Podpredsedovia Matice slovenskej

Podpredsedovia Matice slovenskej vykonávajú svoje funkcie v rámci svojho voľna a nie sú v pracovnom pomere s Maticou slovenskou. Dohoda o vymedzení kompetencií medzi predsedom, podpredsedami a správcom Matice slovenskej bola schválená Výborom MS a stanovy MS určujú pôsobnosti podpredsedov nasledovne:
Prvý podpredseda má vo svojej pôsobnosti slovenské spolky a združenia vrátane matičných subjektov v zahraničí, slovenské kultúrne dedičstvo, ktoré vzniklo v zahraničí, vedeckú činnosť Matice slovenskej, problematiku postavenia Slovákov na národnostne zmiešaných územiach Slovenskej republiky a Archív MS ako aj rozvoj aktivít s nimi súvisiacimi. Podieľa sa taktiež na riešení všetkých personálnych otázok v Matici slovenskej. Prvý podpredseda MS preberá právomoci predsedu MS iba v prípade jeho dlhodobej práceneschopnosti trvajúcej viac ako tri mesiace, zániku mandátu, alebo jeho úmrtia a to až do riadneho zvolenia nového predsedu Matice slovenskej Valným zhromaždením MS.
Druhý podpredseda má v kompetencii starostlivosť o členskú základňu. Riadi a koordinuje činnosť členského ústredia v celom rozsahu jeho pôsobnosti. Koordinuje tiež činnosť Mladej Matice ako neoddeliteľnej súčasti Matice slovenskej.

Prvý podpredseda Matice slovenskej
Ing. Viliam Oberhauser, CSc.
Adresa: P. Mudroňa 1, 036 01 Martin
Tel: +421 43 3812820
viliam.oberhauser@gmail.com

 

Narodil sa 14. januára 1948 v Galante. Je ženatý a má dve deti. V roku 1967 zmaturoval na Drevárskej priemyslovke vo Zvolene a svoje vysokoškolské vzdelanie absolvoval na Drevárskej fakulte Vysokej školy lesníckej a drevárskejvo Zvolene s ukončením štátnou záverečnou skúškou v roku 1972. Po skončení vysokej školy pracoval vo Výskumnom a vývojovom ústave drevárskeho a nábytkárskeho priemyslu Bratislava, kde sa podieľal na zavádzaní automatizovaných systémov riadenia do nábytkárskej výroby. V tejto oblasti pokračoval aj vo svojom trojročnom postgraduálnom vzdelávaní na Vysokom učení technickom V Brne. V roku 1984 ukončil tiež vedecké vzdelávanie v oblasti odvetvových a prierezových ekonomík so zameraním na riadenie drevospracujúceho priemyslu a bola mu priznaná hodnosť kandidáta ekonomických vied.
Vo svojom vedeckom pôsobení pracoval vo Výskumnom ústave Drevárskej fakulty vo Zvolene, v Ústave ekonomiky a riadenia priemyslu v Bratislave a na Výskumnom ústave lesného hospodárstva vo Zvolene. Vrcholom jeho vedeckej práce bolo vytváranie koncepcií rozvoja lesného hospodárstva, drevárskeho, nábytkárskeho a celulózo-papierenského priemyslu v celej Československej republike a špeciálne na Slovensku. V rokoch 1984 až 1989 viedol 70 členný autorský kolektív zložený z najlepších odborníkov na koncepcie rozvoja týchto odvetví z výskumných pracovísk pôsobiacich v Českej a Slovenskej republike. Výsledkom bola vypracovaná koncepcia rozvoja týchto odvetví do roku 2010 s dôrazom na komplexné vyžívanie drevnej suroviny a finalizáciu produkcie pre dosiahnutie čo najvyššej pridanej hodnoty a tým aj zabezpečenie zamestnanosti v ČSFR a na Slovensku.
Do roku 1989 sa politicky neangažoval a spoločensky pôsobil ako činovník Vedecko-technickej spoločnosti.
V roku 1990 bol zvolený za poslanca Slovenskej národnej rady (ďalej iba SNR) a pri ustanovení prvej demokraticky konštituovanej vlády Slovenskej republiky bol menovaný za ministra lesného a vodného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu SR. Vo svojej funkcii presadzoval kontinuitu v riadení zverených odvetví tak, aby vytvárali pevné zázemie pre fungovanie slovenskej ekonomiky v nových demokratických podmienkach. V práci čerpal zo skúseností z predošlého obdobia kde presadzoval komplexné využívanie prírodných zdrojov pre udržanie zamestnanosti a zvyšovania efektívnosti pre presadenie sa týchto odvetví v medzinárodnej konkurencii. Bol proti divokej a ekonomike škodiacej privatizácii a živelnému rastu cien. Presadzoval privatizáciu formou zamestnaneckých spoločností, v ktorých by sa zamestnanci zainteresovali na hospodárskych výsledkoch svojich firiem. Bol tiež proti rozbitiu obchodných sietí na Slovensku, ktoré sa realizovali v tzv. „malej privatizácii“´, lebo bolo zrejmé, že po rozpade zahraničného obchodu zánikom RVHP, pokračujúci rozpad domáceho obchodu bude mať katastrofálny nepriaznivý dopad na odbyt priemyselnej a poľnohospodárskej produkcie. Čo sa vzápätí aj potvrdilo.
Ako poslanec SNR a minister vlády SR žiadal v parlamente hlasovať o zastavení tzv.“kupónovej privatizácie“ nakoľko investičné spoločnosti preberajúce držbu kupónových knižiek nemali zákonom určené pravidlá nakladania s nimi. Ako prax ukázala ich hospodárenie s kupónovými knižkami skončilo pre obyčajných občanov katastrofálne zle alebo nešťastne a dodnes na to doplácajú platením tzv. vedenia bezcenných účtov v Stredisku cenných papierov.
Z pozitívnych výsledkov jeho pôsobenia vo funkcii ministra bolo najvýznamnejším činom obnovenie výstavby vodného diela Gabčíkovo – Nagymaros. Vzhľadom na maďarské odmietnutie pokračovať vo výstavbe, presadil vypracovanie a realizáciu dokončenia vodného diela na území SR tak, aby nebola potrebná spolupráca s Maďarskou republikou. Realizácia vodného diela prispela k lepšiemu splavneniu Dunaja, ochrane územia Žitného ostrova pred záplavami a zabezpečila výrobu elektrickej energie najčistejším spôsobom využitím energie z vody.
Presadil vrátenie lesov pôvodným majiteľom najmä obciam, mestám, urbárskym spoločnostiam a cirkvám. Pre tento proces vytvoril legislatívne a organizačné podmienky, z ktorých čerpali aj nasledujúce vlády. Za jeho pôsobenia presadzoval ziskovosť zverených odvetví, aby nevznikala zadlženosť štátu.
Z politického hľadiska presadzoval suverenitu Slovenska a vlastnú koncepciu transformácie ekonomiky. V tomto boli prekážkou federálne orgány v Prahe, ktoré mali v zmysle vtedajšej Ústavy ČSFR právomoci rozhodovať o majetkových otázkach aj na Slovensku. To bol tiež jeden z dôvodov prečo sa zasadzoval za osamostatnenie Slovenska. Zasadil sa za zastavenie tzv. Mílovských dohôd, ktorými sa mala zakonzervovať Slovensku škodlivá utilitárna federácia a v apríli 1992 predložil za skupinu poslancov v SNR návrh na vyhlásenie Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Tento návrh bol prijatý väčšinou hlasov, ale jeho účinnosť zmaril klub poslancov SDĽ, ktorí pre jeho akceptáciu požadovali trojpätinovú väčšinu. Deklarácia bola potom schválená novým parlamentom po voľbách dňa 17. júla 1992.
Po skončení svojho pôsobenia vo funkcii ministra sa živil ako živnostník a neskôr vykonával funkciu poradcu ministra na Ministerstve pôdohospodárstva SR.V období rokov 1998-2002 bol opäť poslancom Národnej rady Slovenskej republiky.
V rokoch 2004- 2008 pracoval v stavebníctve, kde organizoval výstavbu rodinných domov a ich predaj. Po vypuknutí hypotekárnej krízy, kedy dramaticky poklesla stavebná činnosť, skončil s podnikaním a odišiel na dôchodok.
V súčasnosti sa venuje najmä práci v Matici slovenskej. Založil Miestny odbor MS v Pustých Sadoch a angažuje sa v miestnom folklórnom súbore. V roku 2011 bol zvolený za člena Krajskej rady MS Trnavského kraja. Na Valnom zhromaždení MS v roku 2013 bol zvolený za člena Výboru MS a neskôr za člena Predsedníctva MS. Je predsedom rozpočtovej komisie Výboru MS, členom Finančnej rady MS a členom predstavenstva tlačiarne Neografia, a. s., ktorá je v majetku Matice slovenskej. Vo svojich funkciách sa zaslúžil o finančnú konsolidáciu Matice slovenskej a o zvyšovanie ziskovosti a efektívnosti výroby v tlačiarni Neografia, a. s., ktorá v budúcnosti môže byť oporou pre podporu činnosti Matice slovenskej.

 

Druhý podpredseda Matice slovenskej
JUDr. Marián Gešper
Adresa: P. Mudroňa 1, 036 01 Martin
Tel: +421 43 3812820
mgesper@gmail.com