Schopní vzoprieť sa aj pod hrozbou smrti
Posledný októbrový piatok to bude presne 110 rokov od krvavej TRAGÉDIE V ČERNOVEJ, ktorá do celého sveta vyslala signál o odvahe Slovákov bojovať za získanie svojbytnosti a vzoprieť sa uhorskému nátlaku. V dňoch 27. až 29. októbra si v srdci dolného Liptova pripomenieme tento historický medzník celoštátnymi oslavami.
Černovská tragédia bola krvavým masakrom, ktorý sa odohral ako dôsledok národnostného útlaku v Uhorsku. V Černovej, dnes mestskej časti Ružomberka, si obyvatelia z vlastných financií a iniciatívy Andreja Hlinku, rodáka obce, rímskokatolíckeho kňaza, politika a vedúcej osobnosti slovenského národného hnutia, postavili katolícky kostol. Dedinčania trvali na tom, aby kostol požehnal ich rodák, ktorý bol v tom čase suspendovaný spišským biskupom Párvym pre obvinenia z protimaďarského poburovania počas kortešačiek Vavra Šrobára v roku 1906. Svoju prosbu adresovali spišskému biskupovi Párvymu. On však rozhodol inak.
Život obetovali aj dve 15-ročné dievčatá
Biskup poveril požehnaním kostola slovenského farára z Líškovej Martina Pazúrika. V osudný deň prišli na dvoch panských kočoch cirkevní hodnostári s cieľom kostol požehnať. Voči tomu protestovali miestni, ktorí zabarikádovali prístupovú cestu. Na to bol hajdúchom vydaný rozkaz na streľbu. Tragédia mala za následok vyhasnutie 15 ľudských životov. Medzi padlými boli aj 4 ženy. Antónia Lejková a Rozália Fagová boli ešte mladé dievčatá, ktoré v roku 1907 oslávili len svoje 15. narodeniny. Útok mal za následok aj 10 ťažko a 60 ľahko zranených. V marci 1908 úrady obvinili vyše 55 ľudí, z ktorých 40 odsúdili na žalár v trvaní od 6 mesiacov do 3 rokov, rôzne peňažné pokuty a zhabanie majetku. Udalosti dodnes pripomína pamätník na cintoríne a na mieste tragédie pamätná tabuľa.
110. výročie tragédie
Nebývalo zvykom pripomínať si černovský masaker pietnymi spomienkami. Pred rokom 1989 sa konali oslavy len z iniciatívy miestnych obyvateľov, predovšetkým príbuzných pozostalých, bez podpory vtedajšej vlády. Tradíciu pompéznych osláv desaťročníc založili len v roku 1997, kedy sa konala pripomienka 90. výročia. Sté výročie už malo celonárodný charakter. ,,Tento rok bude mať pripomienka krvavej historickej udalosti charakter trojdňovej pietnej oslavy a aj vďaka účasti čelných predstaviteľov štátu nebude mať len lokálny význam. Účasť prisľúbil prezident republiky Andrej Kiska, záštitu nad podujatím prevzal premiér Róbert Fico, chýbať by nemal ani predseda národnej rady Andrej Danko a poslanci žilinskej župy. Podujatie je apolitické, ale jeho religiózny rozmer je nepopierateľný, preto budú na oslavách zastúpení aj poprední predstavitelia rímsko-katolíckej cirkvi – predseda Konferencie biskupov Slovenska Stanislav Zvolenský a spišský biskup Štefan Sečka. Pozvanie prijalo aj zastúpenie Nórskeho veľvyslanectva a mnoho významných hostí. Organizačne a programovo pietnu spomienku zabezpečuje Mesto Ružomberok a Matica slovenská,“ informuje vedúca oddelenia regionálnej politiky Mesta Ružomberok Gabriela Demčáková.
Súčasťou pietnej spomienky bude aj medzinárodná konferencia. Odborným garantom j e Katolícka univerzita v Ružomberku, na pôde ktorej sa konferencia aj uskutoční. Pri príležitosti tohtoročného výročia bude vydaná aj odborná spomienková publikácia, ktorej autormi sú historici Emília Hrabovec, Róbert Letz, Ľuboslav Hromják a zostavovateľom Pavol Stano. ,,Okrem spomínanej vedeckej publikácie o Černovskej tragédii budú pri tejto príležitosti vydané aj pamätné mince a pamätná medaila. Historická udalosť má nielen pripomenúť, ale aj odovzdať humanistický odkaz súčasníkom: Tolerancia je cesta! Tento odkaz by mal rezonovať aj v dnešnej generácii, a to práve v čase, kedy sú v spoločnosti čoraz viac zjavné extrémistické prejavy nenávisti a intolerancie,“ doplnila Gabriela Demčáková.
[Život; 41/2017; 11/10/2017; s.: 71; pr-cl ZV 9895 ; Zaradenie: inzercia]
