História Matice slovenskej


//História Matice slovenskej
História Matice slovenskej2019-10-25T15:34:03+00:00

Poslaním MS je rozvíjať a upevňovať slovenské vlastenectvo, prebúdzať a umocňovať národné povedomie Slovákov i krajanov žijúcich v zahraničí, prehlbovať vzťah občanov k slovenskej štátnosti. Prednostne získavať slovacikálne dokumenty, zhromažďovať, spracúvať, uchovávať, ochraňovať a sprístupňovať národné kultúrne dedičstvo, robiť základný slovakistický výskum, zúčastňovať sa na tvorbe a rozvoji miestnej a regionálnej kultúry. Združovať tvorcov a priaznivcov slovenskej kultúry a vedy vo svete. Zúčastňovať sa na propagácii Slovenskej republiky,  rozvíjať styky s európskymi a svetovými organizáciami pre otázky kultúry, národnej identity, duchovného života a ochrany všeľudských hodnôt. Zakladať doma i v zahraničí nadácie a fondy na podporu národného a kultúrneho života Slovákov a na oceňovanie najvýznamnejších tvorcov z vymedzených oblastí tvorivej činnosti. Vydávať pôvodnú slovenskú umeleckú tvorbu, vedecké diela a publicistiku, spolupracovať pri tvorbe učebníc a učebných textov niektorých predmetov spoločenských vied pre základné a stredné školy.  Zapájať mládež do kultúrno-tvorivého procesu a pestovať v nej národné, kresťanské, mravné a demokratické hodnoty.

Cieľom Matice slovenskej je pestovať v mládeži túžbu po poznaní národných dejín, kultúry a vzťah k národným tradíciám, pričom napomáha ich rozvoj. Uskutočňuje to predovšetkým vytváraním podmienok na všestranné vzdelávanie, podporou kultúrnych a iných záujmov a záľúb mládeže, rozvojom sociálnych kontaktov a zvyšovaním jej kultúry pre plnohodnotný spoločenský život. Spolupracuje s detskými i mládežníckymi organizáciami a, samozrejme, aj s krajanmi v zahraničí predovšetkým v osvetovej i kultúrnej oblasti, ale i v oblasti voľnočasových aktivít pre deti a mládež.

Matica slovenská od roku 1990 každoročne organizuje pre deti medzinárodný detský tábor v srdci Vysokých Tatier v Tatranskej Lesnej.

Každé tri roky Matica slovenská organizuje Matičný svetový festival slovenskej mládeže, na ktorom sa stretávajú  mladí ľudia z celého sveta. Absolvujú rôzne športové podujatia, divadelné, folklórne a hudobné predstavenia, ale navštívia aj kultúrne pamiatky Slovenska.

Matica slovenská svojím poslaním a postavením plní nezastupiteľnú úlohu v integrácii slovenskej spoločnosti bez rozdielu sociálneho postavenia, náboženského vierovyznania a politickej príslušnosti.

Z dejín Matice slovenskej

„Slovenská Matica je jednota milovníkov národa a života slovenského a jej cieľ: v členoch slovenského národa mravnú a umnú vzdelanosť budiť, rozširovať a utvrdzovať; slovenskú literatúru a krásne umenia pestovať a podporovať a tým i hmotný dobrobyt slovenského národa napomáhať a na jeho zveľaďovaní pracovať“
Stanovy Matice slovenskej, 1862 (§  1)

 

1861

V dňoch 6. a 7. júna na zhromaždení v Martine bola v prijatom Memorande národa slovenského aj požiadavka na založenie slovenského kultúrneho spolku. Zároveň sa ustanovil výbor, ktorý vypracoval stanovy Matice slovenskej.

1863

Ustanovujúce zhromaždenie Matice slovenskej sa konalo 4. augusta. Za predsedu bol zvolený biskup Štefan Moyses, za podpredsedu superintendent Karol Kuzmány.

1865

Národnú svetlicu, prvú budovu Matice slovenskej, slávnostne otvorili 8. augusta; bola financovaná z celonárodných grajciarových zbierok.

Za krátke obdobie činnosti rozvinula MS rozsiahlu zberateľskú a vydavateľskú činnosť. Zhromažďovala archívne, knižničné a muzeálne zbierky. Vydala 82 zväzkov kníh. Poskytovala štipendiá slovenským vedcom a študentom, pôžičky vyhoretým obciam, nadväzovala domáce i zahraničné kontakty. Dôstojne vstúpila do rodiny slovanských spolkov s podobným názvom, ako boli Matica srbská (1826), Matica česká (1831), Matica chorvátska (1842), Matica moravská (1849), Matica lužicko-srbská, Matica sliezska (1877), Matica haličsko-ruská a Matica bulharská.

1875

Uhorská vláda zakázala činnosť Matice slovenskej. Zhabala jej všetok majetok, finančnú základinu Matice roku 1885 poskytla Uhorsko-krajinskému slovenskému vzdelávaciemu spolku (MTKE), zbierky porozdeľovala do župných múzeí.

Pokusy o obnovenie činnosti MS boli neúspešné. Pokračovali v nej však iné spolky s celonárodnou pôsobnosťou, najmä Živena (1869), Kníhtlačiarsky účastinársky spolok (1870), Spolok sv. Vojtecha (1870), Slovenský spevokol (1872) a Muzeálna slovenská spoločnosť (1893).

1893

V Chicagu (USA) bola  založená Matica slovenská v Amerike.

1919

Činnosť Matice slovenskej bola obnovená. Tento proces sa začal vydaním dekrétu Vavra Šrobára 1. januára, pričom oživotvorujúce valné zhromaždenie sa konalo 5. augusta 1919. Matica nadviazala na predchádzajúcu prácu, začala budovať členskú základňu a zakladať vedecké odbory. Zriadila aj Ústredie slovenských ochotníckych divadiel, knižnicu a archív.

1922

Matica slovenská začala vydávať obnovené Slovenské pohľady, neskôr aj časopis pre deti Slniečko.

1932

Valné zhromaždenie 12. mája výrazne ovplyvnilo ďalšie smerovanie Matice slovenskej. Sústredila sa na národný program, zintenzívnila vedeckú a rozvinula bohatú vydavateľskú činnosť. Pre členskú základňu začala vydávať časopis Slovensko.

1941

Na pôde Matice slovenskej vznikol spolok Slovenská národná knižnica, jeho hlavnou úlohou bolo vyhľadávať, získavať a uchovávať slovacikálne tlačené dokumenty.

1943

Matica slovenská založila v Martine modernú tlačiareň Neografiu.

1948

Komunistický režim znárodnil Neografiu. V rokoch 1949 – 1953 politické orgány postupne zobrali Matici slovenskej vedeckú prácu, rozpustili jej členskú základňu a inštitúciu zredukovali na ústredie osvetovej práce.

Dovtedajšiu matičnú vedeckú činnosť presunuli do príslušných ústavov Slovenskej akadémie vied v Bratislave.

1954

Slovenská národná rada v apríli prijala zákon o Matici slovenskej, ktorým ju poštátnila a dala do pozície národnej knižnice a knihovedného ústavu.

1959

V argentínskom meste Buenos Aires založili Zahraničnú Maticu slovenskú, ktorej predsedom sa stal Jozef Cíger-Hronský.

1968

Politické uvoľnenie v spoločnosti prinieslo nádej aj na oživenie pôvodného poslania Matice slovenskej vrátane znovuobnovenia jej členskej základne a rozvoja starostlivosti o zahraničných Slovákov. Tento nádejný proces trval len krátko a bol zastavený v tzv. normalizačnom procese.

1973

Slovenská národná rada prijala 20. decembra zákon o Matici slovenskej, ktorý ju v podstate vrátil do stavu spred dvadsiatich rokov. Členská základňa bola zrušená, činnosť Matice slovenskej sa  znova sústredila v prvom rade na knihovníctvo, bibliografiu, biografiu, literárne múzejníctvo a archívnictvo.

1975

30. augusta otvorili v Martine na Hostihore novú, veľkoryso koncipovanú budovu Matice slovenskej, dielo architektov Dušana Kuzmu a Antona Cimmermana.

1990

V dňoch 10. – 11. augusta sa konalo oživotvorujúce valné zhromaždenie v Martine. Mnohí bývalí pracovníci, členovia a priaznivci sa opäť prihlásili k Matici slovenskej. Minister kultúry odvolal jej komunistické vedenie a  dočasným vedením Matice poveril Viliama Grusku. Na valnom zhromaždení zvolili za predsedu MS Ing. Jozefa Markuša, DrSc.

1991

26. júla Slovenská národná rada prijala nový zákon o Matici slovenskej, ktorý vytvoril priestor na jej postupný návrat od štátom riadenej inštitúcie k nezávislej ustanovizni. Výrazne sa rozvíja spolková súčasť Matice slovenskej a pretvára sa sieť jej pracovísk.

1992

Matica slovenská v spolupráci so Svetovým kongresom Slovákov po prvýkrát organizuje stretnutie mladých Slovákov z celého sveta pod oficiálnym názvom Svetový festival slovenskej mládeže. Konal sa v dňoch 12. – 19. júla v Martine. Matičný festival organizuje Matica slovenská každý tretí rok.

1993

Vznik samostatnej Slovenskej republiky bol zavŕšením dlhej etapy boja Matice slovenskej za slovenskú národnú identitu. Postupne sa plnia tézy Národného programu MS, koncipovaného v rokoch 1991 – 1992. Do lona Matice sa vrátila totalitným režimom zoštátnená tlačiareň Neografia, časopis Slovenské pohľady, niektoré zoštátnené matičné domy. Matica založila zbierku na Národný poklad a začala udeľovať ceny Nadácie MS.

1997

Zákonom z 13. februára, ktorý prijala Národná rada Slovenskej republiky, sa Matica slovenská stáva verejnoprávnou ustanovizňou, ktorá plní vymedzené štátne úlohy. Dňa 17. júla otvorili v Martine Svetový rok Slovákov.

2000

Národná rada Slovenskej republiky schválila tzv. knižničný zákon, ktorý bez účasti MS pripravil vtedajší minister kultúry Milan Kňažko. Zákon poškodil Maticu slovenskú a negatívne zasiahol do jej činnosti na viacero rokov. Musela opustiť sídelnú budovu v Martine na Hostihore, ale aj historicky prvú budovu – obidve pripadli do správy Slovenskej národnej knižnice.

2004

Valné zhromaždenie v Spišskej Novej Vsi prijalo Programové zámery na obdobie rokov 2004 – 2007 s výhľadom do roku 2010 a tiež Memorandum Slovákov doma i vo svete.

2007

Matica slovenská zorganizovala 1. európsky kongres slovanských Matíc, na ktorom sa zúčastnili predstavitelia zo všetkých štátov, kde medzi Slovákmi pôsobí ich národná Matica.

Valné zhromaždenie Matice slovenskej v Martine schválilo významné dokumenty jej ďalšieho pôsobenia. Delegáti výraznou väčšinou opäť zvolili za predsedu MS Jozefa Markuša; výbor MS následne zvolil do funkcie nového správcu MS Jána Eštoka.

2008

Historicky prvé zasadnutie vlády Slovenskej republiky za účasti najvyšších ústavných činiteľov a predsedu MS sa konalo 2. januára pri príležitosti 15. výročia vzniku Slovenskej republiky v matičnej budove na Mudroňovej ulici v Martine.

2009

V rámci Martinských matičných slávností bol otvorený Rok Jozefa Cígera-Hronského (august 2009 – júl 2010) pri príležitosti 50. výročia vzniku Zahraničnej Matice slovenskej a 50. výročia úmrtia Jozefa Cígera-Hronského.

2010

Matica slovenská v spolupráci s Nitrianskym samosprávnym krajom, mestom Nitra, ďalšími mestami a obcami zorganizovala v dňoch 1. – 5. júla 11. ročník Matičného svetového festivalu slovenskej mládeže.

V novembri Valné zhromaždenie Matice slovenskej zvolilo za  svojho predsedu Ing. Mariána Tkáča, PhD.

2017

Valné zhromaždenie Matice slovenskej zvolilo v novembri za predsedu ustanovizne JUDr. Mariána Gešpera, čím sa začal proces generačnej výmeny matičných predstaviteľov.

2018

Matica slovenská vyhlásila rok 2018 za Rok slovenskej štátnosti. Verejnosti predstavila dejinnú cestu Slovákov k samostatnej a demokratickej Slovenskej republike a pripomenula si výročia osobností a udalostí, bez ktorých by sa Slováci nestali emancipovaným a nezávislým národom s vlastnou štátnosťou.

Matica slovenská zorganizovala sériu tematických podujatí na pripomenutie si 100. výročia podpísania Deklarácie slovenského národa a vzniku prvej Československej republiky.

2019

V roku 2019 oslavuje Matica slovenská storočnicu obnovenia svojej činnosti. Slávnostne obnovená bola na oživotvorujúcom valnom zhromaždení 5. augusta 1919 v Turčianskom Svätom Martine.

Pri tejto príležitosti sa zamerala na vedecký výskum vývoja členskej základne v prvej polovici 20. storočia a na historicky prvé miestne odbory, založené v roku 1919 v Turčianskom Svätom Martine, Liptovskom Svätom Mikuláši, Ružomberku, Košiciach, Trenčíne, Zvolene, Brezne, Banskej Bystrici a v Užhorode.

 

spracoval prof.  PhDr. Imrich Sedlák, CSc. a IÚ MS

X