Hrad a Novohrad

Lučenec, 9. 9. 2015

Tomáš Garrigue Masaryk, jeden z najväčších politikov Strednej Európy dvadsiateho storočia. Filozof, sociológ, pedagóg, politik, štátnik, novinár a prvý prezident ČSR. Tak ako iné významné osobnosti aj on je často raz vychvaľovaný a inokedy zas zatracovaný, no máloktorá postava našich dejín je však taká známa a akceptovaná aj v zahraničí, ako práve on. A hoci pochádzal z chudobného prostredia, ktoré patrilo ku kultúrne zaostalým, vďaka svojim schopnostiam a nadaniu dokázal sa dostať na štúdiá a získať hodnotné vzdelanie. Ako sám o sebe hovorieval, bol presvedčený ale nie zaslepený demokrat. Dnes sa viac spomína Masarykov čechoslovakizmus, no už menej jeho vrúcny vzťah k Slovensku. Kto dnes vie, že Masaryk bol členom pražského spolku slovenských študentov Detvan? Alebo o jeho inšpiratívnom pôsobení ako profesora pražskej univerzity na slovenských študentov a jeho vplyv na skupinu okolo časopisu Hlas. Svojou snahou spoznať život Slovákov sa výrazne líšil od svojich českých kolegov, pre ktorých bolo Slovensko skôr exotickou a neznámou krajinou a mnohí si Slovákov mýlili s južnými Slovanmi . Známe sú jeho pobyty v Bystričke pri Martine, ako aj na zámku v Topoľčiankach, odkiaľ podnikal mnohé výjazdy po Slovensku. A práve 85.výročie jedného z takýchto pobytov si v týchto dňoch pripomíname aj v Novohrade, zaujímavou výstavou. Prezident prvej československej republiky T.G.Masaryk navštívil Novohrad v roku 1930 a zdržal sa tu niekoľko dní, z ktorých fotografie zachytávajúce atmosféru tých dní si môžete pozrieť v priestoroch Domu Matice slovenskej. Vystavené snímky pochádzajú z Hradného archívu Národného múzea v Prahe a kurátorkou výstavy je vedúca archívu, pani doktorka Milena Běličová. Spoluorganizátormi výstavy sú Obec Praha a Obec Políchno. Autorom fotografií je Jan Šrámek, ktorý Masaryka fotografoval pri všetkých oficiálnych cestách a väčšina z nich nebola doteraz publikovaná. Okrem života prvého prezidenta, môžeme na týchto fotografiách nájsť aj obrazy tej doby, oslavy, heslá aj vtedajšiu módu. Na snímkach môžeme vidieť Masaryka nielen ako politika, ale môžeme nazrieť aj do jeho súkromného života, lebo rodinný život a rodina hrala v jeho živote veľmi dôležitú úlohu. Vystavené snímky sú výberom fotografií z fondu Hradného fotoarchívu, ktorý má cca desať tisíc fotografií. Jedinečný súbor negatívov na skle, či celuloide spolu s pozitívami na kartóne v podobe kartotékových lístkov vznikal v tlačovom odbore ministerskej rady a bol odborne spracovaný a sprístupnený v Archíve Národného múzea. Digitalizáciu fotoarchívu, na základe ktorej mohla byť výstava realizovaná, ako aj vydanie rovnomennej knižnej publikácie umožnila grantová podpora. Na Slovensku sa táto výstava zatiaľ predstavila len v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Mnohí Slováci zazlievajú Masarykovi, že neuznával slovenský národ a slovenskú osobitosť a že chcel Slovákov počeštiť . Masaryk – človek, vedec a politik mal tiež svoje chyby tak, ako ani Československá republika nebola dokonalá, ale Slováci aj vďaka T.G.Masarykovi a Československej republike urobili za krátkych dvadsať rokov mnoho krokov vpred. Na konci tridsiatych rokov prekvitali na Slovensku školy vrátane univerzity, vychádzali slovenské knihy a časopisy v takom množstve ako nikdy predtým, vznikli múzeá, divadlá, pracovali kultúrne aj vzdelávacie spolky. Dorástla slovenská nová mladá a vzdelaná generácia, ktorá sa po odchode českej inteligencie dokázala presadiť tak v hospodárskom živote, ako aj vo vede, kultúre i politike. A kto by v takýto priaznivý obrat pre slovenský národ bol v roku 1914 dúfal?

Alena Rezková
Dom Matice slovenskej v Lučenci

článok neprešiel jazykovou úpravou