Standing-ovation na premiére Milenky od Rebelov
Dom Matice slovenskej v Komárne slávil mimoriadny úspech v podobe kompletne naplnenej sály vďačných tlieskajúcich divákov, ktorých tanečníci, hudobníci a herci dostali doslova do tranzu. Matičný divadelník a riaditeľ DMS Komárno Jozef Černek si splnil sen a založil divadlo práve na pôde komárňanskej Matice. Tri umelecké subjekty — folkloristi Rebeli, divadelníci Dramaťák a najnovšie divadlo Komora pôsobia práve v budove Matice, pričom pod hlavičkou Rebeli, mala premiéru Černekova folklórno-divadelná hra s názvom Milenka. Donedávna divadlu v dôsledku zdražovania energií hrozil zánik, čo zachránila jednak Matica slovenská kúpou pozemku pod budovou a jednak súkromní sponzori, ktorí podporili divadlo. Časť členov projektu Rebeli ako aj divadelného zoskupenia Dramaťák sú tiež členovia Matice.
Milenka spojila tak folklór (spev, hudbu, tanec), divadlo, ako aj iné formy umenia. Premiéry sa zúčastnili predstavitelia Matice na čele s predsedom Mariánom Gešperom, predseda NSK Branislav Becík napokon aj primátor Komárna Béla Keszegh. Hlavnou témou hry je ekumenizmus v kontexte toho, čo spája náboženstvá, filozofické systémy, etniká a kultúry.
***
Dovolím si však dve malé filozofické odbočky. J. Rezník st. na diskusií v bratislavskom DMS pripomenul, že je to práve Matica, ktorá bola vôbec prvá v Európe, na ktorej prišlo k praktickému aplikovaniu ekumenizmu už pri jej vzniku, keď spojila katolícku a evanjelickú vetvu v prospech národnej idey. A aj v divadelnej hre Milenka nachádzame momenty ekumenizmu, keď (s možnou aj istou ironickou nadsázkou) v projekcii posmrtného života nachádza autor lásku a odpustenie ako to, čo spája všetky kultúry a náboženstvá. K tomu však treba dodať jednu kritickú poznámku filozofa Rudolfa Dupkalu, že táto tolerancia má svoje pravidlá, tzn. že nemôžete otvárať náruč aj ľuďom, ktorí neprichádzajú s dobrým úmyslom. Tolerancia je možná iba medzi ľuďmi, ktorí sú schopní vzájomnej tolerancie a to je možné iba medzi hodnotovo súmerateľnými kultúrami.
***
Autorovi sa však skutočne podarilo ukázať to, čo kultúry, náboženstvá a etniká spája a to predovšetkým prostredníctvom hudobného, tanečného a divadelného umenia. Na scéne sémanticky dominoval tak kríž, ako aj dvojkríž, zazneli ľudové piesne slovenské (špeciálne chytľavé až tranzové melódie zo Zemplína), ale zaznela tiež maďarčina, rusínština, čeština (mimoriadne vtipné komentáre evokujúce českú komédiu Anděl páně podával herec (Branislav Podolský) hrajúci archanjela Gabriela hovoriaci po česky) či rómština.
V deji sa striedali celé folklórne sekvencie s divadelnými vsuvkami, dominovala však téma života a smrti, boja dobra a zla a to na pozadí folkloristického prostredia. Jakubiskový magicko-realistický motív kolobehu života tu bol praktizovaný do divadelnej podoby. Autorovi sa podarilo skombinovať tento dej s motívmi ľudových piesní s cieľom poukázať na silu autentického folklórneho kultúrneho dedičstva na našom území.
Hlavnú postavu hrá v rozličných etapách života Andrea Veselá, Barbora Poništová a Zlatka Uríčková. Významným prvkom hry bola aj hra so svetlom a farbami (Stanislav Pivko), zvukové efekty (Denis Ivanics), a to všetko v súvislosti s choreografiou (R. Krmášková, Slavomír Habara a kol.), hudbou (Roberta Krmášková a Júlia Černeková), scénografiou (kolektív autorov), kostýmami a rekvizitami (A. Černeková) a hereckými výkonmi.
Inšpirácia Danteho Božskou komédiou bola veľmi silná, autor však pracoval tiež s Bibliou, zvykmi a mytológiami (tak staroslovanskou, ako aj antickou). Od vyšších filozofických otázok o zmysle života cez boj dobra a zla, autor divadelnej hry poukázal aj na bežné životné problémy ľudí vo vzťahoch medzi mužmi a ženami. Láska, nenávisť, žiarlivosť, odpustenie, túžba po šťastí, zmätenosť, klebety a pletky, to všetko je súčasťou života, ktorý prejavil autor v divadelno-hudobnej podobe.
Ako však uvádza bulletin, Milenka je súčasťou trilógie, ktorej cieľom je vytvoriť, zobraziť a vzdať hold trom fenoménom v tradíciách predkov a to Bosorke, Milenke a Prespánke. Autor scenára zdôrazňuje, že jeho cieľom je vyzdvihnúť momenty, keď žena bola určujúca, rozhodujúca o osudoch. Autor v bulletine predkladá v zoroastriánskom duchu dualitu dobra a zla v postavách Athara (zlo) a rímskej bohyne Astharte (dobro). Je obdivuhodné, že sa podarilo zosynchronizovať v tejto divadelno-folkloristickej inscenácie desiatky umelcov.
Umelecký projekt Rebeli má už 11 rokov a napriek minuloročnej kríze funguje ďalej a s mimoriadnym úspechom. Snáď prinesie aj v budúcnosti rovnako kvalitné divadelné hry ako je Milenka.
PhDr. Lukáš Perný, PhD., vedecko-výskumný pracovník Slovenského literárneho ústavu Matice slovenskej, zástupca šéfredaktora Slovenských pohľadov
KRÁTKE NEOFICIÁLNE VIDEOUKÁŽKY OD FANÚŠIKOV
