Matičiarske priateľstvo bez hraníc

Štúrovo, 30. 5. 2015

O tom, že miestne odbory Matice slovenskej žijú kultúrou – niet pochýb. Svedčí o tom i opätovné stretnutie matičiarov zo Štúrova a Trenčianskej Teplej, ktoré začalo v roku 2013 v rámci projektu „Bratské pozdravenie a pokračuje každoročne spoločnými podujatiami.
Tak je tomu i v tomto roku, keď MO MS a SNS v Štúrove pripravili dňa 30. mája 2015 na pešej zóne v Štúrove „Tradičné májové stretnutie“ a ľudovú veselicu, na ktoré pozvali aj nás –spriatelený MO MS z Trenčianskej Teplej a našu folklórnu skupinu Teplanku. Pozvanie nás veľmi potešilo a spoločne s Marikou Vavreczkou – tajomníčkou MS v Štúrove sme začali vymýšľať program návštevy, ktorú sme si predsavzali uskutočniť na 2 dni a navštíviť tak i našich priateľov Slovákov v Maďarsku.
Nastal deň „D“ – 30. máj, keď autobus plný matičiarov z Trenčianskej Teplej a tiež ich kamarátov z Trenčianskych Teplíc vyrazil do Štúrova. Cesta v dobrej nálade ubehla pomerne rýchlo a ani sme sa nenazdali a už prišlo priateľské zvítanie na matičnom dvore v Štúrove, kde v plnom prúde prebiehala príprava večernej ľudovej veselice. Nasledovalo ubytovanie v penzióne Európa a potom návšteva obce Bíňa severne od Štúrova, nachádzajúcej sa na riečnej terase Hrona. Toto územie sa spomína v súvislosti s výpravou rímskych légií proti dobyvačným germánskym kmeňom, ktorej sa zúčastnil aj samotný cisár Marcus Aurelius. V intraviláne a extraviláne obce sa nachádza rozsiahle zemné opevnenie pozostávajúce z troch pásiem zemných obranných valov a priekop. Vznik tohto opevnenia sa dáva do súvisu s bojom o nástupníctvo na uhorský kniežací stolec v roku 997 medzi nitrianskym kniežaťom Štefanom a šomoďským kniežaťom Kopáňom.
Najstaršou pamiatkou obce sú dve sakrálne stavby – kostol Nanebovzatia Panny Márie a románska rotunda Dvanástich apoštolov. Kostol bol postavený začiatkom 13. storočia v doznievajúcom románskom slohu s prvkami gotiky a ide o jednoloďovú baziliku s dvoma vežami. Rotunda pochádza už z 12. storočia, riešenie jej interiéru nemá na Slovensku obdobu. Apsida je tvorená výklenkom v múre a zvýrazňuje ju triumfálny oblúk presahujúci do priestoru lode. Vnútorné steny sú navyše členené 12 výklenkami s polkruhovým zakončením a zachovali sa tu aj vzácne nástenné maľby vysokej úrovne z obdobia okolo roku 1220. Obidva tieto kostoly boli súčasťou kláštora premonštrátov a dal ich postaviť komes Omodej z rodu Hunt-Poznanovcov. Bíňa bola jedným z centier kresťanstva, vzdialených len pár kilometrov od vtedajšieho hlavného mesta a sídla arcibiskupa – Ostrihomu.
Oboma vzácnymi stavbami nás sprevádzal miestny pán farár pre ktorého, ako aj pre nás všetkých bolo hlbokým zážitkom zaspievanie marianskych piesní členkami FS Teplanka a to i vďaka výbornej akustike v kostole a tiež v rotunde.
Cestou späť do Štúrova nás pani Vavreczká upozornila na majestátny pamätník obetiam 2 svetovej vojny pri obci Kamenín tvorený dvoma vysokými pylónmi a doplnený tiež tankom T 34. Súčasne v tejto oblasti sa nachádzajú Kamenínskeslaniská – unikátna lokalita s vysokým obsahom solí v pôde, kde sa miestni hospodári rozhodli obnoviť pastvu domácich zvierat a zachovať tak priaznivý stav vzácnych slanísk.
Po príchode do Štúrova nasledovala príprava členov folklórneho súboru na vystúpenie na pešej zóne, kde okrem našich folkloristov vystúpil spevácky súbor z Gbeliec, detský folklórny súbor z Vinodolu a ženská skupina s country tancami. Všetci účinkujúci podali vynikajúce výkony ocenené mohutným potleskom.
Po vystúpeniach na pešej zóne nasledovala ľudová veselica na matičnom dvore až do neskorých večerných hodín. Jediva a pitiva bol dostatok a najviac bolo dobrej nálady a veselosti všetkých prítomných, preto sa nikomu ani nechcelo ísť spať. Nakoľko však v nedeľu nás čakala cesta do Maďarska, muselo nastať i lúčenie s poďakovaním za nádherne prežitý sobotný deň.
Nastalo nedeľné ráno, ako i príchod starostu Ing. Milana Bereca z Trenčianskej Teplej a ihneď po zvítaní sa a bohatých raňajkách sme štartovali na prehliadku Vyšehradu. Je to jedna z najmalebnejších častí Maďarska, kopírujúca líniu Dunaja, kde predkovia zanechali množstvo pamätihodností – Dolný hrad, Vodná Bašta, Kráľovský palác, nachádzajú sa tu i termálne liečivé a minerálne vody.
Výhľad z Kráľovského paláca na úchvatnú scenériu tvorenú zákutiami Dunaja je skutočne nezabudnuteľný. Podobne návšteva malebného mestečka Szentendre – bydliska maliarov, sochárov a iných umelcov nás očarila úzkymi uličkami dláždenými kamennou dlažbou, množstvom obchodíkov s umeleckými predmetmi, kostolmi, múzeami, galériami pripomínajúcimi mestečká pri brehu Jadranského mora.
Po prehliadke tohto čarovného miesta naša púť pokračovala návštevou Pilišských Slovákov do obce Mlynky, kde nás v Slovenskom dome privítala pani Marta Demjénová – predsedníčka Združenia Pilišských Slovákov a predsedníčka Slovenskej samosprávy v tejto obci spoločne so svojimi spolupracovníkmi.
Po milom zvítaní sa, krátkom spoločnom programe a obhliadke sídla miestnych a regionálnych slovenských organizácií v tomto kultúrnom stánku prišlo ďalšie lúčenie s priateľmi a pokračovanie našej cesty po Pilišských vrchoch k ďalším priateľom do obce Pilisszentlászlo – Senváclav. V tejto príťažlivej obci dýchajúcej históriou nás už očakával predseda tamojšej Slovenskej samosprávy pán Rudo Fraňo, známy to spisovateľ, prekladateľ a vydavateľ, regionálny historik a verejný činiteľ.
Oboznámil nás so svojou rodnou obcou, jej históriou, verejným životom, ako i príchodom slovenského obyvateľstva pred 300 rokmi.
Dobrosrdečná slovenská pohostinnosť pretrvávajúca v tejto oblasti sa opäť prejavila i pri našom príchode a návšteve Jánošíkovej krčmy, ktorú pán Fraňo prevádzkuje pod týmto hrdým slovenským názvom viac ako 30 rokov.
Ako spomienku na literárne dielo pána Fraňa sme si odniesli niekoľko z jeho kníh v slovenskom jazyku a samozrejme mnoho nezabudnuteľných zážitkov z tejto návštevy.
Naše tohtoročné stretnutie sme ukončili v Štúrove rozlúčkou s pani Vavreczkou, ktorá nás na tomto našom putovaní sprevádzala a oboznamovala nás tak s históriou, ako i súčasnosťou a rôznymi zaujímavosťami slovenského i maďarského národa, na prehĺbenie nášho priateľstva a prísľub ďalšieho stretnutia. Melancholickú náladu a mraky z našich tvárí po rozlúčení sa zahnali matičiari množstvom vtipov a tak sme sa v pohode a bezpečne dostali domov, tešiac sa na opätovné priateľské srdečné stretnutie.

RNDr. Zuzana Sklenárová
predseda MO MS

článok neprešiel jazykovou úpravou