Cesta slovenskou Amerikou v rokoch 1935 a 1936
Autorka: PhDr. Zuzana Pavelcová, Krajanské múzeum MS
„Totiž – ešte pri plánovaní zájazdu – keď sme sa zahľadeli na mapu Spojených štátov a podľa skromných prameňov zakresľovali kraje, obývané Slovákmi, vychodili nám štyri obvody, do ktorých i číselne, i zemepisne dala by sa aspoň veľká väčšina Slovákov v Spojených štátoch zahrnúť, a to okolo centier New York, Pittsburgh, Cleveland a Chicago.“
(J. C. Hronský, Cesta slovenskou Amerikou, s. 60 – 61)
Rozvetvenie a postupné posilňovanie matičnej činnosti v 30. rokoch 20. storočia vnieslo do matičného programu aj starostlivosť o Slovákov žijúcich v zahraničí. Hlasy verejnosti, že netreba zabúdať aj na tých Slovákov, ktorí museli z existenčných dôvodov opustiť domovinu a cestovať za prácou až za „veľkú mláku“ sa zosilňovali. Horlivo sa začalo apelovať, že je potrebné nadviazať kontakt s najmohutnejšou vetvou slovenského národa – s americkými Slovákmi.
Keď Matica slovenská začiatkom roku 1935 poslala za oceán prvé kontaktné listy, ohlas na ne bol natoľko silný, že cesta matičnej delegácie do zámoria sa nedala ďalej odkladať. Výbor Matice slovenskej sa k myšlienke vyslania vlastnej delegácie do Ameriky postavil prajne. Súhlas na pracovnú cestu bol vydaný na zasadaní matičného výboru 20. februára 1935. Po jeho vyslovení sa v Matici slovenskej odštartovali desaťmesačné prípravy na takmer polročnú cestu slovenskou Amerikou. Po odoslaní kontaktných listov zo sídla Matice slovenskej americkí Slováci pokladali otázku zájazdu matičnej delegácie za jednoznačnú a hneď sa o návrhu návštevy zoširoka rozpísali v krajanských periodikách. Delegácia mala v pláne navštíviť štyri hlavné oblasti, kde sa Slováci usídlili: New York, Pittsburgh, Cleveland a Chicago a v týchto centrách prednášať, usporiadať výstavy a nadviazať prvé kontakty s krajanmi.
Plán cesty sa po komunikácii s krajanmi rozšíril o oblasť Scrantonu a Detroitu. Cesta postupne menila charakter z informačnej na reprezentačnú…
Počas desiatich mesiacov Matica slovenská zozbierala výstavný materiál, povolila zabezpečenie tých najnevyhnutnejších finančných záležitostí, z matičnej bibliotéky i skladu dala vybrať výstavný materiál a pripravila viac ako 40 000 cenných kníh.
Delegáciu tvorili Jozefom Cígerom Hronským (tajomník Matice slovenskej) a Konštantínom Čulenom (historik) s manželkami, Jozefom Cincíkom (referent Umeleckého odboru Matice slovenskej) a Karolom Plickom (referent Národopisného odboru Matice slovenskej).
Jozef Cíger Hronský požiadal amerických Slovákov, aby utvorili prípravné výbory v jednotlivých miestach a mestách obývaných Slovákmi a vymenovali pracovné komisie. Všetky prípravné výbory mal usmerňovať hlavný centrálny výbor. Úlohou výborov bolo vykonať miestne prípravy a zbierať dokumentačný materiál zo života krajanov, ktorý by delegácia mohla odviezť na Slovensko. Spolupráca krajanov bola obdivuhodná. Vyhoveli aj takému želaniu Matice, akým bolo, aby v prípravných výboroch pracovali všetci Slováci bez rozdielu politického, náboženského, spolkového, stavovského či spoločenského.
Prvoradým cieľom Matice slovenskej bolo vytvoriť pevnú pôdu pre budúcu kultúrnu spoluprácu, získať dokumentárny materiál o živote krajanov a pôsobiť medzi nimi kultúrne a pronárodne. Podľa slov Jozefa Cígera Hronského bolo potrebné „nadviazať styky, založiť knižnice a získať mladé pokolenie slovenské, odchované v Amerike.“ Delegáti si pripravili prednáškový cyklus zameraný na historické a aktuálne témy nielen z dejín Matice, ale aj z aktuálneho života na Slovensku. Jozef Cíger Hronský dostal poverenie na vedenie delegácie a zabezpečenie literárnych prednášok, Konštantín Čulen mal prednášať o histórii a literárnej histórii, Karol Plicka dostal na starosť prednášky z národopisu a ľudového umenia a Jozef Cincík mal výstavy aranžovať a prednášať o slovenských historických pamiatkach a výtvarnom umení.
Prednášky boli doplnené bohatým výstavným materiálom. Výstava obsahovala ukážky krojov, diapozitívy krás a pamiatok Slovenska, ukážky slovenskej architektúry, národopisné fotografie, fotografie slovenských dejateľov, rukopisy, plakety, medaily, diplomy, materiál z dejín Matice slovenskej, vzorkovnice starých výšiviek, diagramy, gramofónové platne, keramiku, plagáty, rozličné tlačoviny i mapu Slovenska.
Vedúcim a jediným oficiálnym zástupcom Matice slovenskej v Amerike bol jej tajomník Jozef Cíger Hronský. Do Ameriky niesol príhovor vtedajšieho správcu Matice slovenskej Jozefa Škultétyho s príznačným názvom Posolstvo Matice slovenskej americkým Slovákom. Matičná delegácia opustila Slovensko 27. novembra 1935. Vydala sa vlakovým spojením do Prahy. Tu navštívili predsedu vlády Milana Hodžu. Delegáti boli očakávaní na viacerých ministerstvách i na generálnom konzuláte USA. Z Prahy pokračovali do Hamburgu, odkiaľ transatlantickým parníkom „Washington“ smerovali do New Yorku. Za „veľkou mlákou“ delegátov nadšene i veľmi emotívne vítali davy Slovákov, na ktorých čele stál predseda Ústredného výboru pre zájazd Matice slovenskej do Ameriky, redaktor Jozef Hušek.
„Matica slovenská, od tohto prvého prejavu počnúc cez všetky ďalšie osvedčenia amerických krajanov, musí si dobre zapamätať, že táto sila jestvuje, musí sa cítiť silnejšou, ešte mohutnejšou. I keby nemala v budúcnosti nijakých systematických programových stykov, keby jej nebolo umožnené pravidelne prenášať svoj program cez oceán, i keby sa nikdy v Amerike neudomácnila, nemala spolupracovníkov, nemala členov, i tak povinná je v evidencii držať vzácny prameň národnej sily a starať sa aspoň o preniknutie vedomia doma, že slovenský národ tam za oceánom má istú rezervu, ktorá – ak bude správne zachytená a vedená – nebude len citovým objektom pre príležitostné heslá, ani obvyklým poľom pre všelijaké zbierkové akcie, ale morálne veľmi posilňujúcou zložkou národa a významným faktorom, čo i len informačným, na medzinárodnom zhromaždišti. Slovensko je povinné vo svojom vlastnom záujme vedieť o pomocnej ruke za morom a napomáhať tieto známosti a ich následky i pre náš štát.“
Matičná delegácia svoju historickú poznávaco-osvetovú cestu odštartovala v New Yorku. V Amerike sa vylodila bez znalostí presných prednáškových oblastí i bez osobných známostí. Pôsobila tu v čase od 12. decembra1935 do 10. júna 1936.
Počas polročného pobytu v Spojených štátoch severoamerických a Kanade navštívila 98 miest obývaných Slovákmi. Krajanom pripravila 609 prednášok, ktoré si dovedna prišlo vypočuť okolo 170 000 návštevníkov. Pripravila 37 výstav a výstaviek. Na americký kontinent priviezla vyše 40 000 kníh v hodnote viac ako 750 000 korún, vyše 20 000 brožúrok, 6 500 časopisov, 600 obrazov, množstvo fotografického materiálu (miest, osobností i krás Slovenska), kroje, keramiku i drobné tlačoviny.
Počas dvesto štrnástich dní delegácia Matice slovenskej precestovala po americkom kontinente približne 80 000 kilometrov. Celé dni cestovala v dopravných prostriedkoch a množstvo času venovala osobným rozhovorom a početným návštevám. Je takmer nevyčísliteľné, koľko času a energie obetovala prípravám cesty, chystaniu výstav i baleniu a expedícii darov. Vedúci delegácie J. C. Hronský mal na americkom kontinente oficiálne iba dva dni voľna.
Newyorská oblasť
V newyorskej oblasti delegácia navštívila 16 miest. Počas 48 dní realizovala 15 výstav a predniesla 350 príhovorov a prednášok. Stretla sa so silným záujmom verejnosti, ale i s kritikou československy orientovanej tlače, na ktorú musela promptne odpovedať. Príhovory i prednášky delegátov uverejňovala nielen denná tlač, ale medzi krajanov sa dostávali aj vďaka rádiovému vysielaniu.
Východopensylvánska oblasť
Do východopensylvánskej oblasti delegáti pricestovali 8. februára 1936. I napriek nepriaznivému počasiu navštívili 12 miest. Svoje prednášky dopĺňali menšími výstavkami. Prijali pozvanie miestnych škôl, škôlok, spolkov i organizácií. Zavítali i do celkom malých slovenských osád, no i napriek tomu, návštevnosť na prednáškach delegácie Matice slovenskej bola naozaj mimoriadna.
Pittsburská oblasť
Dňa 3. marca 1936 delegácia MS pricestovala do mesta Pittsburgh. Okrem krajanských organizácií navštívila aj slovenské redakcie, tlačiarne i pamätné miesta. V tomto čase pittsburskú oblasť zasiahli rozsiahle povodne, čo obmedzilo cestovanie krajanov na matičné prednášky. Delegáti navštívili približne 20 väčších miest, niekoľko menších kolónií i jednotlivcov. Ich prednášky si vypočulo približne 20 000 poslucháčov.
Clevelandská oblasť
Najviac krajanov sa usadilo práve v oblasti veľkomesta Cleveland, v štáte Ohio. Delegácia sa tak stretla s najväčším auditóriom (vyše 50 000 poslucháčov), ale i s najlepšie organizovaným programom. Matičiari sa tu zdržali takmer jeden mesiac. Clevelandčanom darovali približne 10 000 kníh, ktoré doviezli zo Slovenska.
Detroitská oblasť
Na delegáciu Matice slovenskej doľahli nešťastia, zdravotné ťažkosti i intrigy. Konštantín Čulen i Karol Plicka sa zranili pri autonehode. Kvôli ich problémom program ostal najmä na pleciach Jozefa Cígera Hronského a Jozefa Cincíka. Naviac, film Zem spieva bol označený ako komunistický a delegáti ho museli obhajovať. Na ich prednášky odmietli prísť i niektorí duchovní. Možno konštatovať, že pôsobenie delegácie v tejto oblasti dopadlo úspešne. krajania prednášky navštevovali a matica slovenská sa stretla i tu s patričným záujmom.
Kanada
Pri návšteve detroitskej oblasti delegácia v krátkosti zavítala aj do kanadského Windsoru. I napriek plánom zmapovať najmladšiu vysťahovaleckú skupinu Slovákov do zámoria, matiční činovníci svoj plány museli zmeniť. Silná únava i mnohé komplikácie určili, že sa budú zdržiavať už len Spojených štátoch.
Chicagská oblasť
V dňoch 24. mája – 4. júla matičiari navštívili poslednú prednáškovú oblasť. Unavená delegácia sa pasovala s nejednou prekážkou. I napriek mnohým komplikáciám sa práve tu stretli s najsilnejším morálnym i finančným úspechom. Na ich príchod do Chicaga veľmi pozitívne reagovala i krajanská tlač, ktorá uverejňovala ďakovné reči i srdečné vyznania.
Záverečné dni vo Washingtone
Posledné dni na americkom kontinente delegácia zavítala do hlavného mesta Washington. Pricestovala sem 14. júla 1936. Zotrvala až do 29. júla 1936, kedy definitívne opustila americké brehy. Počas dvoch týždňov sa stretla so zástupcami slovenských spolkov, so zástupcami ústredných výborov, s redaktormi redakcií krajanských periodík a mnohými jednotlivcami. Najdôležitejšou témou bolo, ako bude prebiehať spolupráca Matice slovenskej so slovenskou Amerikou v budúcnosti. Jozef Cíger Hronský počas cesty navštívil viaceré polygrafické závody a tlačiarenské komplexy. Boli to najmodernejšie priemyselno-kultúrne podniky na svete. Ich fungovanie pozorne sledoval. Už v tomto čase sa u neho rodil plán na vybudovanie matičnej Neografie, čo aj v krátkom čase realizoval.
Po príchode do Martina, 21. septembra 1936, Jozef Cíger Hronský predložil výboru Matice slovenskej podrobnú správu o ceste delegácie do zámoria. Onedlho vypracoval kultúrny program pre slovenskú Ameriku, kde hlavný dôraz kládol na pravidelnú výmenu pracovníkov medzi slovenským a slovensko-americkým prostredím. Matica mala záujem rozvinúť spoluprácu aj so školami. Jej cieľom bolo vytvoriť na americkom kontinente vlastný matičný referát. V júli 1935 vznikla Ústredňa Matice slovenskej. Tá však fungovala iba do júla 1938 kvôli finančným a organizačným ťažkostiam. Kompetencie Matice slovenskej prebrala Slovenská liga v Amerike, s ktorou Matica spolupracovala iba okrajovo. Svojej funkcie sa celkom nezriekla. Na podporu slovenského života v Amerike vydávala slovenské knihy. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa však aj táto spolupráca zmiernila a styky Matice slovenskej s americkými Slovákmi sa celkom prerušili. Obnovili sa až po skončení vojnového stavu vo svete (v roku 1946).
Zuzana Pavelcová
