„Ak by sme len spomínali, bolo by to žalostne málo“
V piatok 5.júla 2024 na sviatok Sv. Cyrila a Metoda sa v Jasenove uskutočnil jubilejný 25. ročník Cyrilo – Metodského dňa a výstupu na Vyšehrad. Podujatie v miestnom kultúrnom dome zahájila starostka obce Ivona Snováková, ktorá privítala účastníkov z celého Turca a pripomenula, že už celé štvrťstoročie je táto milá slávnosť, stále obľúbeným podujatím v Turci. V príhovore potom zhrnula prínos solúnskych bratov pre Európu aj náš národ.
Nasledovali ekumenické bohoslužby ktoré celebrovala farárka ev. cirkvi a.v. Zlatica Karásková a kňaz rímskokat. cirkvi Marian Gregor. Bohoslužby doprevádzal Spevácky zbor pri Ev. kostole v Slovenskom Pravne. Pani farárka priblížila výnimočné osobnosti sv. Cyrila a Metoda, vyzdvihla že Cyril a Metod netúžili po svetskej sláve, chceli iba žiť zbožným a užitočným životom. Toto svedectvo vydali aj svojim životom, dielom a pôsobením na Veľkej Morave. „Ak by sme len spomínali a príklad ich života by nebol pre nás inšpiráciou a výzvou k nasledovaniu, bolo by to žalostne málo. Dnes nám chýbajú osobnosti a keď ich máme tak ich negujeme a nerešpektujeme. Nechajme sa inšpirovať tým odvážnym počinom, ktorý u nás vykonali bratia Cyril a Metod“ zdôraznila p. farárka Karásková. Na záver bohoslužieb zaznela zľudovená pieseň Slovensko moje, Otčina moja.
Potom už nasledoval spoločný výstup na 829 m vysoký Vyšehrad, s nádherným výhľadom na celý Turiec a Hornú Nitru. Vyšehrad je zároveň opradený bohatou históriou hradiska, ktoré bolo neskôr prestavané na mohutný drevený hrad. Počasie tento rok organizátorom prialo a tak sa výstupu zúčastnilo 215 účastníkov. Na vrchole oboznámil historik Jozef Majzlan s históriou tejto kultúrnohistorickej oblasti v minulosti celej nazývanej Pravno, ktoré siahalo od nitrianskych Nedožier minimálne po dnešné Slovenské Pravno. Zmienka o ňom je už z r.1113. Slovanské osídlenie v 9. st. v Turci je doložené nielen tu na Vyšehrade ale aj na Znieve, Ondrašovských skalách a medzi Poleriekou a Abramovou. Samotný Vyšehrad bol aj Veľkomoravským hradiskom a do r. 1240 správnym centrom Hornej Nitry a Turca.
Jozef Majzlan ďalej podrobne informoval o archeologickom výskume na trojloďovej bazilike Panny Márie z Vyšehradu, ktorej zvyšky sa mu podarilo objaviť v roku 2014. Samotný kostol je veľká rarita. Tak honosný kostol, ktorý stál pod Vyšehradom šokuje všetkých odborníkov dodnes. Patrí k najstarším, najvyššie položeným a najväčším. Je to prvá murovaná stavba v takom rozsahu v celom Turci. Písomne je doložený v roku 1252 (eccelesia sancte Maria de Wysagrad). V Turci sa našli segmenty základov stavieb z tohto obdobia len pod kostolom Sv. Martina v Martine a v Sebeslavciach. Pod Vyšehradom vo výške 730 m sú ale kompletné základy celého románskeho trojloďového kostola s troma apsidami a dvoma mohutnými vežami. Pravdepodobne ho dali postaviť Diviackovci, páni územia hornej Nitry a Turca. V roku 1240 im majetky ležiace na turčianskej strane panstva odňal panovník Bélo IV. Kostol potom darovali turčianskej prepozitúre v Kláštore pod Znievom a oni sa odsťahovali do okolia dnešných Bošian.
Ďalším významným objavom pod Vyšehradom je objav baní.
Jozef Majzlan objavil v lokalite Keleš v r. 2018 neznámy otvor vysekaný do skaly. Následne počas archeologického výskumu tu v roku 2023 vykopal asi 800m od vrcholu Vyšehradu 10m hlbokú šachtu. Šachta sa rozvetvuje do dvoch štôlní dlhých 5 a 7 metrov, ktoré identifikoval ako zaniknuté banské dielo. Vyšehrad je z vápenca ale asi po 500m sa začína geologický zlom, kde sa už mohli vyskytovať vzácne rudy. Historicky je doložené že sa s tejto oblasti vozila medená ruda. Existuje tiež zmienka v urbári v r 1770 že v dobe jasenovského richtára Ondreja Slezáka chodili poddaní z Jasenova rúbať drevo do banských hôr. Známa je aj skutočnosť že začiatkom 18. st. sa do susednej Solky nasťahovali chudobní nemeckí baníci. Objav bane pod Vyšehradom to všetko vysvetľuje.
Posledným významným objavom je presná lokalizácia jednej vetvy Soľnej alebo Jantárovej cesty. V rámci výskumu baní nariadil Pamiatkový úrad aj prieskum okolia. Samotná baňa doložila existenciu cesty. Podarilo sa tak dokázať existenciu presného trasovania stredovekej cesty, ktorá viedla zo Solky, popod Vyšehrad okolo kostola Panny Márie, pokračovala cez Vyšehradské sedlo ponad dnešný jasenovský cintorín schádzala dolu do údolia. Cestu je možné archeologický doložiť stratovými nálezmi od 2 st. pred našim letopočtom až do 18.st. Keď zanikla baňa zanikla aj táto cesta. Jednalo sa o najstaršiu stredovekú cestu, ktorá viedla zo severného pobrežia dnešného Talianska až do dnešného severného Poľska. Jej fragmenty možno v Turci nájsť ešte v Rudne a tiež od Polerieky až po Kláštor pod Znievom. Ďalej viedla cez Prosiecku dolinu a Ostrú skalu až do Poľska.
Neskoršia slávna Magna Via, cisársko-kráľovská poštová cesta bola vybudovaná až v roku 1550 a viedla z Viedne cez Bratislavu, Prievidzu, Nedožery, cez pohorie Žiar a v katastre Jasenova cez murovaný most Pri Hôrke, ďalej cez Rudno, Žabokreky a Nolčovo v Turci a ďalej cez Levoču až do dnešného rumunského mesta Sibiu.
Po prednáške p. Majzlana na Vyšehrade účastníci zaspievali štátnu hymnu. Tým, ktorý sa neponáhľali so zostupom, zahral do nôty ešte pár ľudových pesničiek harmonikár Jaroslav Marek. V Jasenove už na účastníkov čakal chutný guláš z diviny a koláče, ktoré napiekli ženy z obce. Popoludní nasledoval v obci kultúrny program vystúpením menších mažoretiek zo Slovenského Pravna, pokračovanie prednášky Jozefa Majzlana, vystúpenie starších mažoretiek, predstavili sa aj deti z Materskej školy Slovenské Pravno. Do tanca hrala hudobná skupina RYTMUS.
Bohuslav Slezák, MO MS v Martine
