Oravu a Liptov spojil jedinečný čitateľský maratón
Originálna iniciatíva matičiarov prebudila záujem o klasiku aj medzi najmladšími čitateľmi
LIPTOV / ORAVA – Spojiť dve regióny, desiatky škôl a stovky detí cez literatúru? Presne to sa podarilo organizátorom výnimočného čitateľského maratónu „Liptov a Orava čítajú Kukučína“, ktorý sa konal v piatok, 16. mája 2025 pri príležitosti 165. výročia narodenia klasika slovenskej prózy Martina Kukučína. Za podujatím stáli Dom Matice slovenskej v Liptovskom Mikuláši a Miestny odbor Matice slovenskej v Dolnom Kubíne, ktorý chceli výročie pripomenúť netradične – živým kontaktom detí s textom. „Zámerom nebolo len spomínať, ale vytvoriť zážitok. Dnes je čítanie často v úzadí a práve preto sme hľadali spôsob, ako ho priblížiť žiakom inak – aktívne, komunitne, s emóciou. A Kukučín a jeho tvorba bol na to ideálny,“ povedal Marek Nemec, riaditeľ Domu MS a zároveň podpredseda Matice slovenskej. Z Oravy sa do čitateľského maratónu zapojilo až 13 škôl s celkovým počtom 1 738 žiakov. Absolútnym rekordérom sa stala Základná škola Martina Kukučína v Dolnom Kubíne, kde čítali žiaci všetkých ročníkov – spolu 639 detí. K nim sa pridali aj ďalšie školy z Oravy, Cirkevná spojená škola Andreja Radlinského z Dolného Kubína (168 žiakov), ZŠ Petra Škrabáka z Dolného Kubína (61), ZŠ Janka Matúšku z Dolného Kubína (35), ZŠ Martina Hamuliaka v Oravskej Jasenici (15), ZŠ Zubrohlava (55), ZŠ Oravský Podzámok (96), ZŠ Pavla Országha Hviezdoslava v Trstenej (76), ZŠ Oravské Veselé (34), Cirkevná základná škola sv. Gorazda v Námestove (200), ZŠ Žaškov (73), ZŠ Hladovka (173) a ZŠ Márie Medveckej z Tvrdošína (113). Jedným z iniciátorov a organizátorov bol predseda MO MS v Dolnom Kubíne Martin Zembjak, ktorý aktívne oslovoval školy a pomáhal ich zapojiť, pričom sa v jednej z nich aj osobne zúčastnil. Na Liptove sa do maratónu zapojilo 5 základných škôl, čo predstavovalo ďalších 678 čítajúcich žiakov. V Ružomberku sa čítalo na ZŠ Zarevúca (161 žiakov), v Liptovskom Mikuláši na ZŠ Janka Kráľa – Podbreziny (180) a ZŠ Márie Rázusovej-Martákovej (106), a v Liptovskom Hrádku na dvoch školách – ZŠ Jozefa Dekrét-Matejovie (160) a ZŠ Hradná (71).
Martin Kukučín, autor nadčasových poviedok ako Rysavá jalovica či Keď báčik z Chochoľova zomrie, dokázal osloviť deti aj dnes – o vyše sto rokov neskôr. „Týmto podujatím sme si zároveň pripomenuli jedného z najvýznamnejších predstaviteľov slovenskej realistickej prózy. Jeho dielo neprestáva byť aktuálne – či už ide o hlboké humánne posolstvo, láskavý pohľad na človeka, alebo jemný humor, ktorý dokáže osloviť aj dnešnú mladú generáciu. Veríme, že pre deti to bol nielen literárny zážitok, ale aj dotyk s kultúrnym dedičstvom,“ dodal Marek Nemec. Vo viacerých školách, ktoré sa zapojili, nešlo len o samotné čítanie. Pedagógovia so svojimi žiakmi, hrali scénky, kreslili obrazy, pripravovali výstavy, realizovali vedomostné kvízy, či rozhlasové relácie a rôznou formou približovali život a dielo významnej osobnosti Martina Kukučína. Príjemným zážitkom boli aj miesta, kde starší žiaci chodili čítať Kukučínovu tvorbu svojim mladším spolužiakom. Celkový počet zúčastnených žiakov – 2 416 – je jasným dôkazom, že keď sa spoja školy, učitelia a kultúrne inštitúcie, vznikajú silné momenty. Poďakovanie patrí nielen matičiarom z Liptova a Oravy, ale predovšetkým učiteľom, riaditeľom a všetkým deťom, ktoré sa zapojili. Literatúra môže byť živá – ak jej dáme priestor. Veríme, že túto aktivitu budeme spolu rozvíjať. Už teraz sa tešíme na ďalšie spoločné projekty, ktoré budú prepájať literatúru, hodnoty a identitu slovenského národa. Aj týmto podujatím Matica slovenská naplnila svoje historické poslanie – spájať ľudí v mene slovenskosti, kultúry a vzdelanosti. Vytvára priestor pre živú kultúru, ktorá má schopnosť osloviť nové generácie a dýchať spolu s dobou.
MARTIN KUKUČÍN vlastným menom Martin Bencúr MUDr. (17.5.1860 Jasenová okr. Dolný Kubín – 21.5.1927 Pakrac, bývalá Juhoslávia, pochovaný na Národnom cintoríne v Martine). Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na slovenských gymnáziách v Revúcej, 1874-19875 v Martine, potom rok v Banskej Bystrici, potom študoval v Kláštore pod Znievom, od roku 1884 učil v rodnej obci Jasenová, zmaturoval v roku 1884 v Šoprone. Potom v rokoch 1885-1992 navštevoval lekársku fakultu na Karlovej univerzite v Prahe, tu sa angažoval v slovenskom študentskom spolku DETVAN, kde bol aj jeho predsedom. Po štúdiách sa stáva lekárom v obci Selca na chorvátskom ostrove Brač. Tu sa v roku 1904 zosobášil s Pericou Didoličovou a v roku 1907 odchádza do Južnej Ameriky, kde pobudol v argentínskom Buenos Aires, krátky čas v nemocnici Santiago de Chile a potom sa usadil medzi chorvátskymi vysťahovalcami v Punta Arenas. Po skončení II. svetovej vojny sa v roku 1922 vrátil do vlasti, kde žil v Martine. Po roku 1923 žil striedavo v chorvátskych mestách Zadar, Split, Záhreb, Cirkvenica a kúpele Lipik, chodil však na dlhšie návštevy rodnej vlasti. V roku 1928 vážne ochorel na zápal pľúc a štyri dni po svojich 68 – narodeninách zomiera, jeho telesné pozostatky boli ešte v tom istom roku prevezené na Národný cintorín v Martine.
Svoje prvotiny písal ešte so stopami sentimentálno-romantického klišé a námety čerpal z remeselníckeho a dedinského prostredia. V období rokov 1884 – 1886 Kukučín umelecky dozrieva a prehlbuje sa psychologická kresba jeho poviedok (Veľkou lyžicou, Neprebudený, Z teplého hniezda). Na ľudské charaktery sa dokázal pozrieť aj humoristickým pohľadom, vrcholom jeho tvorby v tomto žánri sú poviedky (Rysavá jalovica, Keď báčik z Chochoľova umrie. . .). Hlavným dielom bračského obdobia je román Dom v stráni (1902). Je to román o láske a smrti, o vzťahoch diktovaných rozumom a srdcom. Ďalším významným Kukučínovým románom je Mať volá , ktorý je o živote chorvátskych vysťahovalcov v Chile. No zmyslom a podstatou sú tu zložité otázky ľudského a spoločenského života zobrazené cez problém zmyslu peňazí. Od roku 1922 sa zameral na cyklus historických románov a noviel z čias štúrovských. Tvoria ho romány Lukáš Blahosej Krasoň, Bohumil Valizlosť Zábor. Napísal aj tri divadelné hry ( Komasácia, Bacúchovie dvor a Obeta). Kukučín bol priekopníkom literárneho realizmu v slovenskej próze a jeho vrcholovým umeleckým realizátorom. Svojím dielom vytvoril základ tradície modernej slovenskej prózy.
Peter Vrlík