Senica si pripomenula odkaz spisovateľa Ivana Horvátha

Senica si pripomenula odkaz spisovateľa Ivana Horvátha; Horváthovci zasiahli tromi generáciami do dejín Slovenska

Záhorské osvetové stredisko pripravilo 1. mája 2022 vernisáž a výstavu podrobne mapujúcu život a dielo spisovateľa, publicistu, právnika, fotografa a diplomata Ivana Horvátha (26. 7. 1904 – 5. 9. 1960). Podujatia, ktoré zorganizovala Ľubica Krištofová, sa zúčastnila aj dcéra Ivana Horvátha (Jana Schillerová-Horváthová), či neter Ladislava Novomeského, ďalšieho významného rodáka zo Senice, Oľga Hauskrechtova a rodinní príbuzní Ivana Horvátha. Hudobnú zložku vyplnilo dievčenské trio Paper Moon s dobovou hudbou dvadsiatych rokov. Podujatia sa zúčastnili aj osobnosti regionálnej politiky; PhDr. Martin Krno zo SZPB; RSDr. Ján Sadloň zo Spoločnosti Ladislava Novomeského, predstavitelia regionálnych médií a mnohí ďalší vzácni hostia.

Vedecko-výskumný pracovník Slovenského literárneho ústavu Matice slovenskej – PhDr. Lukáš Perný, PhD. – vystupuje na tomto podujatí ako pozvaný hosť s literárno-vedným príspevkom K odkazu neprávom zabudnutého Ivana Horvátha – právnika, ktorý písal kvalitné knihy. Text vyšiel v malom zborníku JUDr. Ivan Horváth (vydalo Záhorské osvetové stredisko v Senica; zostavovateľ Ľubica Krištofová, 25 s.).

V úvode príspevku zdôraznil, že starý otec Ivana Horvátha (Jozef) stál pri vzniku Matice slovenskej, martinského gymnázia; jeho otec (Cyril) bol signatárom Deklarácie slovenského národa; člen Slovenskej národnej rady a Národného zhromaždenia v Prahe a napokon samotný Ivan Horváth bol blízky generácii davistov, zúčastnil sa I. kongresu slovenských spisovateľov v Trenčianskych Tepliciach, spolupracoval pri vzniku Vianočnej dohody, konštituovaní ilegálnej Slovenskej národnej rady a stal sa jej členom ako sociálny demokrat; po skončení vojny sa stal členom Slovenskej národnej rady, Zboru povereníkov, Národného zhromaždenia ČSR a veľvyslancom ČSR v Maďarsku. Horváthovci tak obsiahli hneď tri generácie národného obrodenia. Ivan Horváth mal taktiež podobný osud ako Novomeský, Clementis, Okáli, Husák nakoľko získal označenie „buržoázneho nacionalistu“ a v 50. rokoch bol kruto väznený. Zomrel hneď po prepustení z väzenia a nedožil sa ani rehabilitácie.

Ivan Horváth vyštudoval právo na univerzitách v Bratislave, Prahe a v Drážďanoch, diplomaciu na Sorbonne v Paríži. Pôsobil ako advokátsky koncipient a verejný notár, od 1939 ako samostatný advokát v Senici. V období Slovenského štátu sa zapojil do druhého československého odboja, bol členom ilegálnej Slovenskej národnej rady. Organizoval a viedol protifašistický odboj v Senici.

Ukážka z publikovaného príspevku L. Perného:

V reedíciách vychádza Horváthova tvorba v 70. a 80. rokoch. Ucelené dielo Ivana Horvátha vychádza v Tatrane roku 1987 a v roku 2010 v Kaligrame pod názvom Prózy (doplnené o eseje, listy, rozhovory a názory literárnej vedy). Vydavateľstvo Matice slovenskej Ivanovi Horváthovi vydalo v roku 2004 výber Európa koktail, ktorý obsahuje tituly Vízum do Európy, Návrat do Paríža a Život s Laurou.

Ako sedemnásťročný, teda už v roku 1923, vydáva knižný debut Mozaika života a snov. V diele dominujú emócie a spor medzi snom a skutočnosťou. Karol Rosenbaum si v textoch všíma otázky lásky a sklamania, vášní a pocitov viny, hrubý nános sentimentality, ale aj úsilie o vlastný nový pohľad na ľudské vzťahy. Horváthove diela spája kompozičná hutnosť, snovosť, asociatívnosť a silné emócie a pudy u postáv. Mozaiku života a snov hodnotila Jana Kuzmíková ako dielo so zmyslom pre literárnosť, širokú koncepčnosť a kontextovosť. Tieto princípy rozvinul aj v knihe Človek na ulici, ktorá sa skladá z cyklu noviel (Bratia Jurgovci – spracovanie osudu o štyroch bratoch; Laco a Bratislava – poetický text o živote bratislavských vysokoškolákov a láske k Želke). Knihu vydal v roku 1928 Leopold Mazáč a vyšla v Edícii mladých slovenských autorov (tú viedol Ján Smrek; obe osobnosti vyzdvihuje Dalimír Hajko vo svojej knihe Príbeh kníhkupca). Zaujímavosťou je autorov odkaz na celý rad významných svetových spisovateľov (Sinclair, Baudelaire, Twain), hudobné motívy (Puccini, Verdi, púšťanie jazzových platní, hranie na klavíri), filozofické spisy (Diderotove listy, Platónove spisy, Bergson, Aristoteles), dobových hercov (Chaplin, Keaton), na historické motívy (dejiny Bratislavy, Štúrovci), geografické či biblické motívy. V tvorbe pokračoval oidipovským dielom Strieborný prach o Jánovi Martinákovi, ktorý sa zaľúbi do bohatej Márie, o ktorej nevie, že je jeho nevlastná sestra. Nasleduje súbor piatich noviel s názvom Vízum do Európy, kde približuje atmosféru európskych veľkomiest s dôrazom na psychologickú hĺbku a pútavý dej. V rokoch 1934 až 1938 uverejňuje v Slovenských pohľadoch dve novely – Zločin neživých vecí, Tieň okolo nás, Posledná kauza a Zbytočný návrat. Ďalšiu knihu vydal počas vojny v roku 1944 s názvom Tak sa to malo stať a opäť je stvorená z noviel (Peter odíde, Očami milenky, Nešťastný hrdina) založených na analýze vnútra človeka a hľadanie zmyslu života. V roku 1947 vydáva Návrat do Paríža – dielo je podľa Petra Cabadaja považované za najpresvedčivejšie zobrazenie Paríža v slovenskej literatúre. Posledné dielo mu vyšlo dva roky pred uväznením, v roku 1948. Život s Laurou je poetický dokument o umeleckej generácii (Laura je reálna aj nereálna). Vyšlo aj vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov.

Horvátha hodnotil (snáď najvýznamnejší) aj slovenský literárny kritik Alexander Matuška, ktorý víta nový inovatívny prístup k francúzskej kultúre. Na rozdiel od starších generácií sa nepohoršuje, nemoralizuje nad dekadentnosťou a zmyselnosťou, ale cez psychologizáciu sa ju snaží pochopiť, poznať. Český kritik Stanislav Šmatlák oceňuje Horvátha ako umelca nevšedného a zvláštneho talentu a Karol Ronsebaum ako autora, ktorý lyrizuje viac situáciami ako slovami, a ktorý predznačil nové cesty modernej slovenskej literatúry.

***

Výstava mapovala odkaz nielen Ivana Horvátha, ale aj celej rodiny Horváthovcov. Do rodiny patrili: evanjelický kňaz a štúrovec Jozef Horváth; spisovateľka a divadelníčka Mária Oľga Horváthová (autorka víťaznej hry Slovenská sirota, ktorou bol otvorený Slovenský národný dom v Martine); Želmíra Duchajová Švehlová (prvá slovenská akademická maliarka); JUDr. Cyril Horváth (národniar, advokát, signatár Deklarácie slovenského národa); Ivan Horváth ml. (hudobník, učiteľ hudby, člen Medzinárodného jazzového festivalu Praha) a napokon aj prítomná Jana Schillerová-Horváthová (výtvarná teoretička).

Podujatie pokračovalo slávnostným osadením ozubeného kolieska na tzv. Záhorácku stenu slávy, kde bol okrem Ivana Horvátha uvedený aj futbalista Fridrich Hutta. Doplnkom pre návštevníkov bola aj návšteva Senického múzea v Sokolovni, kde prednášajúci priblížili účastníkom históriu mesta.

Zdroj fotografií: osveta-senica.sk, iné

PhDr. Lukáš Perný, PhD., vedecko-výskumný pracovník, Slovenský literárny ústav Matice slovenskej

Vydané vedecko-populárne materiály z podujatia:

KRIŠTOFOVÁ, Ľubica (ed.), SCHILLEROVÁ-HORVÁTHOVÁ, J., PERNÝ, L.: JUDr. Ivan Horváth. Senica : Záhorské osvetové stredisko v Senici, 2022. ISBN 978-80-7091-100-6.

SCHILLEROVÁ-HORVÁTHOVÁ, Jana, KRIŠTOFOVÁ, Ľubica: Dr. Ivan Horváth život a dielo. Zabudnutá osobnosť. Senica : Záhorské osvetové stredisko v Senici, 2022. ISBN 978-80-7091-099-3.

Mediálny ohlas podujatia:

KOPRLA, Miloslav: ŽIVOT A DIELO DR. IVANA HORVÁTHA. In: https://osveta-senica.sk/zivot-a-dielo-dr-ivana-horvatha/

KOPRLA, Miloslav: ZOS Senica: Život a dielo Ivana Horvátha. In:

https://www.nazahori.sk/2022/05/04/zos-senica-zivot-a-dielo-ivana-horvatha/

ŽIVOT A DIELO DR. IVANA HORVÁTHA – vernisáž. Galéria z podujatia. In:

https://osveta-senica.sk/fotogaleria/zivot-a-dielo-dr-ivana-horvatha-vernisaz/

Na Záhorácku stenu slávy pribudli mená Fridricha Huttu a Ivana Horvátha. In:

https://zahori.sk/65006/na-zahoracku-stenu-slavy-pribudli-mena-fridricha-huttu-a-ivana-horvatha/

NA ZÁHORÁCKU STENU SLÁVY PRIBUDLI MENÁ FRIDRICHA HUTTU A IVANA HORVÁTHA. In:

https://senica.sk/clanok/na-zahoracku-stenu-slavy-pribudli-mena-fridricha-huttu-a-ivana-horvatha

Stavanie Májov a Prvomájové oslavy v Senici. In: https://zahorak.sk/14606/zahori-sk-stavanie-majov-a-prvomajove-oslavy-v-senici/

Fotogaléria z podujatia, Múzeum Senica. In: