245. výročie narodenia Dr. Pavla Jozeffyho


/, Správy z krajov/245. výročie narodenia Dr. Pavla Jozeffyho

MO MS v Tisovci si v tomto roku pripomína 245. výročie narodenia Dr. Pavla Jozeffyho. Dr. Pavol Jozeffy bol významným cirkevným hodnostárom, osvetovým a národným pracovníkom. Svojou činnosťou i prácou ovplyvnil národný život, ale aj život mesta Tisovec a miestnej časti Rimavská Píla.

Dr. Pavol Jozeffy (pôvodne Jozefák) sa narodil 31. januára 1775 v  obci Vrbovce (okres Myjava). Vyrastal v roľníckej rodine otca Štefana Jozefáka a matky Barbory, rodenej Vaculovej. V rodnej obci vyštudoval základnú školu a po jej skončení odišiel do Bratislavy študovať na tamojšie evanjelické lýceum.  Po jeho skončení sa rozhodol venovať štúdiu teológie. Teológiu študoval na univerzite v Jene, neskôr vo Wittenbergu, Halle a Lipsku. Na svoje štúdiá si zarábal ako domáci učiteľ a vychovávateľ. Istú dobu pôsobil napr. v rodine kráľovského úradníka Františka Darvaša, ale aj v rodine horlivého evanjelika Karola Földváryho v Peterke (Peštianska stolica).

Po skončení teologických štúdií pôsobil ako evanjelický kaplán v Szarvasi, súčasne pracoval ako profesor hospodárskych náuk v Tešedíkovom hospodárskom ústave. Od roku 1801 pôsobil ako farár v Aszóde, od roku 1808 v Cinkote. Počas cinkotského pôsobenia zastával funkcie seniorálneho zapisovateľa, školského dekana, peštianskeho konseniora a seniora. Aj keď bol medzi ľudom, s ktorým si veľmi rozumel aj rečovo, obľúbený a neohrozene bránil práva poddaných voči zemepánom, nakoniec musel Cinkotu opustiť. Po viac ako dvadsaťročnom pôsobení medzi Slovákmi v Peštianskej stolici a na Dolnej zemi jeho novým pôsobiskom sa v roku 1820 stal evanjelický cirkevný zbor v Tisovci.

Mesto Tisovec sa aj jeho zásluhou v 19. storočí stalo významným strediskom slovenského národného života. Dr. Pavol Jozeffy v meste rozvíjal ľudovýchovnú činnosť, učil ľud sadiť a starať sa o ovocné stromy, zúrodňovať pôdu podľa Tešedíkovej školy. Zavádzal v meste pestovanie nových odrôd plodín a ovocia, propagoval všestranné vzdelávanie ľudu a podnecoval zakladanie nedeľných škôl pre dospelých. V snahe rozšíriť a prehĺbiť vzdelanie a vzdelávanie ľudí zaviedol na evanjelických cirkevných školách 6-ročnú školskú dochádzku. Počas pôsobenia v Tisovci dal postaviť nový kostol a školu. V roku 1830 získal na univerzite v Jene čestný doktorát.

Roku 1823 na dištriktuálnom konvente konanom v Kežmarku bol zvolený za superintendenta Potiského dištriktu a túto funkciu vykonával plné štvrťstoročie. Do tejto superintendencie patrili aj Slovákmi obývané mestá a obce na severovýchode terajšieho Maďarska. Dr. Pavol Jozeffy bol aj pôvodcom myšlienky súťaženia žiakov na kežmarskom lýceu v čítaní kníh zo školskej knižnice. Snažil sa o využívanie kníh z knižnice vo vyučovacom procese.

Dr. Pavol Jozeffy sa významne zapájal do slovenského národného hnutia, bojoval za práva slovenského národa. V rámci pôsobenia v evanjelickom generálnom konvente bojoval proti maďarizačným snahám grófa K. Zaya, roku 1842 viedol štvorčlennú skupinu našich národovcov, ktorá vo Viedni odovzdala Slovenský prestolný prosbopis. V Slovenskom prestolnom prosbopise prosili Slováci vtedajšieho panovníka napr. o ochranu pred perzekúciou, o možnosť uverejňovať obranné spisy slovenského národa, potvrdiť Katedru reči a literatúry česko-slovenskej na Evanjelickom lýceu v Bratislave a zriadiť podobné ustanovizne aj na iných lýceách v Uhorsku. Vo Viedni sa však o osude Slovenského prestolného prosbopisu nerozhodlo, pretože panovník poslal slovenskú žiadosť do Budína na vyjadrenie k uhorskému palatínovi, ktorý všetky požiadavky Slovenského prestolného prosbopisu zamietol.

Dr. Pavol Jozeffy bol blízkym spolupracovníkom a priateľom Ľ. Štúra. V rokoch 1843 – 1844 obraňoval Ľ. Štúra počas jeho pôsobenia na Evanjelickom lýceu v Bratislave. Zo strany maďarských úradov sa stupňovali tlaky na odstránenie Ľ. Štúra z postu zástupcu profesora Palkoviča na Evanjelickom lýceu v Bratislave. Ľ. Štúr musel napokon katedru opustiť.

Dr. Pavol Jozeffy bol členom spolku Tatrín, ktorý vznikol na podnet Ľudovíta Štúra na schôdzi v Liptovskom Mikuláši v roku 1844. Základnou úlohou spolku bolo podporovať národné uvedomenie, vzdelávanie a kultúrny život Slovákov. Jeho cieľom bolo podporovať literatúru, školy, ale aj vznik a vydávanie vedeckých prác. Jeho veľkým priateľom bol aj slovenský peštiansky farár Ján Kollár, ktorému pomáhal pri budovaní slovenského evanjelického cirkevného zboru v hlavnom meste Uhorska.

Dr. Pavol Jozeffy bol autorom viacerých kázní a pastierskych listov, ktoré vyšli tlačou. V roku 1842 pripravil a vydal s ďalšími spoluautormi nový evanjelický Zpěvník. Podporoval vydávanie slovenských novín a literatúry. Tlačou vydával svoje kázne a pastierske listy. Zomrel v Tisovci (1848).

PaedDr. Monika Koncošová

Predsedníčka MO MS v Tisovci

2020-06-02T16:18:54+00:0029 mája 2020 |Banskobystrický kraj, Správy z krajov|
X