Zase je plesová sezóna


//Zase je plesová sezóna

 

Plesáme a zabávame sa, ale nič si nenavyberáme, štatistici varujú, že počet Slovákov už bude iba extrémne klesať a možno sa o niekoľko desaťročí zastaví – ak vôbec – pri počte dva a pol milióna. Dnes je nás päť a pol milióna. Zvykne sa odhadovať, že v roku 1720 žil na Slovensku jeden milión ľudí, že druhý milión sme dosiahli okolo roku 1850, tretí v roku 1922, štvrtý 1960 a piaty milión v roku 1980. Šiesty milión už nebude, ideme opačným smerom. Plesy – neplesy. Práve otázka, prečo je to tak, a odpoveď na ňu, je základom našej budúcnosti.
Kde sme urobili a robíme chybu? Súvisí to isteže s množstvom faktorov, ale je to aj dôsledok prijatia zákona „o umelom prerušení tehotenstva“ (v skutočnosti o „ukončení života“ nenarodeného dieťaťa) v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Odvtedy sa nenarodilo poldruha milióna detí! Ak by sa narodili, dnes by nás bolo nie sedem, ale s deťmi nenarodených detí možno deväť miliónov…
Náš slávny rodák, kanadský uránový kráľ Štefan Roman, zakladateľ Svetového kongresu Slovákov, vyhlásil, že Slováci budú vtedy úspešní, ak zabudnú na minulosť a budú sa viac zaoberať slovenskou budúcnosťou, myslieť na cieľ. „Kým nemáme cieľ, nemyslím si, že niekam ako národ dospejeme,“ povedal. My sme zatiaľ na ceste opačným smerom. Akoby niekto za každú cenu chcel, aby sme sa sústavne ako šiitskí pútnici v irackej Samare bičovali svojimi dejinami, akoby sme nemali dospieť a pravdivo uzavrieť svoju minulosť. Nebolo už dosť jednostrannosti? Nemali by sme už konečne začať hľadať cestu k sebe, a nie od seba? Potomkovia „marca“ a „augusta“, máme len jeden dom, je to naše Slovensko. V ňom by sme mali všetci žiť svorne a spokojne a spoločne si projektovať svoju budúcnosť. To však len ťažko dosiahneme, keď sú podozrivé akékoľvek pokusy o skutočné, nikým nediktované vyrovnávanie sa s minulosťou. Ak sme my Slováci rovnakí ako všetci normálni Európania, dovoľte nám nezakrývať si oči pred ničím a nikým z vlastnej minulosti! Dovoľte nám poučiť sa zo všetkých svojich prežitých dejov, zo svojich víťazstiev i pádov. Aby sme sa niektorým vyhli a v iných pokračovali.
A ak už plesy, zábava mladých, bodaj by nám aj tie dopomohli, aby sme ako národ nevyhynuli.

Marián TKÁČ,
predseda Matice slovenskej

 

2017-02-09T08:02:29+00:006 februára 2017 |Očami Matice|
X