240 ROKOV OD ÚMRTIA SLOVENSKÉHO SOKRATA ADAMA FRANTIŠKA KOLLÁRA
Adam František Kollár – významný spisovateľ, knihovník, právny historik a poradca Márie Terézie so slovenského pôvodu – zomrel 10. júla 1783 vo Viedni. V oblasti jazykovedy pripravil a vydal viacero gramatík a učebníc latinčiny, doplnil a vydal gramatiku tureckého jazyka, pripravil aj antológiu perzskej literatúry, prekladal z turečtiny a arabčiny. Požadoval zrušenie nevoľníctva, zdanenie šľachty a zavedenie náboženskej slobody. Poukazoval na to, že stará feudálna spoločnosť potrebuje zásadné reformy. Kollár svojimi názormi ovplyvnil školské reformy Márie Terézie. Prejavil sa ako stúpenec osvietenského absolutizmu a žiadal rovnosť medzi občanmi. Ako prvý Slovák založil rozsiahlu knižnicu a s podporou viedenského dvora a rozvinul vedecké štúdium slovanských dejín.
Adam František Kollár (17. 4. 1718, Terchová, Uhorsko – 10. 7. 1783, Viedeň) študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici, Trnave a Viedni. V Trnave vstúpil do jezuitského rádu, no pre názorové nezhody vystúpil pred vysvätením. Vyštudoval filozofiu a teológiu a ovládal niekoľko jazykov vrátane slovenčiny, nemčiny, maďarčiny, turečtiny, perzštiny či hebrejčiny. „Slovenský Sokrates“ pracoval od roku 1749 pracoval v dvorenej knižnici vo Viedni a v roku 1774 sa stal jej riaditeľom. Zároveň bol spolupracovníkom dvoreného lekára, diplomata a knihovníka G. van Swietena, poradcom ministra a panovníčky (odborný poradca dvora pre uhorské záležitosti v otázkach historicko-právnych, majetkovo-právnych a v oblasti školstva), ako aj dvorným radcom. Podľa I. Sedláka pôsobil aj ako oficiálny prekladateľ a expert vo viacerých inštitúciách a komisiách na cisárskom dvore. Zaujímavé, že podľa Imricha Sedláka nazývali A. F. Kollára „slovenský Sokrates“ ironicky jeho neprajníci.
POŽADOVAL ZRUŠENIE NEVOĽNÍCTVA, ZDANENIE ŠĽACHTY AJ NÁBOŽENSKÚ SLOBODU
„Ak je niekto rodom Slovák ako ja a podľa môjho príkladu vynaloží trochu času na poznanie ostatných rečí, veľmi ľahko porozumie jazyk a písmo celého slovanského národa, a keď to bude vyžadovať vec alebo osud, môže prejsť od Jadranu cez rozsiahle oblasti Severu až k hraniciam čínskym bez sprievodcu a tlmočníka. A tu by som spomenul celkom vynikajúcu schopnosť nášho jazyka, že vie úspešne napodobniť zvuky iného jazyka, čo som sám skúsil na svoju veľkú radosť. Toto som chcel zdôrazniť kvôli svojim Slovákom, aby reč a svoj kmeň neprestali milovať preto, ako sa často stáva, že sú posmechovaní takými, ktorí tiež bývajú v Uhorsku, lebo aj vodou, ktorá sa všeobecne užíva, zrejme už opovrhujú iba márnotratníci a prednosť aj tej najlepšej veci nemôžu poznať očami obťaženými opilstvom...“
— A. F. Kollár (cit. podľa Tibenský 1981, s. 103)
Kollár spracoval dejiny Viedne, zaoberal sa tiež tureckou expanziou v Uhorsku, osvedčil sa ako znalec právnych dejín a zákonov, filozofie, pedagogiky, slovanských aj orientálnych jazykov. Vydal Základy tureckého jazyka, v gréčtine a latinčine vydal oslavné básne na Máriu Teréziu, trojzväzkové Dejiny patronátneho práva apoštolských kráľov uhorských (venovaných synovi Márie Terézie), spis O pôvode a stálom používaní zákonodarnej moci (tu požadoval zdanenie cirkevných majetkov, kniha bola verejne spálená a Kollár sa dostal do nemilosti). Kollár nabádal k pestovaniu slovanského jazyka. Z filozofického hľadiska bol presvedčeným priaznivcom osvietenstva. V kontexte antifeudálnej revolty sa inšpiroval podľa Encyklopédie slovenských spisovateľov pokrokovými názormi Francúzov (Bossuet) a Holanďanov (Grotius). Podľa Encyklopédie je teda sumárne autorom diel v oblasti jazykovedy, gramatík a učebníc latinčiny, gramatiky tureckého jazyka a antológie perzskej literatúry. Autori zdôrazňujú, že v roku 1762 navštívil vdovu po Matejovi Belovi a pravdepodobne po oboznámení sa s jeho dielom naplánoval víziu založenia vedeckej spoločnosti. Podľa vzoru Francúzskej akadémie usiloval o založenie vedeckej spoločnosti Societa literaria, avšak podporu cisárovnej nezískal. Podľa Encyklopédie malo ísť o projekt 12 členov, ktorý by sa raz mesačne vzájomne informovali o spoločnej vedeckej práci. Tento plán rozposlal svojim priateľom, no projekt nebol podporený. O 9 rokov však zhromaždil krúžok ľudí a začal vydávať mesačník Privilegierte Anzeigen.
Ešte raz treba vyzdvihnúť, že sa stal kritikom feudálnej spoločnosti, založil samotné štúdium slovanských dejín (pravdepodobne ako prvý použil pojem etnológie), presadzoval zrušenie nevoľníctva, zdanenie šľachty, presadzoval myšlienky občianskej rovnosti či zavedenie náboženskej slobody, ovplyvnil školské reformy (vďaka Kollárovi prešlo školstvo spod vplyvu cirkvi do riadenia štátu).
K výročiu Adama Františka Kollára pripravila Matica slovenská samostatný dokumentárny film, ktorý si doteraz pozrelo cez 3 tisíc ľudí:
https://www.youtube.com/watch?v=-w0tfdjCtLE
Informačný článok zosumarizoval: PhD. Lukáš Perný, PhD.
ODPORÚČANÁ LITERATÚRA
CSIZMADIA, Ándor: Zápas Adama Františka Kollára s uhorskou šľachtou. In: Historický časopis, roč. XII, 1964, č. 2., s. 215 – 236.
KUNEC, Patrik: V službách Márie Terézie : Adam František Kollár – učenec z Terchovej. In: Historická revue, roč. XXVIII, 2017, č. 5, s. 60 – 63.
SEDLÁK, Imrich: Dejiny slovenskej literatúry. Martin : Matica slovenská, 2009
TIBENSKÝ, Ján. Slovenský Sokrates : život a dielo Adama Františka Kollára. 1. vyd. Bratislava : Tatran, 1983. 143 s. (Korene; zv. 13.)