Mikulášski matičiari si 30. júla 2024 pripomenuli 130. výročie úmrtia významného štúrovského básnika Sama Bohdana Hroboňa. Spomienka sa uskutočnila pri jeho hrobe v Sielnickom háji, kde mu okrem iného symbolicky zapálili sviečku a tak si uctili pamiatku tohto menej známeho štúrovca. Mimochodom Ľudovít Štúr si tohto svojho druha veľmi vážil ako básnika a filozofa. Ako jediný žil vo svojej rodnej obci Liptovskej Sielnici, kde aj zomrel. Hroboň bol jedným z prvých stúpencov štúrovskej kodifikácie spisovnej slovenčiny. Po prijatí slovenčiny jeho poézia nadobudla podobu bližšiu ľudovej piesni, so spoločensky aktívnym zameraním. Jeho poézia s romantickými motívmi, so silným vnímaním prírody, najmä majestátnosti Tatier, s hlbokými reflexiami v zmysle ľudského bytia vrcholiacou mesianistických víziách vyjadrujúcich často vo vykonštruovanom jazyku. Neskôr prešiel vo svojej poézii mesianistických vízií s prevahou básnických novotvarov v úsilí vyjadriť jedinečnosť slovanského a slovanského života. Žil pustovníckym, samotárskym životom v objatí slovenských hôr, túlal sa po salašoch a sníval svoj sen o veľkosti Slovanov a Slovákov. Neskôr sa u neho prejavila duševná choroba. Zomiera sám a opustený, zabudlo sa na neho, jeho meno už mladej generácii nič nehovorí. Preto je potrebné pripomínať si osobnosti, ktoré kliesnili svojou poéziou, svojimi skutkami novému životu Slovákov. Medzi takéto osobnosti patril aj Samo Bohdan Hroboň. Mikulášski matičiari si na neho v deň jeho úmrtia spomenuli a vzdali tak hold zabúdanej osobnosti našej slovenskej literatúry. Podpredseda MS Marek Nemec, ktorý sa tohto aktu zúčastnil povedal: „Nesmieme zabúdať na osobnosti, ktoré tvorili našu národnú literatúru, svojimi myšlienkami povzbudzovali náš národ v zápase o svoju emancipáciu. Samo Bohdan Hroboň medzi takéto osobnosti bezo sporu patrí.“
PETER VRLÍK
