Odborník na slovo o múdrosti a poslaní slova


//Odborník na slovo o múdrosti a poslaní slova

  Július Lomenčík REFLEXIE V PRIESTORE SLOVA Martin: Matica slovenská, 2016, 1. vyd., 184 s., 978-80-8128-162-4.

 HEDVIGA KUBIŠOVÁ

 Vysokoškolský pedagóg z UMB v Banskej Bystrici Július Lomenčík sa profesionálne venuje slovesnej tvorbe, nielen ako autor, člen SSS, ale aj ako učiteľ a osvetový pracovník. V jeho rozvetvenej publikačnej činnosti nachádzame desiatky štúdií a nespočetne veľa článkov – všetky majú spoločného menovateľa: sú to úvahy o slove a jeho poslaní, ale aj o ohrozovaní jeho hodnoty, o devalvácii slova. Je dlhoročným členom Matice slovenskej, kde mu za jeho aktivitu udelili viaceré ocenenia: Strieborná medaila Cyrila a Metoda Matice slovenskej za spoluprácu pri napĺňaní programu Matice slovenskej (2008), Cena Matice slovenskej pri príležitosti životného jubilea (2011), no získal aj viaceré uznania za vlastnú básnickú a umeleckú tvorbu.

 Ako pedagóg sa venuje nielen odbornému vzdelávaniu, ale s entuziazmom sa usiluje pôsobiť aj na národné uvedomovanie budúcich učiteľov slovenčiny. Veru tak, výzvy k národnému obrodeniu neprestali znieť v 18. a 19. storočí, sú aktuálne dodnes. Príspevkom k danej téme je aj najnovšia publikácia J. Lomenčíka Reflexie v priestore slova. Ide o výber článkov a štúdií, ktoré autor počas viac ako dvadsať rokov uverejňoval na stránkach Literárneho týždenníka, Slovenských národných novín, v pedagogických časopisoch a konferenčných zborníkoch. Pred zrakom čitateľa sa rozvíja vývinová krivka názorových postojov autora odrážajúca mozaiku nášho kultúrno-spoločenského konceptu. Autor sa pokúša definovať funkciu slova – nie je to veru jednoduchšie ako definovať zložitosť goniometrických funkcií. Pre tých, ktorým poslanie slova nie je ľahostajné, prinesie čítanie tejto knihy zaručene pôžitok i poučenie, lebo je zostavená premyslene, erudovane a s láskou. Tak zhodne konštatujú autorka predslovu Hana Košková i autorka doslovu Ivica Hajdučeková. Pokúsme sa teda spoločne nahliadnuť do tejto výberovej publikácie a odhaliť motívy a ciele autora.
Štúdie sú účelne zoskupené v štyroch kapitolách zameraných na uplatnenie slova v dynamike času, v edukácii, v odkaze predkov a v tvorbe slovenských literátov. V prvej časti dominujú úvahy o aktuálnych problémoch súčasnej (nejobmedzenej slobody slova v európskom kontexte. Autor poukazuje na slovné spojenia (odborne povedané – na slovník kolokácií), ktoré vyvolávajú úsmev či nesúhlasné zvraštenie obočia. Súčasnú komunikačnú situáciu vykresľuje autor s nadnáškou a iróniou: ,,Malá slovenská dušička by najradšej vyskočila z kože ,Made in Slovakia‘ a navliekla sa do cudzej, aby nebodaj nestratila svoj Image a bola Super a Cool.“ V podobnom duchu o spoločenských a duchovných strastiach doby vyznievajú úvahy: Na kľukatých cestách k slobode… (zákona), Trasovisko slov v prievane Euročasu, Slová našich Euročias. Zamýšľa sa aj nad absenciou poetického slova v mediálnej komunikácii, opäť sa prejavuje výstižný autorov sarkazmus s alúziami na verše M. Rúfusa (podľa neho k poézii treba pristupovať ,,s čistým srdcom a na kolenách“), ako aj na L. Novomeského {,,básnik už nieje len Svätý za dedinou, ale vyháňaný aj z chotára dediny“). Ako skúsený metodik a pedagóg sa autor publikačne angažuje za rozvoj a docenenie osobnosti učiteľa. Píše príležitostné články, napr. Deň učiteľov a osobnosť učiteľa, kde poukazuje na slová viacerých predstaviteľov našej kultúry hodnotiacich poslanie učiteľstva. Niekoľko citácií – zo state J. C. Hronského: ,,slovenské učiteľstvo relatívne oveľa hlbšie zasahuje do národného života ako učiteľstvo kdekoľvek na svete“; z vyjadrenia M. Kukučina: ,,oči celého sveta na školu ako dôležitého faktora sa obzerajú“, ale platí aj smutné: ;,… a nič sa nekoná v prospech školy a učiteľstva.“ V ostatných štúdiách sa autor pokúša analyzovať otázky jazykovej výchovy, problematiku interpretácie básnického textu (Poézia v školskom šate), ale aj problém nedostatočne rozvinutých čitateľských schopností žiakov (Čítanie v závoze!?).
Tretia kapitola má iné ladenie: autor, verný rodák Novohradu, ktorý sa so zanietením venoval skúmaniu regionálnych tradícií rodného kraja (Hor‘ Máľincon iďen, 1998; Málinec, 2009), sa zamýšľa nad ekonomickými a sociálnymi problémami rodného kraja, nad krízou tradícii (Zachovanie odkazu predkov v prejavoch miestnej kultúry, Človek z horného Novohradu vo víre druhej svetovej vojny).
Záverečná kapitola obsahuje skromný prierez Lomenčíkových literárnovedných výskumov, ide o zápisy niektorých konferenčných vystúpení. Niektoré sú venované básnikom 19. storočia. V poetologickej skici o K. Kuzmánym interpretuje hymnickú pieseň Kto za pravdu horí (1848), akcentuje mravné posolstvo a estetickú hodnotu vlasteneckej básne. Lomenčík sa pokúsil nazrieť ,,okom duše“ rovesníkov A. Sládkoviča na jeho tvorbu, pohľadom do spätného zrkadla hodnotí ľúbostnú skladbu Marína a objasňuje zložitý dobový kolorit. Archaizovaním a vzletnosťou štýlu sa pokúša autor preniesť do pohnutého obdobia rozvoja našej romantickej literatúry: ,,Sládkovič (…) rozvinul krídla pre rozlet štúrovskej slovenčiny, (…) zurčiaci pramienok vyviera zo zeme vyviera čistý, priezračný, aby ovlažil vyprahnutú zem a priniesol život. Cestou naráža na skalky, skaly i balvany nepochopenia…“ Niektoré štúdie zasvätil J. Lomenčík banskobystrickému básnikovi Mikulášovi Kováčovi, z viacerých uhlov interpretuje jeho poetický odkaz (Pravdaže srdcom, Spomienka na odkaz…, Mysliteľské impresie..).
Veľkým inšpiračným zdrojom pre rozvoj autorského subjektu J. Lomenčíka malo stretnutie s osobnosťou literáta prof. Andreja Červeňáka, znamenalo roky plodnej spolupráce pri organizácii nitrianskeho cyklu stretnutí s významnými osobnosťami kultúry Život a dielo… Pri príležitosti životného jubilea napísal štúdiu o A. Červeňákovi Odklínač snov na prebudenie človeka (analýza Dostojevského tvorby). O zbierke Rút z pera Petra Mišáka z martinského kultúrneho kontextu sa vyjadril Lomenčík s uznaním: ide o ,,… akúsi vnútornú modlitbu človeka, v ktorej sa nežiada, neprosí ani neodpúšťa, ale v ktorej cez sito poznania a citovej zaujatosti sa presýpa katarzia a triedi sa zrno od pliev“.
Publikáciu odporúčame čitateľom, ktorí vedia, že ,,na počiatku bolo slovo“ a že dobrého slova nikdy nieje dosť.

Literárny týždenník; 13/2017,14/2017; 12/04/2017; s.: 14; HEDVIGA KUBIŠOVÁ ; Zaradenie: RECENZIE]

2017-04-29T10:47:55+00:0029 apríla 2017 |Napísali a povedali o nás|
X