O Matici slovenskej píše v Slovenských pohľadoch jej predseda M. Tkáč


//O Matici slovenskej píše v Slovenských pohľadoch jej predseda M. Tkáč

[Lyrický žáner reprezentujú ukážky z novej básnickej tvorby Andrijana Turana, Igora Válka, Mariána Grupača a srbského básnika Jeremija Lazareviča v preklade Miroslava Demáka.
Bratislava 16. januára (TASR) – Prvé tohoročné číslo mesačníka Slovenské pohľady (na literatúru, umenie a vedu) vyšlo s novou grafickou vizážou obálky, nenápadne upravenou grafikou textu, no v tradičnom formáte. Jeho obsah uvádza rozsiahlejšia stať predsedu Matice slovenskej Mariána Tkáča. Článok má hlavný názov Ako nevymrieť a podnázov Výzvy a vízie pre Slovensko a Maticu slovenskú. Obsah úvodníka charakterizuje uvedený podtitul. Autor okrem iného v ňom napísal: „Fakt, že Matica prežila a prežíva napriek útokom zo všetkých strán – i zvnútra -, je zrejme naším najväčším úspechom. A útoky zvnútra, nepodaná, dokonca odmietnutá ruka k pokoju a bratskej láske, bolia najväčšmi, svätoplukovské prekliatie nás najväčšmi oslabuje. (…) A tak Matica preniká na verejnosť zväčša ako hráč súci na opovrhnutie. Škandalizujú nás aj vtedy, keď sa vyrovnávame so svojou minulosťou tak ako nik iný v tomto národe. Súdiť sa s bývalým šéfom, to nie je radosť, je to skôr hanba. Už nikdy nepripusťme, aby sa Matica zaplietla do nezodpovedného podnikania a narábania s peniazmi vôbec.“

V prevažnej časti rozsahu číslo publikuje príspevky, ktoré odzneli vlani 4. októbra na vedeckej konferencii k 170. výročiu vzniku Slovenských pohľadov. Sú to: zásadná historická štúdia Tomáša Winklera Hurbanove Slovenské pohľady, personálna esej Evy Fordinálovej Svetozár Hurban Vajanský – redaktor Slovenských pohľadov, filozofujúca esej Márie Bátorovej Slovenské pohľady – naša hrdosť – naša hanba, informatívny článok Pavla Pareničku Halašove registre Slovenských pohľadov a bilančná literárnohistorická štúdia Michala Harpáňa Slovenská vojvodinská literatúra v Slovenských pohľadoch (1989 – 2015).

Lyrický žáner reprezentujú ukážky z novej básnickej tvorby Andrijana Turana, Igora Válka, Mariána Grupača a srbského básnika Jeremija Lazareviča v preklade Miroslava Demáka. Žáner pôvodnej prózy je zastúpený poviedkami Ladislava Hrubého Krajina dlhotrvajúceho chladu a Petra Holku Babkin sen, z preloženej prózy sú to ukážky z tvorby dnes už skoro klasického lužickosrbského spisovateľa Jurija Březana v preklade Petra Čačka a satiricky ladená poviedka známeho ruského prozaika abcházskeho pôvodu Faziľa Iskandera Dumajúci o Rusku a Američan v preklade Dušana Kerného. Poviedku uvádza krátka esej F. Iskandera Vnútri slobody možno nájsť formy neslobody.

V pokračujúcej rubrike Sedem viet o siedmich knihách jej autor Bohuš Bodacz z pôvodnej slovenskej literatúry uvádza len jeden titul – novú detektívku Dominika Dána Kráska a netvor. V recenznej rubrike dominujú recenzia Ľuboša Svetoňa o zbierke esejí Etely Farkašovej Paralely a prieniky a recenzia Hany Koškovej o antológii slovenských autoriek z materskej krajiny a Dolnej zeme Eseje a štúdie.

V rubrike Literárny antikvariát je to úvaha Miloša Ferka o tvorbe britského spisovateľa konca 19. a začiatku 20. storočia M. R. Jamesa Popŕhlení písmenami, s podnázvom Temnoty textov M. R. Jamesa.

Rubrika Pripomíname si uvádza medailóny 14-ich januárových jubilantov, medzi nimi piatich osemdesiatnikov (Titus Kolník, Milan Polák, Pavel Rozkoš, Ernest Sirochman, Božena Lenčová) a jedného deväťdesiatnika (Arnošt Deák).

[teraz.sk; 16/01/2017; TASR ; Zaradenie: Kultúra]
http://www.teraz.sk/kultura/o-vyzvach-pre-maticu-slovensku-pise/238443-clanok.html

2017-01-17T16:27:20+00:0017 januára 2017 |Napísali a povedali o nás|
X