Pred 180 rokmi v dňoch 26. – 28. augusta 1844 bol založený národný a kultúrny spolok TATRÍN v Liptovskom Svätom Mikuláši. Slovenskí národovci na čele s Ľudovítom Štúrom, Jozefom Miloslavom Hurbanom a Michalom Miloslavom Hodžom si veľmi dobre uvedomovali silu tlačeného slova, uvedomovali si dôležitosť spisovného jazyka, rozvoj národného vzdelávania, poslanie kultúry v národe, tomu všetko mal napomáhať spolok, ktorý by bol čisto slovenský budovaný na národných základoch. V Liptovskom Svätom Mikuláši bol evanjelickým farárom M. M. Hodža a u neho sa stretlo dvadsať dva národovcov, ktorý sa zamýšľali nad úlohami a poslaním spolku a vypracovali jeho stanovy, zvolili výbor. Predsedom spolku sa stal M. M. Hodža, tajomníkom katolícky kňaz Michal Tuček, pokladníkom vydavateľ ľudových kalendárov, zakladateľ prvej verejnej knižnice a prvého ochotníckeho divadla na Slovensku Gašpar Fejérpataky Belopotockýa členmi výboru Ľudovít Štúr a Jozef Miloslav Hurban. Spolok TATRÍN nebol nikdy uhorskou vrchnosťou povolený a pracoval len štyri roky. Za toto krátke obdobie vydali niekoľko náučných spisov, podporili niektorých študentov na ich štúdiách, medzi najvýznamnejších patril Peter Michal Bohúň. V Tatríne boli spísane Žiadosti slovenského národa no predovšetkým spojil slovenských evanjelikova katolíkov na národnom princípe a potom úzko spolupracovali na duchovnom i hmotnom povznesení svojho národa.
Oslavy 180. výročia založenia Tatrína sa začali v popoludňajších hodinách na Námestí Žiadostí slovenského národa, pred chrámom Božím evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) v Liptovskom Mikuláši. Program moderoval podpredseda MS Marek Nemec. Na úvod privítal Detský folklórny súbor Poľanka z Oravskej Jasenice, ktorý pracuje pri MO MS v tejto obci. Deti, malí heligonkári zahrali a zaspievali zmes slovenských a oravských ľudových piesní. Po nich už javisko patrilo Folklórnemu súboru Sliačanka z Liptovských Sliačov. Sliačania s vlastným temperamentom rozospievali a roztlieskali početné publikum. Sliačanka zastupovala ľudové zvyky a piesne dolného Liptova a z horného Liptova prišlo toto výročie pozdraviť Folklórne združenie Stráne z Važca. Svojimi chlapskými spevmi a trávnicami v podaní ženskej speváckej skupiny ako aj svižnými tancami potešili srdcia divákov, ktorí ich odmenili búrlivým potleskom. Mimochodom tohto podujatia sa nezúčastnili len obyvatelia Liptovského Mikuláša, ale aj matičiari a vlastenci z celého Slovenska, zaznamenali sme divákov z Košíc, Popradu, Levíc, Nových Zámkov, Lučenca, Spišskej Novej Vsy z Bratislavy a ďalších kútov Slovenska. Na záver vystúpení folkloristov z Oravy a Liptova sa predstavil Martin Repáň, víťaz televíznej šou Zem spievaso svojou Repáňovskou muzikou . Predstavil sa aj ako dobrý inštrumentalista hry na píšťalu, fujaru, heligonkár a huslista. Repáňovci urobili dôstojnú bodku za prvou časťou programu.
Nezabudnuteľným zážitkom pre divákov bol úvod druhej časti programu, keď nastúpilo asi sedemdesiat účinkujúcich z folklórnych súborov a zaspievali štátnu hymnu Slovenskej republiky na ktorej konci sa rozozneli zvony na kostolných vežiach v meste Liptovský Mikuláš. Následne do postupne utíchajúcich úderov zvonunastúpili dobovo oblečený matiční divadelníci aby odohrali dramatické obrazy pod názvom Tatrínska sednica od matičného autora Petra Vrlíka. Bola to verná rekonštrukcia udalostí ktoré sa odohrali pred 180 rokmi. Herci Peter Hrbatý (Štúr), Branislav Barborík (Hodža), Marek Nemec (Francisci) a Peter Schvantner (Hurban) veľmi sugestívnym a presvedčeným spôsobom priblížili dejinné udalosti nášho národa. Marek Nemec následne privítal privítal hostí: poslanca NR SR a primátora mesta Liptovský Mikuláš Jána Blcháča, prednostu Okresného úradu v Liptovskom Mikuláši Jakuba Halušku, zástupcu primátora v Liptovskom Mikuláši a poslanca Krajského zastupiteľstva ŽSK Rudolfa Urbanoviča, druhého zástupcu primátora Ľuboša Triznu. Za Maticu slovenskú sa osláv zúčastnil predseda MS Marián Gešper, prvý podpredseda MS Marek Hanuska, už spomenutý organizátor druhý podpredseda MS Marek Nemec, predseda Dozorného výboru MS Martin Fejko. Za ECAV bol prítomný generálny biskup ECAV Ivan Eľko, zborový farár ev. c. a. v. v Liptovskom Mikuláši Marián Bochničkaa pritomný bol aj riaditeľ vydavateľstva TRANOSCIUS a.s. Petra Gärtnera. Hostia následne vystúpili s príhovormi. Ako prvý vystúpil poslanec NRSR a primátor mesta Ján Blcháč. Vo svojom príhovore priblížil vznik a pôsobenie spolku Tatrín a zdôraznil, že mesto je hrdé na to, že nim kráčala história a tu sa odohrávali kľúčové udalosti nášho národa. Predseda MS Marián Gešper sa zameral vo svojom prejave na spätosť Tatrína a Matice slovenskej, ktorá sa stala dôslednou nasledovníčkou svojho predchodcu a prebrala aj časť stanov pri svojom vzniku v roku 1863. Posledným rečníkom bol generálny biskup ECAV na Slovensku Ivan Eľko, ktorý vyzdvihol jedinečný projekt, akým vznik Tatrína bol, spojil evanjelikov a katolíkov nie len na báze ekumenickej, ale hlavne národnej, význační muži na oboch stranách odstránili trecie plochy medzi sebou a podali si ruky na zmierenie, dokázali to pred 180 rokmi, v súčasnosti to podanie rúk v našej spoločnosti chýba. Po oficiálnych príhovoroch sa konalo položenie vencov k pamätným tabuliam na starej evanjelickej fare, kde bolo zasadnutie prvého valného zhromaždenia Tatrína. Vence položili predstavitelia mesta, Matice Slovenskej a ECAV na Slovensku. Druhá časť programu v sobotu 24. augusta 2024 vyvrcholila vystúpením populárnej slovenskej speváčky Veroniky Rabada so svojou skupinou. Speváčka sa inšpiruje slovenským folklórom a svojimi piesňami dostala prítomných do takej nálady, že si s chuti aj zatancovali. Keďže v Liptovskom Mikuláši tento rok venujeme remeslu, súčasťou tohto podujatia bol aj tradičný remeselný jarmok na ktorom si návštevníci mohli nielen zakúpiť ale aj vidieť výrobu tradičných jarmočných produktov. Taktiež mohli navštíviť expozíciu Tatrín kde okrem autentických priestorov Tatrínu boli vystavené aj memorandové šperky a pripravená bola aj exteriérová výstava o spolku Tatrín.
Druhý deň 25. august 2024 sa niesol v réžii ďalšieho spoluorganizátora Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku. Okrem nej sa na priebehu dôstojných osláv 180. Výročia osláv založenia spolku Tatrín podieľalo Mesto Liptovský Mikuláš a Matica slovenská. Slávnostné Služby Božie sa konali v dopoludňajších hodinách v chráme Božom na námestí Žiadostí slovenského národa v Liptovskom Mikuláši. Zborový farár ECAV v Liptovskom Mikuláši Marián Bochnička privítal vzácneho hosťa generálneho biskupa Ivana Eľka, poslanca NR SR a primátora mesta Liptovský Mikuláš Jána Blcháča, čestného občana mesta bývalého primátora Vladimíra Stankovianskeho, emeritného biskupa Júliusa Fillu, podpredsedu Matice slovenskej Mareka Nemca, riaditeľku Múzea Janka Kráľa a predsedníčku Spolku Martina Rázusa Katarínu Verešovú . Slávnostnú kázeň mal brat generálny biskup Ivan Eľko. Vo svojej kázni vyzdvihol zástoj evanjelikov pri kladený základov moderného slovenského národa, vyzdvihol dôležitý moment v našich dejinách, kedy katolíci spolu s evanjelikmi našli zhodu v tom, že viera nesmie rozdeľovať, ale naopak spájať v národnú jednotu. Po bratovi generálnom biskupovi sa k prítomným prihovoril primátor mesta, Ján Blcháč, ktorý sa poďakoval organizátorom za to, že sa im podarilo uskutočniť podujatie, ktoré si dôstojným spôsobom pripomenulo dejinný medzník, ktorý položil základy našej národnej kultúry. Po ňom sa prihovoril podpredseda MS Marek nemec, ktorý prečítal uznesenie zo zasadnutia spolku a poznamenal, že Matica slovenská je dôsledným pokračovateľom diela, ktoré začal jej predchodca Tatrín. Prihovoril sa aj brat dozorca Liptovsko-oravského seniorátu a riaditeľ Tranoscia a.s. Peter Gärtner, ktorý poznamenal, že to bol práve Tatrín, ktorý položil základy všetkých kultúrnych spolkov a zariadení na Slovensku, teda aj vydavateľstva Tranoscius. Ako posledná vystúpila predsedníčka Spolku Martina Rázusa a riaditeľka Múzea Janka Kráľa, ktorá oboznámila prítomných s zbierkami, ktoré múzeum vlastní a majú spätosť so štúrovským hnutím. Po skončení slávnostných Služieb Božích sa veriaci zhromaždili pred starou farou a predstavitelia ECAV položili veniec k pamätnej tabuli na starej evanjelickej fare. Odtiaľ sa prítomní presunuli na Vrbický cintorín k hrobom význačných mužov nášho národa. Brat generálny biskup Ivan Eľko sa pomodlil za všetkých mužov nášho národa, ktorí mu svietil na cestu poznania a vzdelanosti. Potom predstavitelia ECAV na čele s generálnym biskupom položili veniec k hrobu Michala Miloslava Hodžu, predstavitelia mesta na čele s primátorom položili veniec k hrobu Jur Janošku, predsedu MS, pokračovateľky Tatrína a matičiari na čele s podpredsedom MS Marekom Nemcom položili veniec k hrobu Gašpara Fejérpataky Belopotockého.
Program osláv však ešte nekončil v podvečerných hodinách sa vo vrbickom evanjelickom kostolíku konalo hudobno-slovné Vrbický zvon. Program bol venovaný 180. Výročiu založenia spolku Tatrín. Moderátorka podujatia Zuzana Klotáková privítala vzácnych hostí, zástupcu primátora mesta Ľuboša Triznu, predsedu MO MS v Liptovskom Mikuláši Ferdinanda Chovanca, zborového farára Mariána Bochničku, riaditeľa Tranoscia a. s. Petra Gärtnera a šéfredaktora tohto vydavateľstva Miloslava Gdovinu. Na začiatku sa k prítomným prihovoril zástupca mesta Ľuboš Trizna, pripomenul krátku históriu Tatrína a záverom svoje reči vyslovil poľutovanie nad tým, že takáto dôležitá udalosť, bola opomenutá zo strany masmédií, ako aj ústavných a štátnych činiteľov. Po ňom sa prihovoril predseda MO MS Ferdinand Chovanec, ktorý vo svojej reči vyzdvihol prácu Tatrína na poli slovenskej kultúry a to, že Matica slovenská a aj mikulášski matičiari na činnosť tohto spolku svojou prácou nadväzujú. Po ňom sa prihovorila predsedníčka Spolku Martina Rázusa a riaditeľka Múzea Janka Kráľa, ktorá oboznámila prítomných so zbierkami v múzeu týkajúcich sa štúrovského obdobia. Ako posledný vystúpili Peter Gärtner, riaditeľ Tranoscia a šéfredaktor tohto vydavateľstva Miloslav Gdovina. Predstavili a uviedli do života knihu popredného evanjelického vzdelanca, farára ktorému bol odopretý štátny súhlas Jozefa Fridricha Kasanického Bez člna na mori. Bližšie o knihe povedal šéfredaktor vydavateľstva. Ide o zbierku kázni a zamyslení sa od tohto kultúrneho pracovníka, riaditeľa Múzea Janka Kráľa, divadelného ochotníka. Program však pokračoval a to zamyslením sa brata zborového farára Mariána Bochničku nad prácou, činnosťou a odkazom spolku Tatrín. V piatich zamysleniach zhodnotil prácu význačných mužov nášho národa, ekumenický dosah spolku, spojenie dvoch konfesií, pred 180 rokmi sa budovalo niečo veľké kládli sa základy neskoršieho života nášho národa, jeho jazyka, kultúry, vzdelanosti a to bol jedinečná a nehonorovaná práca pre náš národ. Programom hrou na organ sprevádzal vynikajúci hudobník Metod Rakár. Moderátorka podujatia Zuzana Klotáková prekvapila prítomných prednesom básne štúrovskej poetky Johany Miloslavy Lehotskej Slovenkám. Ona sa zúčastnila vychádzky na Kriváň v auguste 184, ona hostila na fare svojho muža štúrovca Jána Lehotského jeho priateľov z kruhu Ľudovíta Štúra. Podujatie bolo zakončené piesňou Po nábreží koník beží.
Liptovský Mikuláš žil po dva dni intenzívne oslavami 180. výročia Tatrína. Organizátori pripravili bohatý a pestrý kultúrny program, zúčastnili sa ho vlastenci z celého Slovenska. Svojou účasťou tak vzdali úctu svojim predkom, ktorý v minulosti kliesnili svojimi skutkami cestu k budúcnosti. Nie len slovami, ale predovšetkým činmi sa pričinili o to, že dnes máme svoju samostatnú republiku, môžeme používať spisovný jazyk, máme kultúrne inštitúcie, budovali základy našej štátnosti, našej národnej kultúry.
,,Týmto veľkým a na organizáciu náročným podujatím sme vzdali úctu nielen samotnému spolku Tatrín, ale všetkým jeho zakladateľom a členom. Členov spolku Tatrín tvorili najväčšie a najvýraznejšie osobnosti nášho národa. Matica slovenská ako pokračovateľka tohto spolku je strážkiňou a ochrankinov našej kultúry a histórie a ja ďakujem všetkým ktorý sa pričinili k zdarnému priebehu týchto nádherných osláv. Jedinečné miesto v jedinečnom meste kde sa tvorili dejiny tak dôstojne a veľkolepo ožilo pamäťou národa. A my pamätať budeme,, dodal hlavný organizátor a podpredseda Matice slovenskej Marek Nemec.
Viktor PODHORANSKÝ
