SZPB Košice, Dušana Rybanského, podpredsedu Oblastnej organizácie SZPB Košice a predsedu ZO SZPB Annu Bašistovú Cvekovú, Košice Juh, členov Oblastnej organizácie Dušana Jurkáša a Jozefa Čopa.
- Za Záujmový odbor Matice slovenskej REGIONALISTIKY: Anton Meteňko, predsedu; Štefana Fejka, predsedu Dozorného Výboru tej istej organizácie; člena výboru Andreja Andrejčáka.
- Domácich: Adriánu Fečkovú, starostku obce Malá Lodina. Drahých pozostalých po padlých hrdinoch, zvlášť Annu Čurillovú s rodinou.
O úvodné slovo požiadala Adriánu Fečkovú, starostku obce Malá Lodina. S ďalšími príhovormi vystúpili Dušan Rybanský podpredseda Oblastnej organizácie SZPB Košice a Anton Meteňko, predseda ZO Matice slovenskej REGIONALISTIKY. V kultúrnom programe vystúpili Kysackí harmonikári pod vedením Jozefa Plichtu. V ich podaní zazneli známe vojenské pesničky i o Slovensku. Spomeňme známu východniarsku s aktuálne pozmeneným začiatkom vzťahujúcim sa k padlým „Štiricet perši ročok nastal, mili na vojnu kartu dostal …“
Ondrej Maliar a Michal Vaľa, padli pri oslobodzovaní Slovenska spod okupácie nemeckých nacistov a maďarských fašistov v roku 1945. Ich stručné profily referoval Jozef Čop. Česť ich nehynúcej pamiatke!
Nasledoval akt odhalenie pamätnej tabule padlým v bojoch za oslobodenie Slovenska, realizovali ho v trojici Fečková, Rybanský a Meteňko. Pod odhalenú tabuľu položili vence zástupcovia rodín po oboch padlých a za SZPB: Svatoňová, Rybanský a Jurkáš. Predseda ZO MS REGIONALISTIKY Meteňko symbolicky daroval obrazy padlých obci Malá Lodina.
Málo vídaným aktom sa stalo posvätenie odhalenej pamätnej tabule. Bolo zadosťučinením hlavne pre žijúcich pozostalých po padlých hrdinoch. Stalo sa tak až po 80-tich rokoch od ich smrti i ukončenia II. svetovej vojny v Európe. Plnohodnotný akt posvätenia realizoval Stanislav Vinter, kaplán vo Farnosti Krista Kráľa, Prešov – Sekčov. Pánboh zaplať otec Stanislav.
Dušan Rybanský, predsedu ZO SZPB Anny Bašistovej Cvekovej Košice Juh následne odmenil pamätnými listami spoluorganizátorov podujatia a pozostalých. Na záver podujatia zaznela z reproduktorov Sláva šľachetným… známejšia ako Kto za pravdu horí.
Moderátorka poďakovala všetkým prítomným za účasť i všetkým spolupracujúcim organizáciám. Adriána Fečková, starostka obce Malá Lodina pripravila pohostenie pre pozvaných hostí a odovzdala im pozornosť (balíček, v ktorom bola aj publikácia o obci Malá Lodina). Ešte si pripomeňme organizátorov tohto vydareného podujatia: Obec Malá Lodina, starostka Adriána Fečková; Oblastná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Košice, predseda Ján Dianiška, podpredseda Dušan Rybanský; Záujmový odbor Matice slovenskej REGIONALISTIKY, predseda Anton Meteňko; Rímskokatolícka farnosť Veľká Lodina, Dalibor Ondrej, správca farnosti; Policajný zbor SR, Obvodné oddelenie Kysak, riaditeľ Jarný; Klub vojenskej histórie „Krasnogvardejci“, vedúci Jaroslav Hodík a Kysackí harmonikári pod vedením Jozefa Plichtu..
Ing. Mgr. Anton Meteňko, PhD.
Ondrej Maliar a Michal Vaľa z Malej Lodiny,
padli pri oslobodzovaní Slovenska pred 80 rokmi
Dnes už vieme, že sloboda bola v druhej polovici apríla 1945 blízko, do kapitulácie nacistického Nemecka a konca II. svetovej vojny v Európe ostávali necelé 3 týždne. No v tom čase prebiehali aj na Slovensku veľmi ťažké posledné boje s nacistickými okupantmi. V Malofatranskej operácii sa vojsko I. Československého armádneho zboru v ZSSR prebíjalo cez masív Malej Fatry v smere Vrútky – Strečno a ďalej na Žilinu a Rajec „Na sklonku druhej svetovej vojny tu padlo vyše 1 500 príslušníkov nášho armádneho zboru. O urputnosti bojov len o vrch Polom, v jeho pôvodnej konfigurácii, svedčí ich trvanie od 18. do 22. apríla 1945, no najmä počet strát útočiacich jednotiek čs. armádneho zboru – 493 mužov za štyri dni.“ V týchto neľútostných bojoch padli pri oslobodzovaní Slovenska aj dvaja mladí železničiari, Ondrej Maliar a Michal Vaľa, ktorí sa narodili v Malej Lodine (dnes okres Košice okolie).
Ondrej MALIAR
Ondrej Maliar sa narodil 20.apríla 1917 v Malej Lodine, vtedy Rakúsko -Uhorsko (v súčasnosti okres Košice okolie, Slovensko), otec Andrej, matka Anna. Bol odvedený do armády, prezenčnú vojenskú službu absolvoval v Slovenskej armáde. V priebehu vojny sa oženil. S manželkou Annou Maliarovou, r. Sedlákovou mali dve deti Annu a Jozefa. Ondrej bol železničiar. Po vypuknutí II. svetovej vojny narukoval do Slovenskej armády, pôsobil ako strelník – strelec pešiak, cvičený pre ručné palné zbrane.
Podľa vojenských záznamov sa Ondrej dňa 25.februára 1945 hlásil v Poprade, v odvodovom stredisku I. Československého armádneho zboru v ZSSR. Ako bývalý vojak nemusel absolvovať základný výcvik a bol hneď zaradený do boja. Ďalej z týchto záznamov vo vojenských archívoch vyplýva, že Ondrej Maliar padol pri Strečne dňa 20.apríla 1945, presne na svoje 28.narodeniny. Ostala po ňom mladá vdova a dve vojnové polosiroty, dva a polročná Anička Maliarová (vydatá Čurillová) a jej ročný brat Jožko Maliar. Ondreja Maliara pochovali vo Vrútkach dňa 22.4.1945. Mal dokonca niekoľko hrobov, prvý, provizórny, vo Vrútkach pri železničnej stanici, druhý na verejnom cintoríne vo Vrútkach, napokon na Partizánskom cintoríne v Priekope. Pri exhumácii (preložení jeho pozostatkov a ich prevoze z verejného cintorína vo Vrútkach na partizánsky) boli prítomní otec Andrej, matka Anna i otcova sestra Anna. Navštívili aj miesta bojov na vrchu Polom pri Strečne. Miesto posledného odpočinku Ondreja Maliar je jeho potomkom veľmi dobre známe. Pri každej návšteve hrobu pribudne kytica kvetov, či zapálená sviečka.
Michal Vaľa
Michal Vaľa sa narodil dňa 5.októbta 1919 v Malej Lodine, vtedy okres Prešov v prvej Československej republike, v súčasnosti okres Košice okolie, Slovensko. Základnú vojenskú službu absolvoval v Slovenskej armáde. V roku 1943 sa oženil. Svadbu mali podľa tradícií u nevesty v susednom Ružíne (dnes obec zatopená vodami priehrady). V roku 1944 sa im narodil syn Milan. Podľa vojenských záznamov sa Michal Vaľa dňa 22. februára 1945 hlásil v Poprade, v odvodovom stredisku I. Československého armádneho zboru v ZSSR. Ako desiatnik nemusel absolvovať základný výcvik a bol hneď zaradený do boja ako príslušník 4. československej samostatnej brigády v ZSSR. Zo záznamov vo vojenských archívoch vyplýva, že Michal Vaľa padol v boji dňa 21.apríla 1945 v Malej Fatre. Jeho telesné pozostatky previezli do Martina. Je otázne, kde má hrob. V Ružíne po ňom ostala mladá vdova a malý synček Milan, vojnová polosirota.
Obidvaja rodáci z Malej Lodiny, Ondrej Maliar a Michal Vaľa, ktorí padli v krutých bojoch pri oslobodzovaní Slovenska si zaslúžia našu veľkú úctu!
Sláva padlým hrdinom!
Česť ich nehynúcej pamiatke!