Adam František Kollár


//Adam František Kollár

Miestny odbor Matice slovenskej v Kremnici si na literárnom pásme pripomenul živor a dielo významnej osobnosti Slovenska Adama Františka Kollára, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti vedy 18. storočia a považuje sa za jedného zo zakladateľov tereziánskeho osvietenstva. Bol knihovník, historik, pedagóg, filológ, publicista a dvorný radca Márie Terézie. Už počas svojho života bol považovaný za vedca známeho v celej Európe. Jeho meno sa objavovalo v biografických slovníkoch vedcov a učencov. Učenci 18. storočia, ho pre múdrosť a rozhľadenosť nazývali „slovenský Sokrates“. V tej dobe bolo nemysliteľné, aby sa dostal človek bez šľachtického titulu medzi vládnu vrstvu. Kollár to však svojou húževnatosťou dokázal.
Narodil sa 15. apríla 1718 v Terchovej. Po ukončení štúdiá na jezuitskom gymnáziu, v štúdiu pokračoval na lýceu v Trnave, kde vstúpil do jezuitského rádu Spoločnosti Ježišovej a štyri roky bol v noviciáte v Trenčíne. Venoval sa štúdiu teológie a súčasne východných jazykov najmä hebrejčiny, turečtiny a perzštiny. Krátko pred vysviackou nečakane z rádu vystúpil na odpor proti náboženskému útlaku a vyslúžil si tak nepriateľstvo jezuitov na celý život. V rokoch 1740 – 1742 študoval na filozofickej fakulte viedenskej univerzity. Mal veľkú záľubu v štúdiu jazykov. Ovládal latinčinu, gréčtinu, nemčinu, maďarčinu, francúzštinu, taliančinu a východné jazyky.
Po skončení štúdii mal A. F. Kollár rozsiahle vedomosti z filozofie, histórie a jazykov. Vo Viedni začal pracovať v archíve. Vďaka svojmu vzdelaniu, nadaniu pre vedu, jazykové znalosti a najmä pracovitosť, rýchlo služobne postupoval. Stal sa knihovníkom cisárskeho dvora a v roku 1774 riaditeľom Dvorskej cisárskej knižnice vo Viedni a dvorným radcom Márie Terézie. Bol zástancom absolútnej moci osvieteneckého panovníka. Vystupoval proti výsadám šľachty a cirkvi, Žiadal zlepšenie hospodárskeho postavenia poddaného ľudu a pričinil sa o zdanenie šľachty a cirkevných majetkov v Uhorsku, za čo mu šľachta hrozila vyhnanstvom. Inicioval založenie Akadémie – učenej spoločnosti na podporu prírodných vied a hospodárskeho rozvoja krajiny. Hlásal náboženskú znášanlivosť. Vypracoval návrh na reformu latinských gymnázií. Presadil na najnižšom stupni škôl používať materinský jazyk vzdelávaných detí. Reformu zdravotníctva ktorou sa nariadilo, že oficiálnu lekársku prax mohli vykonávať len lekári, ktorí získali medicínske vzdelanie na jednaj z univerzít. Menej známa je jeho básnická tvorba.
Mal značný politický vplyv na uhorskú politiku dvora cez Štátnu radu a panovníčku cisárovnú Máriu Teréziu, ktorá držala nad nim ochrannú ruku proti šľachte a cirkvi, ktoré si svojimi dielami znepriatelil. Za jeho prínos o zdanenie šľachty, cirkevných majetkov a za osobitné zásluhy, cisárovná obnovila Kollárovi šľachtictvo, ktoré mu prináležalo po predkoch z otcovej strany a darovala mu bývalý jezuitský majetok dedinu Kereszteny v Šopronskej stolici. O tom ako si ho Mária Terézia veľmi obľúbila svedčí aj skutočnosť, že sa mu sama ponúkla za krstnú matku jeho jedinej dcéry a aj sa ňou stala.
Adam František Kollár aj keď dosiahol vysokú kariéru, aj priazeň panovníčky, zostal hrdým Slovákom a vždy sa hlásil k slovenskému pôvodu. Zomrel vo veku 65 rokov 15. júla 1783 vo Viedni, kde je aj pochovaný.

Milan Rybársky
predseda MO MS

článok neprešiel jazykovou úpravou

 

2017-04-29T20:06:33+00:0029 apríla 2017 |Banskobystrický kraj|
X