Opäť sú v kurze
Upretá k Tebe, Ježiš,
srdcom o pomoc,
lebo nemám tu nablízku
nikoho,
s kým by som si porozumela,
všetci sú tak ďaleko!!!
Opäť sú v kurze
nevraživí
s pohonom
na bosorky
tí, s podliatymi očami
sypú soľ do rán:
tie nie a nie sa zahojiť
na kolbišti dejín.
Tí , veční
komuši
či demokrati,
čierni havrani
s kamencom
lží
a otravou hríbov
kováči
svojho súkromného dobrobytu
s patentom
na svoju jedinú pravdu
krajnú a krajňákovu,
čo žitie, bytie kradnú
hľadačom malého stádočka
pod Tatrami,
tým, čo nie sú v kurze –
Martinovi Lackovi
aj tým, čo chcú
uchrániť svoje malé stádočko –
od vekov na rane
mocných a cudzích
ohrození a
nechránení ani sebou!!!
Nemáme dôvod zamieňať dušu Slovenska za nejakú cudziu – Ján Chryzostom Korec
Cudzí nám prikazujú, čo si máme o sebe myslieť, to je naša slovenská dejinná skúsenosť!
Smutnokrásny záver času
vnímam jeho smutnú krásu.
Upretá k Tebe, Ježiš,
vysielam
svoje SOS
z opustenosti
duše,
ktorá
dúfa
v Teba.
Všetci
sú ďaleko
tí,
čo sú mi blízki
na dotyk duše,
na oči srdca,
na pamäť spomienky
v koľajách nedohľadna
a nenávratní /moji najdrahší v záhrobí/.
Všetkým vám dobro želám,
čo uľahčí nám
uniesť seba
a svoju samotu
v zmätenej dobe
zasiahnutí ňou
priamo do srdca.
Len tichý Pán Boh
bdie nad nami:
s ním vo dne, v noci
nie sme sami.
Nablízku
životu i smrti,
zákonny pravde,
večný
v spravodlivosti
a nekonečný
v milosti.
Jeho je slza
naša,
ktorá kanie
do noci
a nachádza v Ňom
pomoci.
Pomoc mi príde od Pána, ktorý stvoril nebo i zem.
Len v Teba dúfam, Bože, cítim, že podávaš mi večne tú istú pravicu.
Napísané 25. októbra 2016
Ľudmila Hrehorčáková – MO MS Poprad